Cena proteínu WPC80 sa za jediný rok zvýšila približne z 11 na 28 eur za kilogram. Výrobcovia nestíhajú rozširovať kapacity a dopyt rastie aj v Ázii.
Nikdy v histórii neboli bielkoviny také žiadané ako dnes. Ich konzumáciou už nevyjadrujeme iba starostlivosť o zdravie, ale aj spoločenské postavenie a príslušnosť k určitej triede. Naozaj však potrebujeme toľko proteínov?
Už vidím dno balenia. Hoci som zjedol iba sto gramov čipsov, prijal som pritom až 44 g bielkovín. To znamená, že ak ich zapijem plechovkou proteínovej vody, ktorá na mňa čaká v chladničke a dodá mi ďalších 20 gramov, svojmu telu zabezpečím potrebnú dennú dávku bielkovín. A ešte ju aj prekročím.
V kuchyni mám ďalšie lahôdky so zvýšeným obsahom bielkovín: zmrzlinu, cottage cheese, smoothie, jogurty, palacinky, chlieb, müsli, čokoládu či pizzu. Neprehral som žiadnu stávku ani nenakrúcame proteínové pokračovanie dokumentu Super Size Me. Košík som si naplnil vysokoproteínovými výrobkami v rámci novinárskeho rešeršu, alebo si to aspoň takto vysvetľujem. Obsah vlastných chladničiek však podobným spôsobom nedokážu ospravedlniť milióny Poliakov, ktorí sa túlajú uličkami s proteínmi a hľadajú výrobky s čo najvyšším obsahom bielkovín.
Takmer všetko som bez väčšej námahy kúpil v kamenných predajniach počas bežných nákupov. Regály supermarketov, diskontov a obchodov typu convenience sa pod nimi doslova prehýbajú. „Tridsať gramov bielkovín!“, „vysoký obsah bielkovín“, „zdroj bielkovín!“, „kričia“ na mňa etikety vycibrené marketingovými oddeleniami. Pred niekoľkými mesiacmi na zákazníkov Biedronky „kričala“ dokonca proteínová panvica, čo na internete vyvolalo proteínovú búrku.
Proteínové šialenstvo
Z údajov NielsenIQ vyplýva, že vlani dosiahla hodnota predaja mliečnych výrobkov s vysokým obsahom bielkovín v Poľsku 2,5 miliardy zlotých, teda približne 579 miliónov eur. Za jediný rok toto číslo vzrástlo o 28 percent a za dva roky až o 67 percent. A hovoríme iba o mliečnych výrobkoch.
Z minuloročného prieskumu agentúry Streetcom Poland vyplýva, že 88 percent Poliakov si aspoň raz kúpilo výrobok obohatený o bielkoviny a polovica priznáva, že ich kupuje veľmi často. Vedú mliečne produkty, na druhom mieste sú proteínové tyčinky a sušienky. Menej populárne sú vegetariánske potraviny obohatené o bielkoviny a proteínové mäsové výrobky. Takéto potraviny kupujeme, pretože sme presvedčení, že viac zasýtia, sú zdravšie a pomáhajú udržiavať postavu.
Ešte v roku 2020 mal globálny trh s proteínovými doplnkami, zahŕňajúci športovú výživu aj funkčné potraviny, hodnotu 18,9 miliardy dolárov, teda v prepočte približne 16,2 miliardy eur. Vlani to bolo 29,8 miliardy dolárov, čiže asi 25,6 miliardy eur. Podľa výskumnej spoločnosti Grand View Research dosiahne v roku 2033 jeho hodnota 63,2 miliardy dolárov, približne 54,2 miliardy eur, čo znamená, že v rokoch 2026 až 2033 bude zložená ročná miera rastu predstavovať 10,3 percenta.
„Je to proteínové šialenstvo. Tento rok sme už predali viac ako 240 kamiónov koncentrátu srvátkových bielkovín WPC80. Len na tomto jednom produkte sme urobili obrat približne pol miliardy zlotých, teda asi 116 miliónov eur. Tržby za celý rok môžu dosiahnuť miliardu zlotých, v prepočte približne 232 miliónov eur. Niečo také som ešte nikdy nevidel,“ rozpráva mi s neskrývaným nadšením Aleksander Paciorkiewicz, zakladateľ a prezident Foodcomu, lídra poľského trhu s WPC80. Práve tento zdroj bielkovín sa najčastejšie pridáva do vysokoproteínových výrobkov.
