Drobné ozdoby zo škrupín môžu ukázať, ako si ľudia pred 13-tisíc rokmi budovali vzťahy a zvládali obdobia nedostatku.
Ako ľudia reagujú na klimatické zmeny a nedostatok zdrojov? To je mimoriadne aktuálna otázka, na ktorú bude hľadať odpoveď archeologička Lenka Varadzinová z Českého egyptologického ústavu Filozofickej fakulty Karlovej univerzity.
Práve jej výskum teraz podporila Nadácia Neuron, vďaka ktorej sa spolu so svojím tímom vydá do Kene, kde bude skúmať lokalitu Olkena starú až 13-tisíc rokov. Vedci tam budú hľadať odpoveď práve na otázku, či ľudia na nedostatok zdrojov a zmeny klímy reagujú konfliktom alebo spoluprácou. Expedíciu Nadácia Neuron podporí sumou jeden milión českých korún, teda v prepočte približne 41 500 eur.
Medzinárodný tím spojí českých vedcov na čele s Lenkou Varadzinovou s odborníkmi z National Museums of Kenya a University of Oxford a prepojí archeológiu s geológiou, archeozoológiou, geoinformatikou a ďalšími odbormi. „Archeológom držíme palce, pretože majú obrovský potenciál prepísať históriu tak, ako ju poznáme z učebníc,“ komentovala tohtoročný výber riaditeľka Nadácie Neuron Monika Řasa Vondráková.
Vedcov do Olkeny privádzajú drobné ozdoby vyrábané zo škrupín pštrosích vajec. Práve v Keni sa totiž nachádza najstarší známy doklad ich masovej produkcie v Afrike, starý približne 12- až 13-tisíc rokov. Pre archeológov sú tieto koráliky stopou niečoho oveľa väčšieho. Ich výroba, darovanie a výmena kedysi pomáhali vytvárať vzťahy medzi ľuďmi a prepájať aj geograficky vzdialené skupiny.
Práve spoločenský kontakt mohol v období nedostatku predstavovať jednu zo stratégií prežitia. Podporená expedícia chce zistiť, kto koráliky vyrábal, ako bola ich produkcia organizovaná a či ich mimoriadne množstvo skutočne súviselo s vytváraním rozsiahlejších sociálnych väzieb. Medzinárodný tím, ktorý vedie česká vedkyňa, má na konte aj publikácie o svojich výskumoch v prestížnom časopise Nature Communications.
Expedičná rada Nadácie Neuron každoročne vyberá jeden vedecký tím, ktorý podporí pri ceste na zahraničnú expedíciu, aby vedci mohli vykonávať terénny výskum prakticky kdekoľvek na svete.
Česi v Tibete aj Guatemale
Na slávnostnom stretnutí darcov Nadácie Neuron a vedcov predstavili aj výsledky minuloročných laureátov tohto ocenenia. Prihlásili sa totiž natoľko zaujímavé projekty, že finančnú podporu dostali rovno dve expedície. Tie sa nedávno vrátili zo sveta, kde skúmali, ako sa za 72 rokov zmenil Tibet, alebo prečo začnú živočíchy spolupracovať, aj keď každý z nich chráni predovšetkým vlastné záujmy.
Ako zdôrazňuje riaditeľka Nadácie Neuron Monika Vondráková, množstvo vedeckých otázok sa dá overiť iba priamo v teréne, a preto nadácia takéto výpravy dlhodobo podporuje. V minulosti tak pomohla napríklad expedíciám, ktoré stáli pri objave strateného mayského mesta, najväčšieho podzemného termálneho jazera na svete alebo dovtedy neopísanej populácie opice uakari.
Výsledky z nedávnych ciest teraz predstavila expedícia Neuron vedená biológom Michaelom Mikátom z Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity, ktorá v Guatemale skúmala, ako v evolúcii vznikali prvé formy spolupráce a prečo sa kutavky, živočíchy príbuzné včelám, ktoré by mohli žiť samostatne, rozhodnú spolupracovať. Českí vedci v Guatemale našli prípady druhov kutaviek, pri ktorých sa niekoľko samíc delí o jedno hniezdo, spoločne ho bráni a pomáha s jeho fungovaním.
„Panoval romantický predpoklad, že živočíchy sú v prírode milé, spolupracujú a vládne tam harmónia. Tak to však nie je. Skôr ide o tvrdé vyjednávanie s cieľom brániť vlastné záujmy. Ego majú aj maličké živočíchy,“ vysvetľoval Michael Mikát, ktorý expedíciu viedol.
Druhá expedícia tento rok smerovala do Tibetu, kde nasledovala cestu filmárov Vladimíra Sísa a Josefa Vaniša z roku 1954, ktorí vtedy zachytili Tibet v mimoriadnom historickom okamihu. Dokumentovali výstavbu prvej cesty do Lhasy. Opisovali svet, v ktorom v tom čase vedľa seba existovali karavánové chodníky aj nákladné autá, tradičná tibetská spoločnosť a nastupujúca socialistická modernizácia.
O 72 rokov neskôr sa po ich stopách vydala päťčlenná Expedícia Neuron, ktorú viedol geograf Jan Kropáček z Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity. Súčasťou tímu bol aj režisér David Sís, ktorý tak zopakoval cestu svojho otca Vladimíra Sísa.
Českí vedci skúmali, ako sa počas siedmich desaťročí zmenila krajina, každodenný život aj spôsob, akým sa dnes rozpráva samotná história Tibetu. „Videli sme obrovský skok, bolo fascinujúce stáť na rovnakých miestach ako pred viac než 70 rokmi, ale videli sme inú krajinu,“ povedal režisér David Sís, pre ktorého bola cesta aj veľmi emotívna a dojímavá, pretože sa mohol vydať po stopách svojho otca, ktorý by sa tento rok dožil stovky.
