Myšlienky Adama Smitha stáli pri zrode ekonomického bohatstva. Jeho dielo má podobný význam ako objavy Isaaca Newtona či Charlesa Darwina.
Množstvo Slovákov stále hľadá lepší život vo Veľkej Británii. Niektorí si idú zarobiť napríklad na byt, ďalší sú pripravení presťahovať sa natrvalo. Britská monarchia je pre našinca stále bohatou krajinou.
Ekonomické rozdiely sú spôsobené predovšetkým 40 rokmi, keď rastu ekonomiky vo východnom bloku bránilo centrálne plánovanie a železná opona. No hospodárske rozdiely majú aj staršie príčiny. Už za monarchie nedokázalo Rakúsko-Uhorsko nasledovať bohatnúcu Britániu. Pritom stačilo málo a mohlo to byť inak.
Tieto myšlienky zaujali aj Gregora Berzevicziho. Mladík zo šľachtickej rodiny spod Tatier študoval v Göttingene a revolučný pohľad na bohatstvo sa rozhodol predostrieť cisárovi Jozefovi II. A dôvodov na zlepšovanie bola veľa, v tom čase boli clá zavedené dokonca aj na vnútorných hraniciach rakúsko-uhorskej monarchie.
Mladík z Veľkej Lomnice chcel urobiť z viacnárodného štátu najbohatšie európske mocnárstvo aj s využitím Smithových zistení. „Svoje návrhy ponúkol panovníkovi, ktorého si spájame s reformami, Jozefovi II.,“ pripomenul historik ekonómie Tomáš Krištofóry na Slovenskom ekonomickom fóre venovanom práve odkazu Adama Smitha, ktorého organizátorom je Ján Oravec z Inštitútu slobody a podnikania.
Syn Márie Terézie tieto rady nepočúvol a nestal sa reformátorom ekonomiky. Na jednej strane bol Berzeviczi iba nižší šľachtic a idealista. „Štátnické bremeno za neurobené reformy padá na Jozefa II. Nevyužil najlepšiu šancu na to, aby sme dobehli západnú Európu,“ hodnotí Krištofóry.
Ako vysvetlil, dôsledkom bolo, že obyvatelia stále umierali počas hladomorov. „Až takmer 90 rokov po publikovaní Pojednania o podstate a pôvode bohatstva národov iný panovník – František Jozef I. – zaviedol v habsburskej monarchii kapitalizmus. Za ten čas nás západná Európa predbehla míľovými krokmi,“ porovnáva s tým, že aj oneskorená habsburská ekonomická reforma bola opäť inšpirovaná Smithovskými ekonómami.
Až vtedy, teda po roku 1860, boli zrušené cechy, vnútorné colné hranice a zavedené živnostenské slobody.
„Tento náš hospodársky rozvoj nebol harmonický. Sprevádzali ho aj krachy, ako napríklad na viedenskej burze v roku 1873, a kartelizácia či monopolné tendencie. Ekonómovia sa začali pýtať ‚čo s tým?‘. Niektorí to dokonca vítali – na pravici i ľavici,“ uzatvára historik ekonómie.
Odporca monopolov
Samotný Smith bol odporcom monopolov, zdroj bohatstva videl v konkurencii a voľnej ruke trhu. Jednoznačne odmietal aj otrokárstvo. Okrem slobody poukazoval na dôležitosť morálky, o čom napísal ďalšiu dôležitú knihu – Teória mravných citov.
Smithovo dielo dôležito zapadá k ďalším významným dielam svetovej vedy, pripomína riaditeľ Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika Peter Gonda. Najskôr Isaac Newton priblížil spontánne fungovanie vesmíru na základe univerzálnych prírodných zákonov.