„Vyvážame dokonca aj mimo Európskej únie, napríklad do Indie či Číny, kde bohatne stredná trieda, a tým rastie aj dopyt. Je taký veľký, že len za jediný rok sa cena WPC80 zvýšila z približne 11 eur za kilogram na zhruba 28 eur. Je šanca, že tento rok prekonáme hranicu 30 eur. Takéto úrovne na tomto trhu ešte nikdy v histórii neboli zaznamenané.“
Foodcom obchoduje s rôznymi surovinami, ale vo väčšine kategórií predaj stagnuje a dopyt po káve či kakau dokonca klesol. Vyzerá to teda tak, že spoločnosť zaznamená finančne rekordný rok iba vďaka jedinému produktu. Rastú ešte ďalšie bielkovinové produkty – izolát srvátkových bielkovín WPI, ktorý obsahuje vyšší podiel bielkovín, a kazeín, prirodzená bielkovina kravského mlieka.
Kedysi ako odpad, dnes má cenu zlata
A pritom ešte pred 10 rokmi výrobcovia mliečnych výrobkov rozdávali srvátku, z ktorej sa WPC80 vyrába, zadarmo. Ide totiž o vedľajší produkt pri výrobe syrov. Nedá sa preto jednoducho vyrobiť na objednávku.
Časť potravinárskych firiem síce používa proteíny rastlinného pôvodu, napríklad koncentrát sójových bielkovín, no dopyt po nich sa v poslednom čase spomalil. Bielkoviny živočíšneho pôvodu totiž ľudský organizmus vo všeobecnosti lepšie využíva. Kazeín zase niektorým ľuďom spôsobuje žalúdočné problémy. Kým teda niekto nepríde s inováciou, WPC80 zostane kráľom.
Jednou z prvých spoločností, ktoré v Poľsku uviedli výrobky s vysokým obsahom bielkovín, bola Bakoma.
„Potenciál takýchto výrobkov sme si všimli už približne pred 10 rokmi, ešte skôr, než sa z nich stal masový trend. Keď sme v roku 2015 uviedli rad Bakoma Men, stali sme sa priekopníkom tohto produktového segmentu v Poľsku. Reagovali sme tak na rastúci záujem o aktívny životný štýl a uvedomelé stravovanie,“ hovorí Anna Sambor, marketingová riaditeľka Bakomy.
„Kategória výrobkov s vysokým obsahom bielkovín dnes patrí medzi najdynamickejšie rastúce segmenty trhu s mliečnymi výrobkami. Jej význam systematicky rastie, pretože sa stáva súčasťou každodenných nákupov čoraz širšej skupiny Poliakov. Mimoriadne populárne sú vysokoproteínové jogurtové nápoje a jogurty konzumované lyžičkou vrátane skyrov,“ prezrádza Sambor, keď sa pýtam, čo ide najviac na odbyt.
Skyry patria aj medzi najväčšie predajné hity v Biedronke. Maciej Bystrzycki, riaditeľ kategórie, hovorí:
„Výrobky s vysokým obsahom bielkovín prestali byť okrajovou kategóriou určenou ľuďom, ktorí trénujú v posilňovni. Dnes sú bežne dostupné a žiada si ich široká skupina spotrebiteľov. V mnohých našich predajniach majú produkty typu WPC na regáloch vyhradené vlastné miesto.“
Chceme jesť viac bielkovín. Ale načo?
V Poľsku padol trend proteinmaxxingu, založený na konzumácii veľkého množstva bielkovín, na úrodnú pôdu – cottage cheese či kefír tam tradične vždy tvorili silnú produktovú skupinu. Doteraz nám však stačili prirodzené dávky bielkovín, teraz máme pocit, že by ich malo byť viac.
Naozaj však priemerný Poliak potrebuje zatarasiť svetielko v chladničke súpravami vysokoproteínových výrobkov? Podľa odporúčaní Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín predstavuje priemerná denná potreba bielkovín pre obe pohlavia 0,66 gramu na kilogram telesnej hmotnosti a množstvo postačujúce takmer všetkým zdravým dospelým je 0,83 gramu na kilogram. Rovnaké hodnoty odporúča Svetová zdravotnícka organizácia.
Úrad považuje za bezpečné, ak dospelí prijímajú dvojnásobok odporúčaného množstva, pričom upozorňuje, že niektorí fyzicky aktívni a zdraví Európania takéto množstvá konzumujú. Podľa úradu však dostupné údaje nestačia na stanovenie potreby bielkovín u starších ľudí. Tí pritom potrebujú najmenej rovnaký príjem ako mladší.
