Pri súkromných letoch sa plánujú náhradné letiská, pri odľahlých rezortoch dostupnosť lekárskej starostlivosti. Rozhodujú detaily, ktoré bežný turista často vôbec nerieši.
Nepriestrelné autá, kontroly proti odpočúvaniu, preverené opatrovateľky, súkromné letiskové terminály alebo evakuačný tím pripravený niekoľko stoviek kilometrov ďaleko. Bezpečnosť má v najvyššom segmente cestovania kľúčovú úlohu, najbohatší Česi pritom nestoja o dovolenku, na ktorej by boli obklopení osobnými strážcami. Čím sofistikovanejšiu ochranu majú, tým menej by ju v ideálnom prípade mali vnímať.
Keď pred časom prišiel do gréckeho Porto Zante jeden z vysoko postavených svetových politikov, sprevádzalo ho 32 členov ochranky. Rezort na Zakynthose pred jeho príchodom prechádzal podrobnou bezpečnostnou kontrolou, na mieste boli špeciálne vycvičené psy aj miestna polícia a tím vzácneho hosťa preveroval prostredie podľa protokolov zodpovedajúcich jeho postaveniu.
Výsledok však vyzeral trochu inak, než by naznačoval začiatok celej návštevy. „Bezpečnostný tím si rezort prezrel a s tým, čo videli, boli natoľko spokojní, že napokon nechali na mieste len dvoch ľudí,“ spomína John Sotirakos, generálny riaditeľ Porto Zante. Na konci pobytu podľa neho dostali voľno dokonca aj zostávajúci členovia ochranky.
Ako sa spozná „bezpečný“ hotel? Najlepšia ochrana spočíva v jeho architektúre, kvalite personálu, dôkladnosti prípravy, znalosti miestneho prostredia a schopnosti reagovať na problém skôr, než ho vôbec začne vnímať samotný klient.
„Všetci klienti oceňujú diskrétnosť, súkromie a otvorený prístup, ktorý s rizikami aktívne pracuje. Miera ochrany sa však prirodzene líši prípad od prípadu,“ hovorí Štěpán Borovec, prevádzkový riaditeľ cestovnej kancelárie EliteVoyage.
Ich klientela často vyráža na cesty, ktoré sú výrazne zložitejšie než klasická dovolenka v európskom rezorte. Kombinujú niekoľko krajín, súkromné lety, jachty, odľahlé lodge, safari či ostrovy, kam sa človek dostane iba špecifickým druhom dopravy. A s rastúcou komplexnosťou itinerára pribúdajú veci, ktoré treba premyslieť vopred.
„Každá ochrana znamená určité obmedzenie. Ak za vami bude chodiť päť osobných strážcov, tak to nie je úplne dovolenka,“ upozorňuje Thomas Gaudete, majiteľ súkromnej bezpečnostnej spoločnosti GBH Defence. Mnohí jeho klienti preto cestujú iba s jedným vlastným ochrancom a ďalšiu podporu majú v zálohe. Tá môže byť v destinácii, hodinu či dve ďaleko, alebo pripravená na rýchle nasadenie.
Podobne o bezpečnosti premýšľajú aj hotely. „Nechceme rezort, kde všade vidíte osobných strážcov. Naším cieľom je prostredie bez stresu, kde sa hostia môžu odpojiť od okolitého sveta, oddýchnuť si a byť so svojimi blízkymi,“ hovorí Sotirakos.
V Porto Zante sa bezpečnostný tím snaží pôsobiť čo najmenej nápadne a zapadnúť do bežnej prevádzky hotela. Hosť má ochranu cítiť predovšetkým ako pokoj, nie ako prítomnosť bezpečnostného aparátu.
Najvyššia úroveň bezpečnosti je založená na schopnosti pracovať s konkrétnym miestom, konkrétnym klientom a konkrétnym rizikom. „Opierame sa o preverených miestnych partnerov, ktorí nám poskytujú aktuálne informácie priamo z destinácií. Vďaka nim dokážeme riziká realisticky vyhodnotiť, otvorene ich s klientmi prebrať a spoločne zvoliť najvhodnejšie spôsoby, ako ich minimalizovať,“ hovorí Borovec.
Bolo by však naivné pozerať sa na bezpečnostnú mapu sveta len optikou bezpečných a nebezpečných krajín. V Grécku môžu prekvapiť požiare, v Nepále zosuvy bahna a v Dubaji vojnový konflikt.
Bezpečnostná firma podľa Gaudeta niekedy najprv posúdi samotnú nehnuteľnosť a následne celé okolie. Vyhodnotí, kadiaľ sa bude jazdiť, ktoré reštaurácie rodina pravdepodobne navštívi, aká je situácia na okolitých komunikáciách, alebo kam môžu chcieť samostatne vyraziť dospievajúce deti.
Ak klient cestuje s vlastnou ochrankou, externá bezpečnostná firma potom často funguje ako poskytovateľ miestnych informácií, kontaktov a záložného tímu.
