Ruský prezident Vladimir Putin pozorne sleduje voľby a protesty, ktoré prebiehajú naprieč Európou. Moskva však nie je len pasívnym pozorovateľom. Podľa Európskej únie sa Rusko prostredníctvom dezinformačných kampaní aktívne snaží ovplyvňovať európske voľby.
Rusko dúfa, že takéto zásahy nielenže vyvolajú nezhody a rozkoly v európskych krajinách, ale zároveň posilnia volebné šance politických strán, ktoré sú k Rusku ústretovejšie. Napriek všetkému úsiliu, ktoré Putin v tomto smere vynaložil, utrpeli ruskí spojenci v roku 2026 niekoľko výrazných volebných neúspechov. Kremeľ však napriek tomu môže mať dôvod na optimizmus, pokiaľ ide o budúci vývoj.
Obrat Maďarska
Jednou z najväčších rán pre Putina bola strata moci dlhoročného maďarského lídra Viktora Orbána v parlamentných voľbách v apríli tohto roka. Portál Politico označil Orbána za Putinovho „najlepšieho priateľa“ v Európskej únii.
Orbán, ktorý s Ruskom uzavrel množstvo dohôd – vrátane zmluvy z roku 2014 o poskytnutí obrovskej pôžičky na rozšírenie maďarskej jadrovej elektrárne –, sa v kľúčových momentoch správal voči Rusku čoraz ústupčivejšie. Ešte pred svojím odchodom z funkcie zablokoval balík pôžičiek Európskej únie v hodnote 90 miliárd eur, ktoré Ukrajina podľa vlastných slov zúfalo potrebovala na pokračovanie v boji.
Orbán sa tiež staval odmietavo k výzvam ukrajinských lídrov, aby ostatné krajiny prestali odoberať ruské energetické suroviny. Teraz, keď skončil a na čele vlády stojí Péter Magyar, Maďarsko dáva jasne najavo, že jeho „románik“ s Ruskom sa skončil. Magyarova vládna strana TISZA dala jasne najavo, že Maďarsko nebude brániť žiadnym snahám EÚ o podporu Ukrajiny.
V ostrom kontraste s Orbánovým postojom Magyar otvorene vyhlásil: „Ukrajina je obeťou a Rusko brutálnym agresorom.“
Srbsko: odchod veľkého spojenca
Putin utrpel vážnu porážku aj v nedávnych voľbách v Srbsku. Predčasné voľby v októbri 2026 boli vyvolané dlhotrvajúcimi študentskými protestmi, ktoré otriasali Srbskom ešte od novembra 2024. K protestom došlo po tom, čo sa pred železničnou stanicou neďaleko Nového Sadu zrútil betónový prístrešok, pričom zahynulo 16 ľudí.
Dňa 15. marca 2025 sa v Belehrade – meste s necelými dvoma miliónmi obyvateľov – konalo jedno z najväčších zhromaždení v dejinách Srbska, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 325-tisíc ľudí.
Hoci srbský prezident Aleksandar Vučić (ktorý bol pri moci od roku 2017) v snahe upokojiť protestujúcich navrhol posunúť parlamentné voľby o rok skôr, ich obavy to príliš nerozptýlilo.
Vo voľbách utrpeli Vučić a jeho Srbská pokroková strana výraznú porážku od Študentskej kandidátky, ktorá získala 53 percent hlasov oproti 40 percentám pre Vučićovu stranu. Volebná účasť dosiahla rekordných 70 percent. Za Vučićovej vlády udržiavali srbskí predstavitelia úzke vzťahy s Ruskom, a to aj po ruskej invázii na Ukrajinu.
Čo teraz
Teraz je tu otázka, či tento trend bude pokračovať. Srbsko, ktoré je kandidátskou krajinou EÚ, sa odmietlo pripojiť k európskym sankciám voči Rusku a namiesto toho sa rozhodlo naďalej udržiavať úzke ekonomické, politické a vojenské väzby s Moskvou.
Aj napriek zmene vedenia si Rusko môže v Srbsku naďalej zachovať vplyv. Existujú tu totiž hlboko zakorenené kultúrne a náboženské väzby a Rusko uplatňuje svoju „mäkkú silu“ prostredníctvom stanice RT Balkan, pobočky siete Russia Today.