Smith sa ním inšpiroval, keď pomenoval „spontánne fungovanie ekonomiky, ktoré vychádza z neviditeľnej ruky trhu a potreby uspokojiť vlastné záujmy, no aj potreby mravnosti“. Škótskym ekonómom sa zas inšpiroval Charles Darwin a preniesol jeho pohľad do biológie a teórie prirodzeného výberu.
„Smith sformuloval hlavnú podmienku fungovania, slobody a prosperity spoločnosti: systém prirodzenej slobody, ktorý stojí na slobodnom konaní jednotlivcov a ich spolupráci v medziach základných univerzálnych pravidiel. Podľa Smitha má mať každý človek úplnú slobodu sledovať vlastný záujem, ak tým neporušuje zákony spravodlivosti,“ pripomína Gonda.
Najlepšie to zhŕňa Smith, keď vraví, že večera nečaká na ľudí vďaka láskavosti mäsiara či pekára. Každý z nich totiž sleduje svoj vlastný záujem. Smith zdôrazňoval tri dôležité pravidlá: rešpektovanie života, vlastníctva a dohôd.
Škótsky mysliteľ však nehovoril o utopistickej dokonalej spoločnosti bez centrálnych obmedzení trhu, konkurencie, vlastníctva či slobody. Porovnával však, že krajiny s menšími vládnymi intervenciami sú bohatšie ako tie, v ktorých sú väčšie.
„Približne za 200 rokov došlo v celom svete k poklesu absolútnej chudoby z 80 percent na dnešných približne osem až deväť percent. Je to priemerné číslo. Dobre vieme, že na Slovensku alebo v západnej Európe je to oveľa menej,“ potvrdzuje výhody ekonomickej slobody pomocou dát Gonda.
Keď trh nefunguje
Libor Melioris z Trinity College v Dublin kontruje, že Adam Smith je určite dôležitý ekonóm, no o hospodárstve by sme mali uvažovať v širších súvislostiach. Provokatívne sa pýta, či majú byť do voľného trhu zahrnuté aj ľudské orgány alebo drogy. „Ide o veci, na ktoré neexistuje ekonomická odpoveď, ale jedine politická, ukotvená v kultúrnej báze,“ dodáva.
Vysvetľuje, že nárast regulácií vidíme práve z toho dôvodu, že v niektorých oblastiach trhy nefungujú. Odvoláva sa pritom na dve dôležité štúdie. Najskôr na prácu nobelistu Georgea Akerlofa nazvanú Trh citrónov.
Táto štúdia v skutočnosti poukazuje na obchod s jazdenými autami. Keďže kupujúci nevedia, či sú dobré – broskyne – alebo zlé – citróny –, snažia sa znížiť cenu, aby nepreplatili pre prípad, že vozidlo nebude kvalitné. Lenže to spôsobuje, že na trhu ostávajú horšie autá. Majitelia lepších vozidiel zjednávanie odmietnu a z trhu sa stiahnu.
Ďalší nobelista Kenneth Arrow poukázal na príklade zdravotníctva, že pacient nevie sám posúdiť, či liečbu potrebuje, a napríklad pri infarkte nemá čas vyberať z ponuky na trhu.
„A zrazu budeme mať trhy, ktoré nebudú slúžiť spoločnému dobru a nebudú produkovať to, čo chceme. Stačí len trošku korigovať predpoklady oproti ideálnym podmienkam a konfrontovať ich s realitou. Trhy sú dôležité, ale často sa stáva, že nefungujú,“ poznamenáva.
Pripomína tiež, že prvá generácia robotníkov žijúcich v čase priemyselnej revolúcie sa nemala nevyhnutne lepšie.
„Jednoznačne možno povedať, že to nebol prudký nárast. Riešenie vychádzalo až z toho, že sa ľudia začali organizovať, štrajkovať, sabotovať. Riešenie prišlo cez politiku. Koniec koncov, Bismarck nebol žiadny liberál, slniečkár alebo socialista. Bol to konzervatívec, ktorý rozumel, že keď to chceme prežiť, ľuďom musíme ustúpiť, alebo bude revolúcia,“ zamýšľa sa na konkrétnom historickom príklade.
