Mileniáli majú väčšie problémy s duševným zdravím ako ktorákoľvek predchádzajúca generácia. Toto tvrdenie spochybňuje niektoré ďalšie, podľa ktorých sú mladí ľudia leniví a chýba im pracovná etika i rešpekt voči peniazom.
Depresia ovplyvňuje mileniálov na pracovisku
Za niektoré informácie, ktoré máme o duševnom zdraví mileniálov, vďačíme faktu, že aktuálne tvorí americkú pracovnú silu až päť rozdielnych generácií. Práve mileniáli ale hlásia výskyt depresie vo vyšších počtoch než akákoľvek predchádzajúca generácia. Podľa Mashable ide až o 20 % z nich, čo je vlastne jeden človek z piatich. Zo 16 % sa zase na druhom mieste striedajú baby boomers a generácia X.
9 úspešných žien prehovorilo, ako zvládli duševné problémy
Čo to však v skutočnosti znamená? Aký je výsledok skutočnosti, že každý piaty človek generácie hlási príznaky depresie? Depresia nie je len „pocit smútku“. Ide o ochorenie. A i keď je možné ju liečiť, tak liek ako taký na ňu ešte neexistuje.
Najčastejším výsledkom depresie je absentérstvo, no existuje i ďalšia trieda znakov, ktoré sú o niečo menej zrejmé. Mashable tvrdí, že viac ako dve tretiny mileniálov, ktorí trpia depresiou, uvádzajú, že hoci ich symptómy nie sú závažné až natoľko, aby kvôli nim zostali doma, výrazne sa znížila ich schopnosť vykonávať kvalitnú prácu.
Depresia, nie nepokoj
V konečnom dôsledku to zrejme nebude obyčajná nepokojnosť, z ktorej je táto generácia často obviňovaná. Zdá sa, že kúsky skladačky do seba zapadajú. Poďme však ďalej. Na základe prieskumu s 300-tisíc Američanmi vieme, že až 12,4 % nezamestnaných ľudí trpí depresiou.
Veda vám odporúča týchto 8 tipov, aby ste boli o trošku šťastnejší
Depresia vedie k zhoršeniu pracovných výkonov, čo vedie k nezamestnanosti a ďalšej depresii. Začarovaný kruh.
Prečo práve mileniáli?
Pozrite si nedávny rozhovor so Simonom Sinekom, autorom knihy „Start With Why: How Great Leaders Inspire Everyone to Take Action“. V tomto 15-minútovom videu Sinek tvrdí, že existuje niekoľko kľúčových dôvodov, pre ktoré mileniálov ostatní často obviňujú z lenivosti. A práve tie sa zdajú byť dokonale prepojené s tým, čo sme už o depresii a jej dopade na našu prácu, uviedli. Ak dokážeme akceptovať obavy, že duševné zdravie sa stáva častejšou témou pri každej novej generácii, tak by sme mali pochopiť environmentálne faktory, ktoré sú za tento jav zodpovedné.
Podľa Sineka je jedným z kľúčových faktorov naša kultúrna fascinácia sociálnymi médiami a ich prístupnosť prostredníctvom smartfónov. Pokračuje však ďalej a hovorí o chemikáliách, ktorým je náš mozog v týchto situáciách vystavovaný. Posadnutosť životom našich priateľov a susedov na sociálnych sieťach spôsobuje, že sme si vlastnými životmi a úspechmi menej istí.
Vytváranie nesprávnych prostredí
Napokon, čerešničkou na torte je to, čo Sinek opisuje ako „postrkovanie mileniálov do korporátnych prostredí, ktoré si cenia peniaze, no nie ľudí.“ Tým, že mileniálov nechávame plávať vo vodách tak nezmyselnej kultúry, hromadíme očakávania, s ktorými sa sami na osobnej úrovni ani nestotožňujú. Nehovoriac o tlakoch v podobe „stúpania po firemnom rebríčku“ alebo vyššej výplaty. Všetci vieme, že existujú dôležitejšie veci než zarábať viac peňazí. Najdôležitejšou z nich je spokojnosť s prácou. Mileniáli si dokonca viac cenia základnú dôstojnosť flexibilného pracovného programu než vyššie výplaty.
Je čas reštartovať „pracovnú kultúru“
Keď ustanovíme, že depresia je choroba s reálnymi dôsledkami, tak sa musíme vyrovnať s faktormi, ktoré ju zhoršujú. Potrebujeme zásadne prehodnotiť podnikateľský svet, ktorí sme vytvorili, a zistiť, ako by sme chceli, aby vyzeral pre ďalšie generácie. Čo si skutočne ceníme? Ako vyzerá sociálny pokrok?
Na základe toho, čo sme sa dnes naučili, je lepším prvým krokom porozumieť depresii a iným formám problémov duševného zdravia. Preto by sme sa mali opýtať samých seba, či je náš životný štýl súčasťou problému alebo skutočnou príčinou veľkej časti nášho nešťastia.
Prispievateľka Sarah Landrum píše pre Forbes.com o mileniáloch.