Podobná znalosť prostredia je podľa EliteVoyage dôležitejšia než efektné bezpečnostné opatrenia aj na africkom safari. „Riziká spojené s divokou zverou sa tu neriešia silou, ale znalosťami,“ hovorí Adéla Hübnerová, hlavná travel dizajnérka v EliteVoyage. Skúsený ranger dokáže čítať správanie zvierat, predvídať problém a prispôsobiť mu pohyb skupiny, zatiaľ čo človek bez miestnych skúseností môže nebezpečnú situáciu vytvoriť práve tým, že podcení pravidlá.
Podobne funguje dobrý miestny sprievodca v meste alebo skúsený vodič v krajine, kde návštevník nepozná miestne súvislosti. „Znalosť miestnych pomerov je často dôležitejšia než viditeľné bezpečnostné opatrenia,“ dodáva Borovec.
Výraznejšie než predtým sa navyše podľa bezpečnostných špecialistov mení aj to, kde chcú klienti tráviť čas. Gaudete si všíma odklon časti klientely od veľkých, preplnených centier k pokojnejším lokalitám, kde možno lepšie kontrolovať okolie a zachovať si súkromie. A napríklad vo Francúzsku popri tradičných adresách typu Monako či Nice rastie záujem o súkromné nehnuteľnosti a vidiecke oblasti s väčšími pozemkami.
Súkromie nadovšetko
Sotirakos pozoruje rovnaký posun z hotelového prostredia. Hovorí, že sú hostia, ktorí chcú ruch, známe reštaurácie a instagramové miesta. Popri nich však pribúdajú tí, ktorí od dovolenky očakávajú pravý opak. „Je čoraz ťažšie nájsť skutočné súkromie. Turizmus po celom svete explodoval, vznikajú stále väčšie hotely a súkromných miest je menej,“ hovorí.
V Porto Zante preto jednotlivé vily oddeľujú vysoké múry, ich záhrady a bazény nie sú viditeľné z ostatných častí rezortu a samotná poloha nad morom komplikuje možnosť nazerať dovnútra z lodí. „Ochrana je, samozrejme, do veľkej miery o ľuďoch, ale aj o architektúre miesta a krajine,“ vysvetľuje Sotirakos.
Borovec zase spomína hotely s oddelenými vstupmi a súkromnými výťahmi pre najexponovanejších hostí, vďaka ktorým politik, známy podnikateľ alebo celebrita vôbec nemusí prejsť hlavnou hotelovou halou. Pri rezortoch na súkromných ostrovoch možno niekedy rezervovať oddelenú časť areálu či susedný ostrovček iba pre jednu rodinu.
Reštaurácie môžu otvoriť súkromný salónik, pamiatky umožniť návštevu mimo štandardných otváracích hodín a celý itinerár sa dá zostaviť tak, aby sa hosť vyhýbal najväčším davom, festivalom či exponovaným termínom.
Zatiaľ čo značná časť cestovného priemyslu platí za to, aby sa jeho produkty dostali na Instagram, niektoré z najdrahších adries sú ochotné prísť o potenciálnu publicitu práve preto, aby ich hostia na Instagrame neboli. Porto Zante podľa Sotirakosa nepovoľuje pobyty influencerov a tvorcov obsahu. Rezort dáva prednosť súkromiu hostí pred marketingovým dosahom na sociálnych sieťach.
Preverená vila, kuchár, vodič aj opatrovateľka
Bezpečnostný tím môže do lokality doraziť vopred a okrem fyzického zabezpečenia skontrolovať aj technické prostredie vily. Pri tomto type cestovania nie je samozrejmosťou ani bežné vozidlo z autopožičovne.
A to nie je všetko. „Keď klienti nejdú do svojej vlastnej nehnuteľnosti, nechajú si ju a okolie kompletne preveriť proti odpočúvaniu alebo skrytému nahrávaniu. To je úplne bežná činnosť,“ opisuje Gaudete.
Borovec spomína rovnaký princíp pri ľuďoch, ktorí sa počas pobytu dostanú do bezprostrednej blízkosti klienta. Vodiči sa často vyberajú menovite, pri súkromných vilách, horských chatách či jachtách môže kancelária vopred žiadať zoznam personálu, referencie alebo ďalšie informácie. Pri verejne exponovaných osobách sa pridávajú dohody o mlčanlivosti a v niektorých prípadoch aj obmedzenia používania mobilných telefónov.
Veľká pozornosť sa venuje deťom. „Hotely bežne spolupracujú s miestnymi agentúrami na stráženie detí, ale vďaka dôveryhodným kontaktom dokážeme zabezpečiť konkrétnu opatrovateľku alebo napríklad inštruktorku lyžovania, preveriť ju vopred a nespoliehať sa na náhodný výber až po príchode,“ hovorí Borovec.
Bezpečnosť sa pritom môže týkať aj oblastí, ktoré na prvý pohľad s ochranou nesúvisia. Sotirakos spomína napríklad známe osobnosti, ktoré cestujú s vlastným kuchárom a požadujú, aby im jedlo pripravoval výhradne on.