Sever kontra juh
Tu sa žiada dodať, že aby vôbec mohla životná úroveň rásť, bolo potrebné naštartovať ekonomiku a práve tu zohral dôležitú úlohu voľný trh. Príkladom je Británia na jednej strane a odmietanie reforiem v Uhorsku na druhej strane.
Smith odmietal vykorisťovanie či otroctvo. Krištofóry poukazuje na štúdiu ďalšieho nobelistu Darona Acemoğlua. „Severoamerické britské kolónie sú na tom ekonomicky lepšie než juhoamerické portugalské a španielske, lebo kým na severe guvernéri povzbudzovali podnikanie, na juhu bohatstvo zobrali. Jednoducho ho ukradli Aztékom a Inkom. Ako ukazuje Acemoğlu, Smithov prístup k ekonomike je stále inšpiratívny,“ vraví.
CEO Tatra Asset Managementu Marek Prokopec pripomína, že Smithov odkaz nie je len neviditeľná ruka trhu. Poukazuje na viaceré princípy. „Dajme ľuďom ekonomickú slobodu, aby mohli sledovať vlastné záujmy, ale v prostredí, kde sú zadefinované pravidlá a princípy. Nejde teda o bezbrehú voľnú ruku trhu,“ približuje.
Práve sledovanie osobného záujmu, o ktorom hovoril Smith a ktorý trocha nepresne prekladáme do slovenčiny ako sebectvo, má obrovský prínos pre spoločnosť. Ľudia začali pracovať oveľa efektívnejšie. „Keď bol niekto nevoľník, jeho incentíva zlepšovať výkon bola nízka. No len čo mohol z toho mať benefity, získať kapitál, ktorý bol chránený podľa pravidiel, vytvoril sa veľmi silný motor.“
Dôležito pripomína, že Smithova kniha sa prezentuje ako biblia kapitalizmu, ale on ju napísal v prospech pracujúcich. „Hľadal koncept, ako bežný človek môže zbohatnúť. Nebolo to napísané pre kapitalistov. On má dokonca väčšiu pozitívnu emóciu voči pracujúcim ako vlastníkom,“ vysvetľuje.
Dodáva, že Smith sa v knihe nestavia proti štátu. Jeho úlohou sú vonkajšia bezpečnosť, spravodlivosť a právny štát či budovanie verejných statkov, ako sú napríklad cesty.
Podpílený civilizačný konár
Prokopec dopĺňa, že v čase vydania Smithovho diela bola sloboda na veľmi nízkej úrovni. „Prišiel s koncepciou: dajme ľuďom ekonomickú slobodu, nechajme ich starať sa o svoje záujmy a nakoniec to celé dobre dopadne. Bolo to celkom odvážne,“ hovorí.
Škótsky ekonóm argumentoval proti protekcionizmu, ktorý prináša práve štát, pripomína Gonda. „Ak nebudeme brániť obchodovaniu, bude to prinášať oveľa väčšie bohatstvo,“ dopĺňa.
Dnes si podľa neho pod sebou pílime konár. „Nebezpečný civilizačný protivietor naberá na sile prostredníctvom rozmachu kolektivizmu a politického populizmu,“ varuje.
Mnohí politici sa podľa neho snažia redizajnovať spoločnosť. „Do určitej miery sa im to aj darí, lebo ľudia sa výmenou za politicky deklarované riešenia bezpečnosti, kríz, inflácie, ‚sociálnej spravodlivosti‘ či ‚národných záujmov‘ dobrovoľne vzdávajú ďalších častí slobôd. Politici a technokrati tak čoraz viac deformujú a finančne či regulačne zaťažujú trhovú ekonomiku. Zároveň ostatným odoberajú väčší podiel z ich slobody a zodpovednosti,“ uzatvára Gonda.
