Americká internetová spoločnosť Meta Platforms vo štvrtok v Európskej únii spustila svoju sociálnu sieť Threads, ktorou sa snaží konkurovať sieti X amerického miliardára Elona Muska.
Meta je vlastníkom sociálnych sietí Facebook a Instagram či komunikačnej služby WhatsApp. Prevádzku siete Threads firma zahájila začiatkom júla, v Európskej únii však spustenie siete odložila kvôli prísnej úniovej regulácii internetových služieb.
„Dnes sprístupňujeme Threads v ďalších krajinách v Európe. Vitajte všetci,“ napísal vo štvrtok Mark Zuckerberg, šéf spoločnosti Meta, v príspevku na sieti Threads krátko pred dvanástou hodinou na poludní.
Test životnosti
Ako sa píše v článku na Forbes.cz, Zuckerberg v októbri uviedol, že sieť Threads aspoň raz do mesiaca využíva takmer sto miliónov užívateľov. Dodal, že podľa jeho názoru by sa počet užívateľov do niekoľkých rokov mohol vyšplhať až na jednu miliardu.
„Rozšírenie do Európy je dôležitým testom dlhodobej životnosti siete Threads,“ uviedla nedávno nezávislá analytička technologického sektora Debra Aho Williamson. V budúcom roku by podľa nej mohla sieť vďaka spusteniu prevádzky v Európskej únii získať zhruba 40 miliónov nových užívateľov.
Rekord siete X
Musk na konci júla uviedol, že počet používateľov, ktorí aspoň raz mesačne využívajú jeho sieť X, dosiahol nové maximum a prekročil 540 miliónov. Musk, ktorý je najbohatším človekom na svete a šéfom Tesly, kúpil sieť vlani v októbri za 44 miliárd dolárov. Vtedy sa ešte nazývala Twitter.
Za Muskovho pôsobenia sa okrem iného uvoľnili pravidlá na písanie príspevkov, podľa kritikov sa tak však otvorila cesta k nenávistným prejavom alebo šíreniu nepravdivých informácií.
Musk prepustil väčšinu zamestnancov podniku vrátane ľudí zodpovedných za odstraňovanie problematického obsahu a obnovil účty, ktoré boli predtým zablokované napríklad kvôli nenávistným prejavom.
Obavy ohľadne nedostatočnej regulácie obsahu a niektoré Muskove kontroverzné výroky viedli k tomu, že rad inzerentov sa od siete X dištancoval.
Číslo dňa
6,2 percenta
Medziročná inflácia pokračovala deviaty mesiac v spomaľovaní svojho tempa, v novembri klesla na 6,2 percenta, čo je najnižšia hodnota od začiatku minulého roku.
Rast cien sa v poslednom období každý mesiac utlmuje v priemere o jeden percentuálny bod. V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny tovarov a služieb opäť vzrástli len mierne, o 0,2 percenta. Údaje zverejnil štatistický úrad na svojej internetovej stránke.
Krátke správy
Mestské zastupiteľstvo Bratislavy schválilo vyrovnaný rozpočet na rok 2024 vo výške 601,8 milióna eur. Bežné príjmy hlavného mesta sú plánované na 467 milióna eur, očakávané výdavky na 464 miliónov eur, čo znamená prebytok bežného rozpočtu na úrovni 3 miliónov eur.
„Uvedený prebytok spolu s úvermi (55 mil. eur) a kapitálovými príjmami z predaja majetku, z grantov a fondov (66,7 mil. eur), bude slúžiť na krytie investičných potrieb mesta (126 mil. eur),“ cituje Denník N z dôvodovej správy k návrhu rozpočtu.
Magistrát si zoberie pôžičku 55 miliónov eur s úročením 4,5 percenta. V roku 2024 malo zároveň mesto splatiť úver vo výške 70 miliónov eur, nakoniec ho však refinancuje.
Prezident finančnej správy Jiří Žežulka vo štvrtok požiadal ministra financií Ladislava Kamenického o odvolanie z funkcie z osobných dôvodov.
Minister žiadosti vyhovel a z tohto postu ho odvolal. Informovala o tom hovorkyňa finančnej správy Drahomíra Adamčíková.
Nový prezident finančnej správy by mal byť podľa TASR menovaný do funkcie s účinnosťou od piatka 15. decembra.
Mizéria ako z Dickensových románov. Podľa najnovšieho prieskumu hrozí Veľkej Británii nebezpečenstvo, že v rámci sociálnej nerovnosti skĺzne späť do viktoriánskeho obdobia.
Rozdiely medzi väčšinovou spoločnosťou a triedou, ktorá je najviac ohrozená chudobou sa totiž neustále zväčšujú. Problematika nerovnosti je teraz v krajine aktuálnejšia než kedykoľvek predtým, upozorňuje portál idnes.cz na správu britského think-thanku.
Európska centrálna banka na decembrovom zasadnutí podľa očakávania svoje kľúčové úrokové sadzby nezmenila.
Ako uvádza vo svojej správe TASR, úroková sadzba z jednodňových vkladov tak zostáva na historickom maxime štyri percentá.
Dosiahnutie dvojpercentného inflačného cieľa očakáva do roku 2025. Viacerí ekonómovia predpokladajú, že centrálna banka začne znižovať úroky na budúci rok.