O ceste do Indie snívala už pomaly od základnej školy. Vo svojich 23 rokoch si tento sen splnila a vybrala sa rovno naprieč krajinou – celkom sama. Prešla od juhu na sever, zažila indickú svadbu a na vlastné oči sa presvedčila o tom, že predsudky je lepšie nechať bokom a objavovať svet s otvorenou mysľou.
„Očaril ma hinduizmus svojimi farbami, zábavou, tradíciami a oslavami, ktoré sa s ním spájajú,“ vysvetľuje cestovateľka Joline Rönnlund. V jej rodnom Švédsku totiž nie je tak veselo a farebne každý deň. Do kariet jej hrala polročná prestávka od štúdia, túžba vycestovať za zážitkami a nízke náklady. Vedela, že ak chce byť v zahraničí tak dlho, musí to byť na mieste, kde je lacno.
„Keď som stlačila tlačidlo rezervácie letenky do Kochi (mesto na juhozápade Indie, pozn. ed.) bola som veľmi šťastná, začala som tancovať v kuchyni. Potom som uvidela mamu. Nevyzerala veľmi natešene. Predsa len, nechcete svoju mladú dcéru poslať na také miesto úplne samu,“ spomína Joline.
Máš 23 rokov a na cestu si sa vybrala úplne sama. Nebála si sa?
Zo začiatku vôbec nie, no keď som sa o tom rozprávala s okolím, všetci ma začali tak trochu strašiť, a tak som si začala robiť prieskum. Pozerala som si tipy, hľadala som podcasty a blogy o sólo cestovateľoch.
India nebola moja prvá destinácia celého výletu. Najprv som išla do Dánska, Francúzska a potom do Grécka. Až keď som sa rozlúčila s mamou na letisku v Aténach, bola som úplne vydesená. Zavolala som otcovi, plakala som do telefónu s tým, že tam nechcem ísť. Povedal mi vtedy, že ma pozná a vždy rada robím veci, ktoré spočiatku nenávidím, no potom si ich zamilujem.
Prístup spraví veľa, treba mať otvorenú myseľ
Aké bolo cestovať sólo po Indii, necítila si sa niekedy v nebezpečí alebo nepríjemne?
India nie je úplne najbežnejším miestom na cestovanie, najmä nie sólo a pre ženu. Vedela som, že nemajú najlepšiu povesť a názory na ženy, no podľa mojich skúseností by som skôr povedala, že tento pohľad sa vzťahuje len na ženy, ktoré sú súčasťou ich kultúry, nie zo zahraničia.
Veľakrát som sa cítila tak trochu previnilo, pretože som vedela, že sa ku mne správali tak milo najmä kvôli farbe mojej pleti. Mali pocit, že som akoby privilegovaná a lepšia než oni. Nikdy som sa však necítila nepríjemne či v nebezpečí, ani v blízkosti muža. Nikdy. Ani keď som cestovala nočným vlakom a okolo mňa boli len muži stredného veku.
Myslím si však, že mi pomohlo aj moje nastavenie – byť otvorená, priateľská, nesúdiť ľudí hneď na začiatku. Potom sa môžete dostať do nepríjemných situácií. Jednoducho musíte byť otvorení voči ľuďom a nesúdiť.
Ako by si opísala ľudí v Indii?
Priateľskí, milí, radi s vami zdieľajú veci, počúvajú a pýtajú sa na vašu kultúru. A radi sa podelia
o tú ich. Nič nemajú radšej ako človeka, ktorý sa úprimne zaujíma o ich kultúru. Podľa mňa je to aj preto, že sú tak trochu uzavretí vo svojej bubline, necestujú až tak veľa.
Míňajú veľa na svoje životné náklady, svadba je vrcholom ich života. Celá rodina na ňu šetrí. Nemíňajú peniaze na cestovanie, lebo vedia, že chcú mať veľkú indickú svadbu. Keď teda ľudia prídu do ich krajiny, sú úplne očarení.
Raz som hľadala nejaké miesto, kde by som sa mohla najesť. Bola som v dedine uprostred ničoho a zrazu som videla, ako ku mne prichádza muž. Opýtal sa ma, čo tam robím. Keď som odvetila, povedal mi si, že tu nič také nenájdem, ale pozval ma k sebe domov.
Jeho rodina sedela na zemi. Ja jediná som sedela na stoličke. Starý otec mi doniesol stôl, aby som si mohla sadnúť a najesť sa. Dali mi výborné jedlo a vôbec nič neočakávali na oplátku.
Podobných príhod som zažila s miestnymi ľuďmi veľa.
Život s indickými rodinami
Dokonca si sa zúčastnila aj tradičnej indickej svadby. Ako sa to celé udialo?
Existuje dobrovoľnícka webová stránka workaway.com – po ceste sa môžete skontaktovať
s rôznymi hostiteľmi, rodinami, organizáciami. Našla som si tak prácu v miestnej škole, potom v surferskom kempe. V Dillí som sa starala o malé dievča, brali ma ako člena rodiny.
