Obnoviteľné zdroje energie už podľa odborníkov nie sú ekologickou témou, ale otázkou konkurencieschopnosti. Slovenské firmy ich potrebujú na dekarbonizáciu výroby aj na zníženie nákladov. Ak krajina nebude stavať nové veterné a solárne zdroje, môže prísť o časť budúcich investícií a výrobných kapacít.
Obnoviteľné zdroje energie (teda bez jadrových elektrární) pri výrobe elektriny tvorili za rok 2025 necelých 22 percent. Najväčší podiel tvorili veterné elektrárne – s takmer 12 percentami. Do roku 2050 Slovensko však bude potrebovať výrazne viac elektriny aj z dôvodu prechodu z plynu.
Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) hovorí, že rast spotreby elektriny dokážeme pokryť z veľkej miery z nových obnoviteľných zdrojov. Jedným z nich môže byť aj veterná a slnečná energia. Sú to najlacnejšie nové zdroje elektriny.
Obnoviteľné zdroje energie podľa SAPI zvýšia energetickú bezpečnosť, nové súkromné investície i počet pracovných miest. Odhaduje sa, že do roku 2030 mohlo takto vzniknúť takmer 80-tisíc nových pracovných miest.
„Priemysel je pripravený používať obnoviteľné zdroje energií. Dnes je ich však nedostatok, keďže sa pre priemysel vo väčšom objeme nestavajú. Na rôznych stupňoch je voči nim animozita, a preto to nejde,“ hovorí v rozhovore pre Forbes Patrik Križanský, riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu.
Premiér Robert Fico pred pár týždňami skonštatoval, že Slovensko nepotrebuje veterné parky, hoci aj jeho vláda sa k ich budovaniu zaviazala. Vy ste spolu s priemyselníkmi hovorili o dôležitosti obnoviteľných zdrojov energie. Bola vaša tlačová konferencia odpoveďou na premiéra?
Chceli sme sa dnes z pohľadu priemyslu pozrieť na to, ako vniesť do verejnej debaty viac racionality a ako ju podporiť. Priemysel obnoviteľné zdroje energií potrebuje. Obnoviteľné zdroje energie zabezpečujú napríklad chod tepelných čerpadiel pre zabezpečenie vykurovania v priemysle, ale potrebujeme ich aj pre elektrinu. Ak by sme nové zdroje nemali, konkurencieschopnosť priemyslu môže utrpieť.
Je to teda dôvod, prečo Slovensko a jeho priemysel potrebuje obnoviteľné zdroje energie?
Sú najlacnejším novým zdrojom. Vietor a slnko sú najlacnejšie. Je to dokonca aj vtedy, keď sa kombinujú s batériovými úložiskami. Pomocou obnoviteľných zdrojov energie potrebujeme zabezpečiť dekarbonizáciu výrobu.
Ak by sme to porovnali, o akom cenovom rozdiely sa rozprávame?
Výrobné náklady za jednu megawatthodinu pri vetre a slnku počas celej ekonomickej životnosti zdroja sa pohybujú okolo 60 eur. Keď to skombinujete s batériovými úložiskami, dostanete sa na cenu okolo 90 eur. Tu sa rozprávame o nových zdrojoch. Na druhej strane, napríklad plyn je výrazne drahší.
Môže to byť až dvojnásobný rozdiel?
Jedna vec je výrobný náklad a jedna vec je cena komodity. Veľkoobchodná cena komodity sa určuje najmä na spotových trhoch. Ukazuje sa však, že cena obnoviteľných zdrojov energie je výrazne nižšia. Dnes potrebujeme výrazne stavať pre zníženie ceny elektriny ako komodity aj pre zabezpečenie dekarbonizácie nášho priemyslu. To znamená pre jeho celkovú vyššiu konkurencieschopnosť.
Výrobu elektriny dnes máme nízkoemisnú. Využívame na to jadrové palivo. Vo výrobe elektriny potrebujeme nahradiť obnoviteľnými zdrojmi čo najviac z približne pätiny zdrojov, ktoré sú stále fosílne, najmä plyn napríklad na vykurovanie priemyslu. To potrebujeme zmeniť. Keď sa to nezmení, dekarbonizácia nie je hotová.
Čím to vieme zmeniť?
Závody to dokážu zmeniť napríklad tak, že vykurovanie zabezpečia priemyselnými tepelnými čerpadlami. Poháňané sú elektrickou energiou, ktorá sa produkuje z obnoviteľných zdrojov. Tým sa naše podniky stanú konkurencieschopnejšie.
Kde vidíte zádrhel, prečo sa to nedeje?
Priemysel je pripravený používať obnoviteľné zdroje energií. Dnes je ich však nedostatok, keďže sa pre priemysel vo väčšom objeme nestavajú. Na rôznych stupňoch je voči nim animozita, a preto to nejde.
Nemajú obnoviteľné zdroje podporu?
Obnoviteľné zdroje sa nepotrebujú podporovať, napríklad na rozdiel od roku 2010. Vyrábate a dodávate ich za trhovú cenu.
FOTO: FORBES / FLOURISH
Ale pod podporou sa môže myslieť aj administratívna.
Nové zdroje môžu prísť iba vtedy, ak sa im nebudú hádzať polená pod nohy, ak sa nebudú vytvárať negatívne nálady, ale budú sa podporovať participačným spôsobom. U nás sa debata zmenila na populistické vyhlásenia. Priemysel bez obnoviteľných zdrojov energie neudržíme a ani nový neprilákame.
Aký je potenciál Slovenska na využívanie obnoviteľných zdrojov v priemysle?
Náš odhad je, že Slovensko potrebuje pre priemysel až do 15 TWh energie z OZE pre dekarbonizáciu tých zdrojov, ktoré sú aktuálne fosílne.
Čo sa stane, ak Slovensko neobnoví energetický mix?
Dnes automobilky rozhodujú o tom, čo tu bude o tri až päť rokov. Jedným z kritérií sú aj obnoviteľné zdroje energie a ďalším aj cena elektrickej energie, ktorá dokáže byť z obnoviteľných zdrojov nižšia ako z fosílnych. Pozrite sa na Španielsko a Portugalsko. Konkurencieschopnosť nezávisí len od daní, ale aj od obnoviteľných zdrojov.
Koľko má Slovensko času?
Nie je to, o tom, že tu máme časomieru a meriame čas. Slovensko konkurencieschopnosť stráca postupne. Investori sa rozhodujú postupne. Keď je jeden z dôležitých faktorov aj elektrina, je to dôležitý argument, prečo sa rozhodne pre inú krajinu ako Slovensko.
Slovensko teda nemá čas bez ohľadu na to, že „časomieru“ tu nemáme.
Neustále prebieha súťaž o nové investície. Nestane sa dnes to, že závod zajtra prestane vyrábať model, no môže sa stať na mikroúrovni, že nový model nepríde, ale príde napríklad do Španielska alebo Portugalska ako našich silných konkurentov. Koncern sa pozeral aj na to, odkiaľ energia je a aká je jej cena.