Pre veľkú časť klientely je ďalšou témou zdravie. Dostupnosť kvalitnej lekárskej starostlivosti môže byť rozhodujúca a typickým príkladom sú Maldivy.
„Na súkromných ostrovoch má väčšina rezortov vlastného lekára a v rámci atolu prístup k menšej klinike, plne vybavená nemocnica sa však nachádza až v Malé. Výber rezortu dostupného rýchlym člnom z Malé tak predstavuje nižšie riziko než odľahlé ostrovy, kam sa lieta hydroplánom, ktorý navyše operuje iba za denného svetla,“ vysvetľuje Hübnerová.
Gaudete pripomína, že schopnosť reagovať na zdravotnú či bezpečnostnú krízu je dôvodom, prečo sa ochranný tím pri štandardnej päťčlennej rodine skladá z troch až piatich špecialistov s rôznymi schopnosťami.
„Potrebujete tam niekoho z operatívy a niekoho, kto má skúsenosti s evakuačnou alebo extrakčnou činnosťou. Je dobré, keď máte ľudí, ktorí boli v Afganistane či Iraku, pretože sa tam konvoje museli rýchlo premiestňovať a ľudia vedeli pracovať pod tlakom,“ hovorí.
EliteVoyage napríklad pri súkromných letoch pracuje s interne označovaným „Escape Planom“, teda variantom pre prípad, že lietadlo nebude môcť pristáť na plánovanom letisku. Zohľadňuje sa počasie, alternatívne letiská aj ďalšia nadväzujúca doprava. Pri helikoptérach dávajú klienti podľa kancelárie často prednosť dvojmotorovým strojom s dvoma pilotmi, pretože sa znižuje závislosť od jediného technického alebo ľudského prvku.
Ako ďaleko môže podobná príprava zájsť, ukazuje nedávna cesta z Prahy do bhutánskeho Para. Letisko zovreté himalájskymi horami patrí medzi najnáročnejšie na svete a vyžaduje špecificky kvalifikovanú posádku. „Niekoľko operátorov najprv tvrdilo, že sú schopní let uskutočniť, žiadny z nich však okrem vycvičenej posádky nemal navigátora s certifikáciou na pristátie na extrémne náročnej himalájskej dráhe,“ opisuje Hübnerová.
Bežným riešením by bolo medzipristátie a vyzdvihnutie potrebného špecialistu po ceste. Lenže tomu sa klientela súkromného letectva snaží vyhnúť. Napokon sa bhutánsky navigátor dopravil do Prahy vopred a odletel už s klientmi.
Dôkladne plánovať
Do súkromného cestovania sa prenášajú aj požiadavky, ktoré boli predtým spájané takmer výhradne so štátnymi delegáciami alebo exponovanými miliardármi. „Teraz je obrovský dopyt po bunkroch a bezpečnostných miestnostiach, takzvaných panic rooms,“ hovorí Gaudete.
Hotely podobnú infraštruktúru zvyčajne neprezentujú. Pri zariadeniach, ktoré pravidelne hostia diplomatov a štátne delegácie, však bezpečnostné zázemie môže byť jednou z podmienok, podľa ktorých bezpečnostné tímy rozhodujú, či v nich ich chránenec vôbec smie bývať.
Borovec však pripomína, že väčšina klientov stále nechce, aby sa ich život zmenil na permanentnú bezpečnostnú operáciu. Aj pri známych osobnostiach alebo najbohatších podnikateľoch má byť cieľom predovšetkým súkromie a pohodlie.
To môže znamenať rezerváciu súkromného salónika v reštaurácii, neverejný vstup do pamiatky, oddelený letiskový terminál či jednoducho program zostavený tak, aby sa rodina nemusela pohybovať tam, kde je zbytočne veľa ľudí.
Sotirakos to ilustruje historkou zo svojho rezortu. Porto Zante patrí medzi mimoriadne malé a súkromné hotely, napriek tomu sa tam pred časom v rovnakom termíne náhodou ubytovali dve svetové futbalové osobnosti, ktoré spolu krátko predtým viedli verejný spor.
Personál sa podľa neho snažil ich program nenápadne koordinovať tak, aby sa podľa možnosti nestretli. Napokon sa obaja objavili v rovnakom bare. Jeden čakal na rodinu, keď dovnútra vstúpil druhý. Obavy hotela sa však nenaplnili, obaja sa objali a dali si spolu drink. „Dúfam, že sme im pomohli zmieriť sa,“ smeje sa Sotirakos.
Na záver sa všetci štyria odborníci zhodujú, že hodnota bezpečného cestovania spočíva v tom, keď niekto premyslí riziká natoľko dôkladne, že na ne klient počas svojej dovolenky nemusí myslieť vôbec.
„Vo väčšine prípadov komfort a bezpečie nepramenia z pridaných vrstiev ochranných opatrení, ale zo spolupráce s preverenými ľuďmi, ktorí dané miesto dôverne poznajú a pohybujú sa v ňom prirodzene a s istotou,“ sumarizuje Borovec.
