Spolupracovala som s mnohými zamestnancami, ktorí čelili kariérnym problémom. Počula som zrejme každú jednu výhovorku, prečo nemôžu urobiť dôležité zmeny, aby boli šťastnejší. Nechápte to zle, neodsudzujem ich, v korporátnom živote som fungovala rovnako. Snažila som sa ospravedlniť, že nemôžem odísť z niekoľkých toxických pozícií a vydať sa novou cestou.
V tom čase som svoje slová a myšlienky nevnímala ako výhovorky. Považovala som ich za legitímne dôvody, pre ktoré nemôžem vykročiť iným smerom. Odvtedy uplynulo 18 rokov a teraz vidím, o čo skutočne išlo. Ochromili ma hlboko zakorenené obavy, zmätenosť a neistota. A to isté počujem denne od klientov, ktorých koučujem.
S cieľom dozvedieť sa o tomto probléme viac som sa v podcaste Finding Brave spojila s rozhlasovým moderátorom Kenom Colemanom. Práve on v relácii The Ken Coleman Show na základe vlastných osobných problémov či nevyužitých príležitostí pomáha ľuďom podniknúť praktické kroky, aby sa z ich vysnívanej práce stala skutočnosť. V rozhovore priblížil obavy, pre ktoré tisíce zamestnancov uviaznu v nešťastnej kariére.
Ken, hovoríte, že jediná vec, ktorá bráni zamestnancom v budovaní šťastnej kariéry, je strach. Aké najčastejšie obavy počúvate od ľudí?
Ide o strach zo zlyhania, sociálneho tlaku a odmietnutia. Strach zo zlyhania sa týka predovšetkým finančného krachu. Čo keď to nebude fungovať? Budem schopný zabezpečiť svoju rodinu? Zničím svoju finančnú budúcnosť? Problémom sú naše predpoklady, podľa ktorých má neúspech vždy negatívny vplyv na financie.
Pri strachu zo sociálneho tlaku sa obávame toho, čo o nás budú hovoriť ostatní, ak odídeme z „dobrej práce“ alebo začneme niečo, čo prvýkrát nefungovalo. Znepokojuje nás, čo povie naša rodina a priatelia. Ľudská túžba po prijatí a pochvale je silná. Mnohým ľuďom dokonca bráni nasledovať svoje sny.
Strach z odmietnutia je výsledkom našej hrdosti. Jednoducho nechceme počuť slovo „nie“. Pokiaľ si zamestnávateľ vyberie niekoho iného, dotkne sa nás to a berieme to osobne. Odmietnutie vytvára nestabilitu, ktorá zase živí našu neistotu. Keď pocítime bolesť z odmietnutia, váhame nad novými príležitosťami.
Nepodľahnite tlaku okolia
V minulosti ste trpeli týmito obavami aj vy. Čoho ste sa obávali a ako ste sa cez to dokázali preniesť?
Áno, bol som ochromený strachom z odmietnutia a sociálneho tlaku. Cez tieto obavy som sa postupne preniesol až vtedy, keď mi začalo byť skutočne biedne. Dospel som do bodu, v ktorom som radšej čelil tomu, čo bolo na strane obáv, než by som naďalej žil a pracoval bez účelu. Každé „nie“ ma priblížilo k „áno“. Uvedomil som si, že musím byť sám sebou a nie verziou, ktorou mám byť podľa iných.
Každý pracovný deň vo svojej relácii hovoríte s ľuďmi, ktorým pomáhate riešiť ich obavy a výzvy. Ako postupujete?
Je dôležité zdôrazniť, že strachu sa nemôžeme úplne zbaviť, ale môžeme ho prekonať. V tejto súvislosti treba podniknúť tri kroky:
- Identifikujte svoj strach. Vyslovte ho alebo si ho zapíšte, aby bol „odhalený“.
- Analyzujte svoj strach. Strach je klamár. Preskúmajte jeho tvrdenia a postavte ho pred súd.
- Zamerajte svoju myseľ na niečo iné. Teraz viete pravdu. Verte tomu a zaneprázdnite sa.
