24. marca 2020

Nie, toto nie sú prázdniny. Presne to by mali vaše deti vedieť o voľne, ktoré majú pre šírenie nového koronavírusu. Zároveň sa musia vysporiadať s domácim vzdelávaním, aby bol pre ne návrat do škôl čo najmenej stresujúci a vyčerpávajúci. O tom, ako by malo takéto učenie prebiehať, sme sa rozprávali s psychologičkou Katarínou Bielikovou.  

Prečo by deti tieto dni nemali venovať iba voľnočasovým aktivitám, ale tiež učeniu?  

V prvom rade si musia zachovať návyk chodiť do školy. Potrebujú pravidelný denný biorytmus, vďaka tomu sú menej podráždené a dá sa s nimi lepšie vychádzať. Týka sa to hlavne menších detí, ktoré ešte nepremýšľajú racionálne. Tie sa skôr riadia tým, čo chcú v danom momente. Vyslovene ide o zachovanie režimu, aby deti nemali problém nabehnúť opäť na školský biorytmus.  

Majú vstávať v rovnakom čase ako počas školského dňa?  

Nemusia vstávať o 7:00 ráno, no jednoznačne im treba určiť hranicu. Napríklad medzi 8:00 až 8:30. Nasleduje ranná hygiena a jedlo. 

A potom učenie? 

V podstate. Dopoludnia by sa deti mali venovať prevažne vzdelávacím aktivitám, teda úlohám zo školy alebo pracovným listom z internetu. V tých hodinách je krivka pozornosti najvyššia. Je dôležité, aby sa 30 až 45 minút venovali učeniu a potom si dali 10-minútovú prestávku. 

Napriek koronavírusu sa deje aj veľa dobra.
Firmy nakupujú materiál, celé Slovensko si pomáha

Počas nej môžu napríklad vybehnúť na dvor, vyjsť na balkón alebo si nakrájať jablko a zjesť ho ako desiatu. Zároveň treba učenie striedať s pohybovými aktivitami, deti môžu robiť drepy. V tomto smere musia byť aktívni rodičia, aby svojim deťom naplánovali deň.  

Kedy by sa deti rozhodne učiť nemali?  

Vo večerných hodinách. V rodinách, v ktorých rodičia nevedia byť doma, je náročné deti kontrolovať. Tie radšej unikajú do herných aktivít, ktoré sú pre ne príjemnejšie a zaujímavejšie. Večer by sa to nemali snažiť dobehnúť. Ešte popoludní medzi 13:00 a 15:00 krivka pozornosti zase na chvíľu vyletí. Čiže vzniká priestor na to, aby rodičia svoje deti preskúšali.  

Mali by sa teda s deťmi učiť rodičia?  

Takúto situáciu sme ešte nikdy nezažili. Pre deti je prirodzené, že majú za katedrou učiteľskú autoritu, ktorá sa stará o to, aby dávali pozor, spolupracovali, vypracovávali úlohy alebo písali písomky. Keď za normálnych okolností prídu deti domov zo školy, niektoré sa učia samy, niektoré s rodičmi. Je to veľmi individuálne. Nová situácia spočíva v tom, že sa deti ráno oblečú, no neodchádzajú do školy. Učia sa doma. Preto treba určitý dozor autority, dospelého človeka alebo staršieho súrodenca, stredoškoláka. Náš vzdelávací systém je založený na tom, že sa deťom povie, čo musia robiť a čomu sa majú venovať. To im majú spočiatku ukázať rodičia a potom ich kontrolovať.  

Podľa Kataríny Bielikovej by rodičia mali svoje deti učiť počas voľna aj zručnosti, ktoré budú potrebovať v živote. Foto: archív Kataríny Bielikovej

Kým sú niektorí rodičia doma, iní musia chodiť do práce. Ako skontrolujú, či si ich deti splnili školské povinnosti? 

Určite je dôležité, aby sa po príchode domov hneď rozprávali. Podľa rôznych štúdií im deti najviac povedia do prvých 15 minút. Čiže nieže prídu domov, vyložia nákup alebo sa idú prezliecť. Nie. Mali by si umyť ruky, ísť hneď za deťmi a rozprávať sa o tom, ako trávili svoj deň. V podstate si z toho môžu urobiť rituál, rodičia si uvaria kávu a deťom zase kakao. K deťom treba pristupovať aktívne, aby videli a cítili záujem. Netreba ich hneď pokarhať v prípade, že sa mali učiť, ale neučili sa. Musia pochopiť, že ich správanie vyvolalo dôsledok.  

Takže ich nemá zmysel trestať? 