Väčšina spoločnosti nemusí siahať po vysokoproteínových výrobkoch, pretože svoje potreby dokáže bez väčších problémov pokryť bežnou vyváženou stravou. Ľudský organizmus má navyše obmedzené možnosti využitia proteínov. Vysoký obsah bielkovín sa napriek tomu stal akýmsi certifikátom zdravého životného štýlu.
Proteinmaxxing – od módy k štandardu
Popíjajúc svoju vysokoproteínovú kávu sa spájam s Małgorzatou Krześniak, strategičkou a analytičkou trendov, zakladateľkou foresightovej agentúry Cool Hunters zameranej na potravinárstvo, gastronómiu a maloobchod.
„Proteinmaxxing zapadá do trendu kvantifikácie seba samého, teda vnímania vlastného tela ako niečoho, čo treba riadiť a optimalizovať. Koncovka ‚maxxing‘ pochádza zo sveta počítačových hier, kde ‚maxovanie postavy‘ znamená zlepšovanie jej parametrov. Do súčasnej internetovej kultúry prenikla najmä prostredníctvom looksmaxxingu, čiže maximalizovania vlastnej atraktivity,“ vysvetľuje Krześniak.
Začiatky tohto trendu však siahajú ku kultúre posilňovní, s ktorou sa bielkoviny spájali ešte pred 10 rokmi.
„Proteinmaxxing, podobne ako mnoho iných spotrebiteľských trendov, sa začal v subkultúre. Až časom začali o bielkovinách hovoriť známi popularizátori vedy a podcasteri, napríklad Andrew Huberman. Tento fenomén totiž má vedecký základ, primeraný príjem bielkovín je predsa nevyhnutný na zachovanie zdravia. Marketing na sociálnych sieťach však spôsobil, že dnes už prechádzame od módy k štandardu. Miestami sa tento trend dokonca prehrieva, pretože vznikajú také absurdity, ako je napríklad proteínová voda,“ usmieva sa odborníčka.
O obsahu svojej chladničky mlčím ako hrob.
Krześniak upozorňuje, že rast popularity bielkovín sa časovo prekrýva aj s politickým posunom doprava. Výskumy potvrdzujú, že spôsob stravovania súvisí aj s naším svetonázorom. Ľudia s konzervatívnymi postojmi si častejšie vyberajú stravu založenú na živočíšnych produktoch.
To, samozrejme, neznamená, že politický posun doprava vyvolal proteinmaxxing, oba javy však čiastočne čerpajú z podobného príbehu: sily, výkonnosti, disciplíny a návratu k tomu, čo sa vníma ako prirodzené a tradičné.
Príznačné je, že americké ministerstvo zdravotníctva vedené Robertom F. Kennedym Jr. v januári aktualizovalo výživové odporúčania pre Američanov. Jeho takzvaná obrátená pyramída okrem niekoľkých svojráznych odporúčaní – napríklad varenia na hovädzom loji a zvýšenia spotreby červeného mäsa – odporúča predovšetkým vyšší príjem bielkovín, 1,2 až 1,6 gramu na kilogram. Trumpov minister zdravotníctva vyhlásil, že „vojna proti bielkovinám sa skončila“. Neprekáža mu, že takú vojnu nikdy nikto neviedol.
Na jednej strane bielkoviny, na druhej Ozempic
Rozsah proteinmaxxingu v posledných rokoch ešte zvýšila popularita liekov na chudnutie typu GLP-1, ako je Ozempic. Vyšší príjem bielkovín pomáha ľuďom, ktorí tieto prípravky užívajú, ľahšie zachovať svalovú hmotu. V Spojených štátoch ich už užíva desatina populácie.
Popularita bielkovín však nie je úplnou novinkou. Hoci proteínová horúčka nikdy nedosahovala také rozmery ako dnes, samotný jav je ozvenou módnych vĺn, ktoré sa na trhu objavili už pred viac ako sto rokmi.
Prvý výrobok v histórii propagovaný ako bohatý na bielkoviny sa začal predávať už v 60. rokoch 19. storočia. Aspoň to tvrdí profesorka Hannah Cutting-Jones, historička potravín z University of Oregon, ktorú by azda bolo možné označiť aj za prvú historičku bielkovinovej mánie.