Cez spomínanú stránku som bola v kontakte s rodinou v meste Kalkata na severovýchodnom pobreží. Spýtali sa ma, či náhodou nebudem koncom októbra niekde v ich okolí, pretože sa budú brať a vedia, že indické svadby sú pre ľudí zo zahraničia veľmi zaujímavé. Tak som si teda naplánovala cestu tým smerom. Bol to krásny zážitok.
Joline počas svojej cesty naprieč Indiou dostala pozvánku na indickú svadbu. Foto: archív Joline Sundén Rönnlund
Preprava a ubytovanie v Indii
Ako si si zostavila plán cesty? Rezervovala si si niečo vopred (ubytovanie, dopravu, prácu)?
Mala som naplánované len prvé dva týždne cesty a deň, v ktorý budem letieť späť domov. Na začiatok som si vybrala mesto Kochi na juhu, pretože je bezpečné a pokojné. Odtiaľ som chcela ísť na sever a precestovať takmer celú Indiu. Mojou druhou zastávkou bola škola surfovania, kde som tri týždne spravovala sociálne siete.
Navštívila si dosť miest. Ako si sa prepravovala po krajine?
Použila som asi každý dopravný prostriedok, ktorý sa dá. Loď, lietadlo, vlak, autobus, auto, bicykel. V rámci Indie som letela iba raz, ale bolo k dispozícií veľa výhodných vlakov, autobusov aj nočných spojov.
Navštívené miesta:
- Kochi
- Alappuzha
- Thekkady
- Munnar
- Bangalúr
- Hampi
- Arambol (Goa)
- Naí Dillí
- Bikaner
- Džaisalmér
- Džodpur
- Džajpur
- Agra – Tadž Mahál
- Varanasi
- Kalkata
- Bombaj
- Rišikéš
Ako si riešila ubytovanie?
Väčšinou som bývala v spomínaných hostiteľských rodinách a tie ma potom spojili so svojimi priateľmi a rodinou. Napríklad v Bombaji som bývala u rodiny moje prvej hostiteľskej rodiny
a potom zase u kamaráta inej rodiny.
Okrem toho som bývala hlavne v hosteloch či ubytovniach, kde sa môžete stretnúť s inými cestovateľmi. Niekde som zostala iba pár dní, inde aj dva týždne.
Je dobré vedieť a dopredu sa pripraviť na to, že v Indii nič nemôžete platiť medzinárodnými kartami. Bolo by výhodné si tam otvoriť indický bankový účet. Nedali sa robiť žiadne medzinárodné prevody. Bola som teda odkázaná na to, že mi ľudia pomáhali rezervovať lety, vlaky, autobusy, hotely, ja som si vybrala z bankomatu a vracala im to v hotovosti.
Aký bol tvoj rozpočet a koľko ťa nakoniec vyšiel celý výlet?
Vedela som, že nemôžem minúť viac ako 3-tisíc eur na celú cestu – čiže Dánsko, Grécko a India. Musela som šetriť a vždy som hľadala tie najlacnejšie možnosti, ale myslím, že som to celom zvládla. Neviem presne koľko to bolo, ale viem, že mi z účtu nezmizlo až tak veľa.
Plavba po Gange aj výhľad na Himaláje
Ktoré miesto si si najviac obľúbila?
Všetky miesta boli veľmi odlišné. Rišikéš bol úžasný, ale aj Varanasi, lebo je to veľmi tradičné miesto. Potom rieka Ganga, v ktorej spaľujú telá, plavíte sa v noci na lodi a všetko navôkol je oveľa väčšie ako vy, väčšie ako život samotný. Jeden deň sa na chrbte ťavy prechádzate po púšti v chladnejšom podnebí a potom si na západnom pobreží oblečiete plavky a vyleziete na surf. Je ťažké vybrať si len jedno miesto. Keď tam nabudúce pôjdem, zamierim ešte viac na sever, bližšie k Himalájam.
Východ slnka nad Himalájami, kde si dala sľub vrátiť sa jedného dňa späť. Foto: Archív Joline Sunndén Rönnlund
Východ slnka nad Himalájami, kde si dala sľub vrátiť sa jedného dňa späť. Foto: archív Joline Sunndén Rönnlund
Takže máš v pláne sa ešte vrátiť?
Určite. Jedno z posledných miest, ktoré som navštívila, bol Rišikéš. Ráno som išla na túru a na vrchole som si vychutnala východ slnka s výhľadom na hory v diaľke. Zo začiatku bola úplná tma, nič nevidíte a potom sa začnú na východe črtať obrysy hôr. Otočíte sa, pozriete sa na druhú stranu na sever a v diaľke zbadáte Himaláje. Sú presne také, aké ste si ich predstavovali. Ako som tam tak stála, dala som si sľub, že sa ešte raz vrátim.
