Svetová meteorologická organizácia OSN v najnovšej správe konštatuje, že priemerné globálne teploty v roku 2023 boli o 1,45 stupňa Celzia nad úrovňou éry priemyselnej revolúcie.
Označenie za najteplejší rok v histórii monitorovania teplôt potvrdili aj americké agentúry NASA a Národný úrad pre oceány a atmosféru, ako aj program EÚ na monitorovanie klímy Copernicus.
Na Slovensku bol minulý rok druhým najteplejším od roku 2014. Vlani bola priemerná teplota za rok 9,8 °C, v roku 2014 dosiahla 10 °C.
„Tieto desatinky však nie sú dôležité, podstatné je, že všetky najteplejšie roky v histórii merania na Slovensku sme zaznamenali v období po roku 2000,“ vysvetľuje klimatológ Pavol Nejedlík.
Riaditeľ Geofyzikálneho odboru Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied súčasne pripomína, že Slovensko sa v priemere otepľuje rýchlejšie ako celá Zem. Dôvodom je vnútrozemská poloha krajiny a kontinentálna klíma.
„Prognózy hovoria, že do konca storočia sa na Slovensku oteplí raz toľko ako v globálnom meradle,“ dodáva Nejedlík.
Dvíha sa hladina morí
Rekordy padli aj pokiaľ ide o výšku hladiny morí – z globálneho pohľadu sú najvyššie od spustenia satelitného monitorovania v roku 1993.
Hladina morí pritom v uplynulých desiatich rokoch stúpala podľa WMO dvojnásobne rýchlejšie ako v prvom desaťročí zberu dát. Najvyššiu úroveň v histórii dosiahol aj objem nakumulovanej energie v oceánoch.
O čosi lepšia správa sa týka Antarktídy a ľadovej pokrývky, ktorá ju obklopuje. Celkové pokrytie antarktického morského ľadu v roku 2023 nedosiahlo podľa WMO rekordne nízke hodnoty z predošlých rokov.
Ostalo však „výrazne pod normálom, pričom ročné maximálne a minimálne rozlohy morského ľadu sú piate a šieste najnižšie v doterajších meraniach,“ uvádza Svetová meteorologická organizácia OSN .
Naopak, doterajšie rekordy prekročili merania koncentrácií oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného v ovzduší. Skleníkové plyny podľa WMO dosiahli najvyššie hodnoty, aké boli kedy zaznamenané, čím prekonali maximá z roku 2022.
Množia sa prírodné katastrofy
Sprievodnými javmi otepľovania sú aj častejšie prírodné katastrofy. Požiare v Kanade vlani spálili lesy na rozlohe väčšej ako je celá Kambodža, najviac v histórii Severnej Ameriky. Atlantický oceán zase zaznamenal „nadpriemernú“ búrkovú aktivitu s 20 tropickými búrkami a siedmimi hurikánmi.
„Čím je atmosféra teplejšia, tým sú prejavy počasia búrlivejšie a platí to aj na Slovensku,“ zdôrazňuje Nejedlík.
Stačí si podľa neho predstaviť prejavy postupne zovierajúcej vody, ktorá je podstatným prvkom globálneho klimatického systému. Malé zohriatie je podstatné a energia sa uvoľňuje práve prostredníctvom javov.
„Nie je novinkou, že máme v tomto regióne tornáda, prvé sme totiž pozorovali už v roku 1984 v Maďarsku. Nóvum je, že ich v súčasnosti máme, povedzme, desať do roka,“ upozorňuje klimatológ.
TK Slovenského hydrometeorologického ústavu pri príleitosti Svetového meteorologického dòa a Svetového dòa vody 23. marca 2012 v Bratislave. Na snímke generálny riadite¾ SHMÚ Pavol Nejedlík. FOTO TASR - Martin Baumann
Klimatológ Pavol Nejedlík. Foto: TASR/Martin Baumann
Generálna tajomníčka WMO Celeste Saulo po zverejnení správy varovala, že svet je na pokraji prekročenia hranice definovanej Parížskou dohodou, ktorej cieľom je neprekročiť rozdiel teploty o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou rokov 1850 až 1900. WMO varuje, že „nikdy sme neboli tak blízko“ k prekonaniu tejto hranice.