Mäsový extrakt pripravený nemeckým chemikom Justusom von Liebigom a určený ľuďom, ktorí si nemohli dovoliť kúpiť skutočné mäso, samozrejme nemal s dnešnými šejkmi nič spoločné. Časom sa navyše ukázalo, že táto populárna pasta z rozvareného a rozomletého hovädzieho mäsa mala v skutočnosti veľmi nízku výživovú hodnotu. Psy kŕmené výhradne Liebigovým extraktom hynuli.
Prvé proteínové prášky z mlieka sa objavili na prelome 19. a 20. storočia. Ďalším zlomom bol zrýchlený rozvoj vedy o výžive vrátane poznatkov o vitamínoch a mikroživinách v prvých desaťročiach 20. storočia. Logistické potreby počas druhej svetovej vojny zase prispeli k rozšíreniu dehydrovaných a práškových potravín. Koktaily Hi-Protein, ktoré v 50. rokoch predával propagátor kulturistiky Bob Hoffman, boli prvými produktmi pripomínajúcimi tie dnešné.
V nasledujúcich rokoch stáli bielkoviny tak trochu bokom a pokojne čakali na svoju chvíľu, zatiaľ čo vo svetle reflektorov proti sebe bojovali tuky a sacharidy. Odporúčania odborníkov sa neustále menili spolu s novými štúdiami aj pod vplyvom lobingu.
Proteíny prvýkrát vystúpili z posilňovní v 70. rokoch okrem iného zásluhou Atkinsovej diéty s nízkym obsahom sacharidov a zároveň vysokým podielom bielkovín a tukov. Na skutočný boom bolo treba počkať do začiatku 21. storočia, keď sa objavili výsledky výskumov poukazujúcich na výhody vysokoproteínovej stravy pre ľudí snažiacich sa zbaviť nadbytočných kilogramov. Bielkoviny sa stali produktom pre každého. A potom prišli sociálne siete a dopracovali sme sa až k proteínovým panviciam.
Skončí sa niekedy bielkovinové šialenstvo?
Niekde predsa musí existovať hranica. Alebo nie? Existuje vôbec niečo ako „priveľa bielkovín“?
Začnime neoceniteľnými výhodami bielkovín, ktoré sú základným stavebným materiálom organizmu a podieľajú sa prakticky na všetkých procesoch v tele.
Bielkoviny môžu skutočne prispievať k nižšiemu príjmu kalórií a zároveň sa spájajú s vyšším energetickým výdajom, aj keď nezabraňujú prejedaniu. V roku 2025 to ukázala skupina vedcov z Univerzity v Kieli, ktorá skúmala krátkodobé účinky konzumácie ultraprocesovaných potravín s vysokým obsahom bielkovín a nízkym podielom sacharidov.
Metaanalýza z roku 2020 zahŕňajúca 49 publikácií o krátkodobých účinkoch príjmu bielkovín ukázala, že proteíny tlmia chuť do jedla a znižujú hladinu grelínu, hormónu hladu. Prehľad 37 štúdií z roku 2021 zase zistil, že ľudia s nadváhou a obezitou na vysokoproteínovej diéte v priemere schudli viac. A tak ďalej. Jedným z dôvodov je, že organizmus spotrebuje na trávenie bielkovín viac energie než pri tukoch alebo sacharidoch.
Teraz riziká. Na množstvo bielkovín by si určite mali dávať pozor ľudia s ochoreniami obličiek – to je pomerne všeobecne známe. Hlavný problém spočíva v tom, že tieto choroby môžu zostať skryté.
Časť vedeckej komunity upozorňuje aj na rakovinu. Vyšší príjem bielkovín totiž spôsobuje rýchlejšie množenie buniek. Napríklad sledovanie ľudí vo veku 50 až 65 rokov výskumníkmi z University of Southern California ukázalo, že u tých, ktorí uvádzali vysoký príjem bielkovín, sa počas nasledujúcich 18 rokov zaznamenal nárast celkovej úmrtnosti o 75 percent a štvornásobné zvýšenie rizika úmrtia na rakovinu. Táto súvislosť mizla alebo bola slabšia, ak bielkoviny pochádzali z rastlinných zdrojov. Tieto výsledky však určite nestačia na tvrdenie, že veľké množstvo bielkovín spôsobuje rakovinu.
