21. júla 2021

Za istých okolností sa aj dobrí ľudia môžu zapliesť do zlých vecí. Často je na vine psychológia. Myseľ sa s nami niekedy pohráva a tlačí nás na šikmú plochu, z ktorej sa dá ľahko skĺznuť.


„Čestnosť znamená robiť správnu vec, aj keď sa nikto nepozerá.“
C. S. Lewis


Dr. Muel Kaptein, profesor podnikovej etiky a riadenia integrity na Rotterdam School of Management, študuje zlé správanie už celé desaťročia. Štúdia, ktorú nedávno zverejnil, vrhá svetlo na to, čo motivuje dobrých ľudí robiť zlé veci.

Tu je 13 najpútavejších zistení Dr. Kapteina o tom, ako sa myseľ zahráva s dobrými ľuďmi, vďaka čomu strácajú morálny kompas.

1. Efekt kompenzácie.

Dobré skutky používame na vyváženie zlých skutkov, alebo si doprajeme prestávky od konania správnych vecí, ako keď si dáme kúsok čokolády po týždni šalátov. Vďaka tomu majú ľudia väčšiu tendenciu robiť zlé veci s ospravedlním ako „veď som dobrý človek“ alebo „je to len táto jedna vec“.

Reklama

Skvelým príkladom je štúdia, v ktorej sa zistilo, že ľudia viac klamú a podvádzajú po tom, ako sa rozhodli kúpiť si výrobky, ktoré sú prospešné pre životné prostredie.

2. Sila pomenovania.

To, ako niečo pomenujete, je dôležité, pretože to môže ľuďom skresliť zmysel pre realitu. Ak spoločnosti pridelia neetickým praktikám jednoduché a vtipné eufemizmy (napríklad „finančné inžinierstvo“ pre účtovné podvody), je menej pravdepodobné, že zamestnanci budú svoje neetické správanie brať vážne.

Thomas Watson, zakladateľ IBM, bol slávny tým, že povedal: „Podnikanie je hra, najväčšia hra na svete, ak viete, ako ju hrať.“ Niečo také jednoduché, ako nazvať biznis hrou, môže spôsobiť, že ľudia si neuvedomia, že ich činy majú vážne následky v reálnom živote.

3. Kognitívna disonancia.

Kognitívna disonancia je nepohodlie, ktoré ľudia pociťujú, keď majú dva protichodné názory, alebo ak je ich správanie v rozpore s ich presvedčením. Je to jedna z najsilnejších psychologických síl, ktoré riadia ľudské správanie.

Keď ľudia, ktorí sa cítia byť dobrí, robia zlé veci, kognitívna disonancia ich núti ignorovať toto správanie, pretože nemôžu tolerovať nesúlad medzi svojím správaním a svojím presvedčením. Ľudia s vysokou emocionálnou inteligenciou pociťujú menšiu kognitívnu disonanciu.

4. Tunelové videnie.

Na stanovení si cieľov a usilovnej snahe o ich dosiahnutie nie je nič zlé. Problémom sa to stáva vtedy, keď sú ľudia priam posadnutí dosiahnutím jedného konkrétneho cieľa, až do tej miery, že dôležité city ako súcit a etiku kladú bokom.

5. Pygmalion efekt.

Tento efekt sa vzťahuje na tendenciu ľudí konať tak, ako s nimi ostatní zaobchádzajú. Napríklad, ak sa so zamestnancami zaobchádza ako s čestnými členmi tímu, je pravdepodobnejšie, že sa tak budú aj správať. Naopak, ak sa s nimi zaobchádza s podozrením, je pravdepodobnejšie, že sa budú správať spôsobom, ktorý toto podozrenie odôvodní.

6. Potreba zapadnúť.

Keď sa skupina zapojí do neetického správania, je oveľa pravdepodobnejšie, že jednotlivci sa tohto správania zúčastnia alebo ho budú tolerovať, než aby riskovali vytŕčanie z radu.

7. Poslušnosť voči autorite.

Pre väčšinu ľudí je dosť ťažké ignorovať želania tých, ktorí majú autoritu. Ľudia sa tiež cítia byť menej zodpovední za priestupky, ak konajú pod vedením niekoho iného. Oba tieto dôvody vysvetľujú, prečo zamestnanci vykonávajú neetické želania nadriadených – a cítia oveľa menší pocit viny, ako keby sa tak rozhodli oni sami.

8. Víťaz berie všetko.

Žijeme v spoločnosti, kde je často iba jeden víťaz: jeden človek vyhrá súťaž, jeden človek získa danú prácu. Ale skutočne prináša táto súťaživá kultúra najlepšie výsledky?

Pokiaľ ide o etické správanie, odpoveď znie nie. Ak je v danej situácii iba jeden víťaz, je pravdepodobnejšie, že ľudia budú skôr podvádzať, ako čeliť následkom prehry.

9. Teória sociálnych väzieb.

Zamestnanci sú skôr lojálni k svojim spoločnostiam, ak sa cítia jedineční, cenení a dôležití. Čím viac majú pocit, že sú nahraditeľní a nedocenení, tým je pravdepodobnejšie, že sa dopustia neetického správania.

10. Oslepujúci efekt moci.

Ľudia pri moci sa často považujú za niečo viac v porovnaní so svojimi zamestnancami. To môže spôsobiť, že etické hranice stanovené pre zamestnancov sú prísnejšie ako tie, ktoré si stanovia sami pre seba.

11. Demonštratívna spotreba.

Ak v spoločnosti rozhadzujú peniaze, prispievajú tým k neetickému správaniu. Honosné prejavy bohatstva vedú k zvýšeniu sebectva. Zamestnanci sa buď snažia dosiahnuť to isté, alebo jednoducho žiarlia na svojich vyššie postavených kolegov, ktorí to už dosiahli.

To má za následok, že ľudia dajú často prednosť svojim vlastným potrebám pred robením správnych vecí.

12. Akceptácia malých krádeží.

Niekto by si mohol myslieť, že branie si malých vecí z pracoviska, ako sú zošity, perá a kancelársky papier, je neškodné. Ale keď vedenie ignoruje malé krádeže, je oveľa pravdepodobnejšie, že ľudia nadobudnú istotu, ktorá môže prispieť k väčším krádežiam.

13. Teória reaktancie.

Ľudia majú radi svoju slobodu. Ak majú pocit, že pravidlá, ktoré sú im dané, sú príliš prísne alebo príliš obmedzujúce, často ich porušujú.

Reklama

Azda najšokujúcejšou vecou na etických pochybeniach sú jednoduché, takmer všedné podmienky, ktoré k nim prispievajú. Našťastie, trocha vedomostí o tejto téme výrazne prispieva k obmedzeniu prostredia, v ktorom k takému správaniu môžete dochádzať.

Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je prispievateľ Travis Bradberry.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?