Hoci prieskumy verejnej mienky ukazujú, že značná časť srbskej spoločnosti podporuje kroky Ruska a jeho vojnu na Ukrajine, Vučićova prehra je pre Kremeľ napriek tomu veľkou ranou. Ruské subjekty priamo či nepriamo ovplyvňujú 10 percent srbskej ekonomiky, predovšetkým v energetickom sektore. Ruské spoločnosti Gazprom a Gazprom Neft vlastnia viac ako polovicu akcií spoločnosti Naftna industrija Srbije (Ropný priemysel Srbska).
Hnutie Študentská kandidátka má v úmysle očistiť štátne inštitúcie a veľké korporácie od ľudí napojených na Vučića a bojovať proti korupcii, čo však nie je možné dosiahnuť bez toho, aby sa Srbsko dištancovalo od Moskvy.
Slovensko predstavuje pre Putina ďalšiu možnú stratu. Voľby sa uskutočnia až v septembri 2027 (hoci k predčasným voľbám by mohlo dôjsť už v januári), no prieskumy verejnej mienky naznačujú, že opozičná strana Progresívne Slovensko má v celoštátnych priemeroch mierny náskok pred vládnou stranou Smer – sociálna demokracia.
Smer, vedený premiérom Robertom Ficom, je proruská populistická strana, ktorá vystupuje proti pomoci Ukrajine. Naopak, program strany Progresívne Slovensko deklaruje aktívnu podporu Ukrajine a zasadzuje sa za zvýšenie humanitárnej, finančnej a vojenskej pomoci Kyjivu.
Je Západ Putinovou nádejou?
Hoci sa Východ možno od Ruska odkláňa, zdá sa, že Putin v súčasnosti vkladá najväčšie nádeje do západnej Európy. Protesty vo Francúzsku poskytli Putinovi príležitosť vyjadriť svoj názor, že práve tieto udalosti dokazujú, prečo štát potrebuje mať pod kontrolou sociálne siete. Voľby v roku 2027 naznačujú, že by v nich mohla zvíťaziť proruská krajne pravicová strana Národný front.
Krajná pravica výrazne posilňuje v Nemecku, kde sa takisto objavujú prejavy sympatií voči Rusku. Obe tieto krajne pravicové strany majú v úmysle zastaviť finančnú pomoc Ukrajine a obmedziť vojenskú podporu.
V Spojenom kráľovstve sa krajne pravicová strana Reform Party vo februári 2025 nakrátko ocitla na čele prieskumov verejnej mienky. Odvtedy však jej podpora klesla a so ziskom 20 percent hlasov momentálne zaostáva za labouristami aj konzervatívcami. Vzhľadom na to, že voľby v Spojenom kráľovstve sa majú konať najneskôr v roku 2029, objavili sa obavy, aké dôsledky by pre Ukrajinu malo prípadné víťazstvo tejto strany.
Hoci lídri strany Reform volia voči Rusku ostrejšiu rétoriku, zároveň odmietajú poskytovanie ďalšej pomoci Ukrajine. Strana Reform vo všeobecnosti prejavuje len veľmi malý záujem o zahraničnú politiku.
Trump ako priateľ
Americký prezident Donald Trump vo svojom druhom funkčnom období prejavuje o zahraničnú politiku výraznejší záujem, pričom jeho sympatie jednoznačne smerujú k Rusku a nie k Ukrajine. Trump pripísal vinu za vyššie ceny pohonných hmôt ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému (s tvrdením, že Ukrajina by mala mať nového prezidenta), zmiernil sankcie voči Rusku, aby umožnil nákup ruskej nafty, a pozval Putina na samit G20, ktorý sa má konať v decembri tohto roka v Miami.
Pozvanie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na jedno z plenárnych zasadnutí G20, ktoré sa uskutočnilo v Atlante, vyvolalo kritiku zo strany niektorých lídrov skupiny. Namiesto toho, aby pozvanie Ruska prispelo k jednote G20, viedlo k ostrým sporom, čo Rusku náramne vyhovuje.
Hoci Putin vo východnej Európe prichádza o niektorých zo svojich najbližších spojencov, v západných krajinách nachádza nové príležitosti. Tamojšie krajne pravicové strany a lídri, ktorí sympatizujú s Moskvou, totiž politicky posilňujú alebo sú už priamo pri moci. Práve v čase, keď sa Putin na východnom krídle Európy čoraz viac izoluje, sa mu otvárajú nové možnosti, ako ovplyvňovať politické pomery na Západe.