Nie zbytočne. Medzi trestom a dôsledkom je veľmi tenká hranica. Ak si deti nesplnia povinnosť, v tomto prípade školské aktivity v dopoludňajších hodinách, musia zažiť dôsledok svojej nezodpovednosti. Čiže popoludní sa nebudú môcť hrať s kamarátmi cez počítač. Takýmto spôsobom by mali deti pochopiť, že nedostanú odmenu. Nebola práca, nebude zábava. Primerane k veku sa o tomto probléme treba porozprávať. Rodičia by nemali hodinu kázať, no vypočuť si deti. Tým im ukazujú, že sa snažia pochopiť ich konanie a zámer. A zároveň si deti uvedomia, keď to pomenujú hoci i chabou slovnou zásobou, že spravili zle, a preto nemajú odmenu. Čo je pre ne vlastne trest. V skutočnosti ide o dôsledok ich správania. Treba to rozlišovať.  

Psychologička o dopadoch koronavírusu:
Hýbu nami emócie, no zatiaľ som paniku nezachytila

Môžu rodičia deti motivovať, aby sa v domácom prostredí venovali učeniu? 

Je to náročné, pretože deti majú pocit, že sú prázdniny. Pokojne môžu rodičia siahnuť po tom, čo volám pozitívne vydieranie. Keď si ich deti urobia dopoludnia úlohy, popoludní sa môžu hodinu alebo hodinu a pol hrať na počítači. Skrátka im navýšia tento čas.  

A ak sa odmietajú doma učiť? Možno ich k tomu akosi prinútiť?  

Je to o tom, aké výchovné metódy majú rodičia. Keď sú liberálni a nechajú rozhodovať deti, budú mať problém, keď sa začne škola. Namiesto toho im treba názorne ukázať, že keď sa nebudú učiť, budú toho veľmi veľa dobiehať. Všetky deti už boli doma choré. Majú preto zažité, čo to je dopisovať si poznámky a hlavne dohnať učivo, ktoré za ten týždeň – dva zameškali. Prípadne im treba pripomenúť, ako ťažko sa nabieha po letných prázdninách, koľko toho musia v škole opakovať. To sú veci, ktoré deti zažili, čiže si ich vedia predstaviť. Jedine takýmto spôsobom.  

Kde by sa mali deti učiť, aby ich nič nerozptyľovalo? 

Mali by mať na učenie vytvorený priestor, do ktorého budú každé ráno vstávať. Pokiaľ je to v detskej izbe, treba v čase vzdelávania odstrániť rušivé elementy ako počítač, notebook alebo tablet, aby neodvádzali pozornosť detí. Rodičia poznajú svoje deti, vedia, ako sa správajú, reagujú, či potrebujú dohľad alebo budú samostatnejšie. Každý deň by toto vzdelávanie malo prebiehať na tom istom mieste. Prípadne sa deti s rodičmi ešte môžu hrať na školu.  

Ako to myslíte?  

Písala som si s kamarátom, ktorý to takto robí. S deťmi si vytvoril školu doma v jedálni. On každé ráno o 9:00 zazvoní na zvonček, deti akože idú do školy a učia sa. Kým plnia školské úlohy a zadania, on na druhej strane stola pracuje. Funkciou rodičov je, aby deťom pomohli a ukázali, ako sa dostať k učivu. Prípadne im stiahli alebo vytlačili pracovné listy. Medzi vzdelávacou aktivitou by mali rodičia svoje deti učiť aj iné zručnosti, na ktoré obyčajne nemajú čas, a v živote sa im budú hodiť.  

Napríklad? 

Je veľa detí, ktoré sú už možno v počiatkoch puberty, no vôbec sa nezapájajú do domácich prác. Sú teraz doma celý deň? Tak nech im rodičia ráno, pred odchodom do práce, na lístok napíšu odkaz. Napríklad: „Povysávaj alebo poumývaj kúpeľňu.“ Keď sa vrátia domov, mali by ich pochváliť za snahu, prípadne im ukázať, na čo by si ešte mali dať pozor. Čiže ich netreba vyhrešiť za to, že je zrkadlo v kúpeľni zle vyčistené. S menšími deťmi môžu variť krupicovú kašu, pripravovať jednoduché jedlá, pestovať na balkóne bylinky alebo ich hľadať v prírode.  

A čo víkend? Ako by mali deti tráviť sobotu a nedeľu? 

Víkend by mal byť odlišný minimálne v tom, že sa deti nebudú venovať školským aktivitám. Tým, že neodchádzajú z domáceho prostredia, sa im dni zlievajú. Sobota a nedeľa by mali byť iné. Rodičia ich môžu zobrať na prechádzku, urobiť na dvore piknik či grilovať. Rodina si môže pozrieť rozprávku, nakrájať si k nej ovocie a vypukať pukance. Hrať sa na kino. Netreba sa venovať povinnostiam, ale oddychovým aktivitám. Spraviť si víkend v dovolenkovom režime.  

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?