Ako kariérna koučka som zistila, že väčšine nešťastných zamestnancov sa dá pomôcť. Na druhej strane existuje malé percento ľudí, u ktorých nič nezaberá. A to bez ohľadu na to, aké prístupy vyskúšajú. Čo je podľa vás ten dôvod, pre ktorý človek nedokáže prekonať strach zo zmeny?
Ľudia, ktorí sa nemôžu preniesť cez svoj strach zo zmeny, nemajú dostatok presvedčenia, aby sa pohli vpred. Môžu byť vystavení nejakému princípu alebo metóde a veria, že skutočne funguje, ale nie v ich prípade. Prečo to tak je? Myslím si, že existujú dva hlavné dôvody.
Prvým dôvodom je, že nechcú. Je to ťažké a vyžaduje si to priveľa úsilia. Je smutné, že ľudia uviaznu v priemernosti preto, lebo si na ňu zvykli. Vedia, čo majú očakávať, ako sa s tým vysporiadať a prežiť. Zostať v zabehnutých koľajach je pre nich jednoduchšie a lepšia budúcnosť im nestojí za nepohodlie.
Po druhé neveria, že by to mohli dokázať. Myslia si, že nie sú dosť dobrí, mladí, že nemajú dostatok času, peňazí alebo podpory. Všetky tieto výhovorky sa nakoniec stanú hlasom v ich hlave, ktorý im pripomína, že zmena nie je práve múdre rozhodnutie.
Ako vyjsť z bludného kruhu
Pozrime sa na tých, ktorí sú pripravení urobiť zmenu. Aké tri kroky navrhujete, aby sa dokázali dostať cez svoje obavy?
Po podstúpení troch krokov na prekonanie strachu, ktoré som spomínal, odporúčam proces reflexie pomocou trojice otázok:
Čo by mohlo byť? Zapojte svoju fantáziu. Identifikujte toľko výsledkov, koľko vám napadne.
Čo by malo byť? Ide o objasnenie. Uprednostňujte výsledky, na ktoré sa chcete zamerať.
Čo musí byť? Toto je odhodlanie. Vyberáte si svoje poslanie.
Spomínali ste, že spiritualita je základom vašej práce a životného nadhľadu. Poviete o tom viac?
Moja viera je základom toho, čo robím. Nemyslím si, že pracujeme iba preto, aby sme žili. Teda aby sme zarobili peniaze, kúpili si základné veci, ktoré potrebujeme na prežitie, a ak nám niečo zostane, tak sa potešili. Myslím si, že žijeme, aby sme pracovali a prispeli svetu. Práca je povolanie, a preto ma bolí, že je toľko ľudí nešťastných vo svojom zamestnaní. Som presvedčený, že to tak nemá a ani nemusí byť.
Myslíte si, že máme všetci životný a pracovný účel? Ako ho môžu ľudia jasne identifikovať a využiť v kariére?
„Prečo som tu?“ To je veľmi stará otázka. Náš účel sa nachádza na križovatke talentu, vášne a poslania. Všetci sme boli stvorení s talentom, s niečím, čo robíme prirodzene dobre. Taktiež sme boli stvorení s vášňou, teda zápalom pre veci, ktoré robíme radi. Máme dušu a ako prechádzame životom, okolité prostredie, vplyvy a skúsenosti formujú naše poslanie. To sú výsledky, na ktorých nám záleží.
Keď využijeme to, čo robíme najlepšie, aby sme robili to, čo milujeme a dosiahli výsledky, na ktorých nám záleží, dostaneme sa do optimálneho bodu. Vyzerá to tak, ako keby sme pracovali bez námahy a s maximálnou kapacitou. Keď vidíme iných ľudí v tomto bode, hovoríme im: „Presne pre toto si sa narodil!“
Takže áno, verím, že každý človek má svoj účel. Všetci máme jedinečnú úlohu, ktorú máme plniť. To znamená, že sme potrební. Niekto v tomto svete totižto potrebuje, aby sme boli sami sebou. Žiť a pracovať s účelom nie je o nás, ale o ostatných. Sme tu, aby sme sa rozdali.
Prispievateľka Kathy Caprino píše pre Forbes.com o kariére, pracovnom a osobnom rozvoji, leadershipe i ženách.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