Počas práce na tomto texte bol publikovaný prehľad viac ako 350 štúdií, ktorý naznačuje, že obmedzenie bielkovín môže znižovať riziko chorôb súvisiacich s vekom a pozitívne ovplyvňovať proces starnutia. Autori z University of Wisconsin-Madison však zdôrazňujú, že problém sa týka ľudí so sedavým spôsobom života. Predpokladajú, že pravidelná fyzická aktivita môže predstavovať určitý druh ochrany.
Zároveň však strava chudobná na bielkoviny nie je vhodná pre starších ľudí. Podľa autorov by sa odporúčania týkajúce sa ich príjmu mali personalizovať nielen podľa veku, ale aj fyzickej aktivity.
Verdikt? Zostáva mi citovať Európsky úrad pre bezpečnosť potravín: „Obavy z potenciálnych škodlivých účinkov konzumácie veľmi vysokého množstva bielkovín zostávajú kontroverzné.“
Svetová zdravotnícka organizácia zase píše: „Opatrnosť sa odporúča ľuďom, ktorí zvažujú veľmi vysoký príjem, predstavujúci troj- až štvornásobok bezpečného množstva, pretože takáto spotreba sa približuje k prípustnej hornej hranici a nemožno ju považovať za bezrizikovú.“
Existujú však aj negatívne dôsledky prehnane vysokého príjmu proteínov, na ktorých preukázanie netreba štúdie. Ak jeme toľko bielkovín, môžeme prijímať menej iných mikroživín vrátane vlákniny, čo môže byť zdraviu škodlivé. Nežiaduce je aj prijímanie veľkého množstva bielkovín z ultraprocesovaných potravín.
Pri kúpe vysokoproteínového výrobku sa vždy oplatí skontrolovať, koľko obsahuje cukru a tuku. Medzi mojimi proteínovými čipsami a strukovinami bohatými na bielkoviny, kuracím mäsom či prírodným skyrom nemožno dať znamienko rovnosti.
Od módy k symbolu statusu
Bielkovinové šialenstvo však môže mať prirodzený strop. Môže ním byť cena. Už dnes si viac ako tretina Poliakov myslí, že proteínové výrobky sú príliš drahé.
„Ceny výrobkov so zvýšeným obsahom bielkovín budú rásť. Už sa to začína diať, pretože na to, aby sa veľkoobchodná cena premietla do cien na pultoch, stačí rok,“ vysvetľuje Aleksander Paciorkiewicz z Foodcomu.
„Produkciu nemožno jednoducho zvýšiť; potrebujete surovinu, technológiu, výrobné kapacity a čas. Bielkoviny sa sušia v špeciálnych vežiach. V súčasnosti sú všetky takéto veže v Poľsku rezervované až do konca roka. Veľa nových sa stavia, ale trvá to. Vybudovanie jednej veže zaberie minimálne dva roky a vyžaduje investíciu vo výške niekoľkých miliónov zlotých, teda v prepočte rádovo státisíce až viac ako milión eur.“
Teoreticky má časť výrobcov srvátku, ktorej by sa radi zbavili, problémom však sú náklady na dopravu. Ide o ťažký produkt a prevážať ho na väčšie vzdialenosti z biznisového hľadiska nedáva zmysel. Navyše pri menších firmách často nie je štandardizovaný a býva znečistený.
„Momentálne nepozorujeme riziká pre kontinuitu dodávok, hoci situácia na globálnom trhu už ovplyvňuje dostupnosť a cenovú úroveň surovín,“ priznáva Anna Sambor z Bakomy.
„Aj keby výrobné náklady rástli, producenti sa budú snažiť zachovať konkurencieschopnosť kategórie, pretože patrí medzi hlavné motory rastu trhu s mliečnymi výrobkami. Podľa nás je najdôležitejšie to, že spotrebitelia čoraz zreteľnejšie vnímajú hodnotu vysokoproteínových výrobkov a považujú ich za investíciu do zdravého životného štýlu.“
Výrobcovia pri pohľade na rast cien WPC80 experimentujú s receptúrami, ktoré sa snažia postaviť na MPC, teda koncentráte mliečnych bielkovín, kazeinátoch, SMP, teda odtučnenom sušenom mlieku, ultrafiltrovanom mlieku či rastlinných bielkovinách. Firmy budú testovať každú alternatívu, pokiaľ bude obsah bielkovín dostatočný.
Substitúcia však nebude stačiť na rýchle ochladenie trhu. Vstupujú naň totiž nové značky, nové produkty a nové vysokoproteínové kategórie. Rastú objemy aj konkurencia.