Zmena bude nezvratná
„Odborníci sa zhodujú, že ak teplota presiahne túto hranicu, tak zmena klímy bude nezvratná,“ hovorí klimatológ Nejedlík. Zvýšené teploty totiž majú spustiť reťazové procesy v ekosystéme Zeme, ktoré budú prehlbovať otepľovanie.
Zvýšenie globálnej teploty môže napríklad obmedziť pohyb morských prúdov a znížiť schopnosť oceánov pohltiť časť oxidu uhličitého, ktorý bude následne vo väčšom množstve unikať do atmosféry a ďalej zvyšovať teplotu planéty.
Parížska dohoda zaväzuje krajiny usilovať sa o ochranu klímy, znižovať emisie skleníkových plynov a udržať pod kontrolou rast priemernej globálnej teploty výrazne pod hranicou 1,5 °C, prípadne výrazne pod hranicou 2 °C. Zmluva v roku 2015 nahradila dovtedajší Kjótsky protokol a ratifikovali ju takmer všetky krajiny sveta.
„Je dokázané, že otepľovanie prehlbuje činnosť človeka, takže máme šancu to spomaliť, ak sa štáty dohodnú na spoločnom postupe,“ hovorí Nejedlík. Podobne ako sa koncom milénia podarilo štátom dohodnúť na zastavení vypúšťania freónov a ďalších plynov, ktoré narušovali ozónovú vrstvu. Svetová meteorologická organizácia OSN podľa neho nedávno konštatovala, že vypúšťanie plynov bolo na 99 percent eliminované a ozónová vrstva sa stabilizuje.
„Mnohí ľudia si hovoria, že oteplenie o dva stupne je zanedbateľné, ale klimaticky to znamená, že prenesiete Komárno do Žiliny a Žilinu takmer do Varšavy. Klimatická zmena je ako rakovina. Zatiaľ to veľmi nebolí, ale je to smrteľné ohrozenie,“ uzatvára klimatológ Pavol Nejedlík.
Číslo dňa:
355 miliónov
Takúto sumu v eurách zaplatili zahraničné firmy Rusku v súvislosti s odchodom z tamojšieho trhu. Moskva totiž sťažila predaj aktív firiem vysokými pokutami v prospech štátneho rozpočtu.
Moskva. Ilustračné foto: Unsplash/Michael Parulav
Vláda v Rusku skomplikovala odchod zahraničných firiem z trhu sankciami. Ilustračné foto: Unsplash/Michael Parulav
Krátke správy:
Intel získa od americkej vlády granty a úvery v hodnote takmer 20 miliárd dolárov. So štátnou pomocou preinvestuje v štyroch amerických štátoch sto miliárd dolárov do výstavby a rozšírenia závodov na výrobu čipov.
Trh s čisto elektrickými vozidlami rastie pomalšie, než sa očakávalo. Automobilky musia zákazníkov motivovať zľavami a znižujú si marže, ktoré následne nemôžu investovať či vyplatiť akcionárom. Výsledkom je pokles cien akcií automobiliek zameraných na elektrické autá.
Výpredaj bitcoinu pokračuje. Cena najstaršej kryptomeny v stredu dočasne padla pod hranicu 61-tisíc dolárov. Trh kryptoaktív počas výpredaja stratil štyristo miliárd dolárov.
Najšťastnejší v Európe sú obyvatelia Fínska, Dánska a Islandu. Vyplýva to z aktuálnej štúdie 2024 World Happiness Report, ktorú rovnomenná organizácia každoročne pripravuje na základe dát Svetovej banky, Svetovej zdravotníckej organizácie či Gallupovho inštitútu.
Francúzsky úrad pre hospodársku súťaž udelil spoločnosti Google pokutu 250 miliónov eur. Sankciu udelil za porušenie pravidiel v oblasti duševného vlastníctva vydavateľov a médií.
Chatbot Bard od Googlu poháňaný umelou inteligenciou pri výcviku preberal obsah vydavateľstiev a tlačových agentúr bez toho, aby ich o tom informoval.