Paciorkiewicz: „Ceny srvátkových bielkovín nerastú iba pre obmedzenú ponuku, ale aj pre štrukturálnu zmenu na strane dopytu. Proteínový boom priťahuje nových hráčov; spotrebitelia očakávajú viac vysokoproteínových výrobkov a producenti si musia suroviny zabezpečovať v predstihu.“
„Podľa mňa nejde o obyčajný krátkodobý cenový výkyv. Trh sa posunul na vyššiu úroveň, a kým dopyt rastie rýchlejšie než reálne výrobné kapacity, WPC80 a ďalšie vysokoproteínové frakcie zostanú pod tlakom.“
Małgorzata Krześniak z Cool Hunters predpokladá, že dopyt pretrvá – bielkoviny nie sú prechodnou módou, akou bola napríklad dubajská čokoláda.
„Nezmiznú, ale stanú sa súčasťou mnohých kategórií, podobne ako obmedzovanie cukru. Výrobcovia sa dnes snažia preniesť tento claim prakticky do každej kategórie, pretože ‚high protein‘ sa stalo novým ‚better for you‘, teda jednoduchým posolstvom, ktoré naznačuje hodnotu bez potreby zachádzať do detailov.“
„O to viac, že tento trend začína získavať aj inštitucionálnu legitimitu, napríklad v najnovších amerických výživových odporúčaniach, ktoré silnejšie zdôrazňujú úlohu bielkovín. Od absurdného marketingu, teda ‚maxovania‘, sa však podľa mňa odkloníme,“ tvrdí.
Stret trendov
Krześniak zároveň vidí možné konflikty trendov, ktorých môžeme byť svedkami. Po prvé, ak sa rastúci dopyt po bielkovinách bude uspokojovať najmä zo živočíšnych zdrojov, bude to znamenať väčší tlak na životné prostredie a klímu.
Po druhé, tlak na štíhlu postavu je v rozpore s naratívom body positivity, ktorý bol ešte pred niekoľkými rokmi veľmi silný a dnes naráža na návrat estetiky štíhlosti a svalnatosti, popularitu liekov na chudnutie GLP-1 a kultúru optimalizácie tela.
Čo proteinmaxxing hovorí o súčasných západných spoločnostiach?
Krześniak: „Sme natoľko preťažení a žijeme v takom paralyzujúcom chaose, že čoraz radšej hľadáme skratky. Aj pokiaľ ide o vlastné zdravie. Proteinmaxxing dobre ukazuje, že svoje telo vnímame ako oblasť, ktorú môžeme prísne kontrolovať a kvantifikovať.“
„Riadenie tela má aj triedny rozmer: vysokoproteínová strava, doplnky či tréneri stoja peniaze, takže postava je signálom statusu, nielen starostlivosti o zdravie. Tento jav nie je ničím novým, ale kultúra sociálnych sietí a rozvoj technológií nám dávajú nástroje, ktoré ho výrazne zosilňujú.“
Keď v obchode pozorujem lovcov proteínov, ťažko sa zbavujem myšlienky, že ulička s bielkovinami má dnes v sebe čosi z jarmoku márnosti. Jedlo bolo vždy súčasťou tejto hry a je ňou dodnes. Kedysi bol symbolom statusu šafran, potom čokoláda alebo čudné morské tvory, dnes sú to proteíny.
Ukazujeme ostatným, že sme uvedomelí, máme život pod kontrolou, peniaze aj čas na prepočítavanie gramov, chodenie do posilňovne, napínanie svalov pred zrkadlom a napokon aj na zverejnenie fotografie v prepotenom tope na sociálnych sieťach.
Skôr než sa však stihla vytvoriť nová „proteínová trieda“, bielkoviny sa dostali pod strechy bežných domácností a pravdepodobne tam už zostanú natrvalo. Tí, ktorí sa považujú za elitu, si budú musieť nájsť nový symbol statusu, za ktorým sa následne rozbehnú tí, čo k nej ašpirujú.
V celom tomto šialenstve sa oplatí pamätať, že jedlo by nám malo prinášať potešenie a nemalo by pripomínať vedenie účtovnej knihy príjmov a výdavkov. Lekári a dietológovia sa so svojou nudnou múdrosťou presadzujú čoraz ťažšie – žiadna móda by nemala narúšať vyváženú stravu.
Svoje proteínové dobrodružstvo končím obyčajným rezňom s kopčekom šalátov à la polonaise.
