20. februára 2020

Okolo módy sa pohybovala od mladosti, no až po rokoch našla tú svoju „srdcovku“. Vydala sa na cestu oživovania tradičnej slovenskej výšivky. Na konte má viacero kolekcií šiat, organizovala aj výstavy odevov s výšivkou. Ina Budovská okrem iného ušila šaty zdobené ručnou výšivkou pre britskú panovníčku Alžbetu II. k jej 60. výročiu na tróne.

Rodáčka z Bratislavy Ina Budovská doslova vyrastala pri maminom šijacom stroji, keďže jej mama bola v mladosti módnou návrhárkou v socialistickej firme Vkus. Strednú školu – odevnú priemyslovku – absolvovala Ina ešte počas socializmu v Trenčíne.

Prvé výšivky

Svoje prvé zamestnanie našla v bratislavskom divadle Nová scéna. Neskôr vystriedala niekoľko ďalších zamestnaní, ktoré s módou nesúviseli. „Začať v tej dobe šiť a tvoriť, bolo niečo, čomu som vôbec nerozumela, bola som veľmi mladá, bez skúseností a praxe. Tak som pracovala ako aranžérka v bývalom obchode s textilom Otex a až po revolúcii som začala skúšať, čo je to byť živnostníčkou,“ hovorí pre Forbes Ina Budovská.

Chcela, aby sa do ulíc vrátili veľké sukne, volány aj mašle.
Vivien Mihalish šije šaty pre mestské princezné 

Postupne prišli prvé pokusy s tvorbou šiat, ale Ina priznáva, že to „nebolo nič moc“. V tom období skúšala všetky rôzne techniky aj v oblasti tvorby mimo odevného dizajnu – maľovala na textil, drevo či sklo.

Prvá myšlienka spojená s výšivkou vznikla ďaleko za hranicami Slovenska, keď bola na výlete u priateľa v Amerike. „Vždy som sa obliekala inak, aj v časoch komunizmu som vyčnievala z davu. Už vtedy sa mi páčili ‘etno veci’, hlavne inšpirované Indiou, Pakistanom, ich farby, vzory, výšivky. A tu niekde sa začal vzťah, ktorý potom dozrel a vytryskol zo mňa,“ hovorí Ina Budovská.

Modelky v šatách Iny Budovskej na Heľpianskych slávnostiach Foto: archív Iny Budovskej

V istom období pracovala pre jednu farmaceutickú spoločnosť a mala možnosť viac chodiť po Slovensku. V tom čase žila v Trenčíne a začala navštevovať staré ženy po okolitých dedinách a pýtať sa ich na ich prácu s výšivkou. „Ukazovali mi ich kroje a rozprávali. Robila som vlastný výskum a doma som potom skúšala a skúšala, niečo som vyšila, potom vypárala. A tak dookola,“ spomína Ina.

Šaty ušije aj z obrusu.
10 rád od slow-fashion blogerky ako spomaliť v móde aj v živote

Toto trvalo asi rok, až musela dospieť k vážnemu rozhodnutiu – venovať sa len tvorbe, alebo pokračovať v práci vo firme.

Okolo rokov 2008 – 2009 sa definitívne rozhodla vydať sa na cestu vlastnej tvorby. Vymyslela svoj prvý projekt s názvom Minulosť a budúcnosť slovenskej výšivky. Prvú výstavu uskutočnila v decembri 2009 v Trenčíne, mala vtedy 43 rokov. Tento projekt venovala dámskej sukni, zamatu a hodvábu a, samozrejme, ručne vyšitým výšivkám z rôznych regiónov Slovenska.

„Nevyšívala som všetko sama, zopár kúskov vyšili ďalšie šikovné ženy, s ktorými som sa pri svojom výskume zoznámila,“ spomína Ina Budovská. Nasledovala výstava v Bratislave v Galérii X a ďalšia v Brezne v synagóge.

Šaty pre kráľovnú

V roku 2010 si jej tvorbu všimla agentúra +421 Foundation, ktorá jej ponúkla možnosť predstaviť svoju tvorbu na vtedy 6. ročníku akcie Slovak Fashion Night v New Yorku. Na túto príležitosť vznikla jej druhá kolekcia s názvom Štyri ročné obdobia. Zanedlho na to na námestí v Trenčíne zorganizovala módnu prehliadku so svojou kolekciou a v hlave jej už vznikal ďalší projekt.

Paralelne v tom čase v správach zachytila informáciu o tom, že Alžbeta II. bude oslavovať 60. výročie svojho panovania, a povedala si, že pre ňu vytvorí dar. Tak vznikli jej šaty pre anglickú kráľovnú. Vlastne vzniklo dvojo šiat. „Vytvorila som jedny šaty pre kráľovnú a ďalšie spolu s ostatnými modelmi na moju novú pripravovanú Fashion Show.“

Ako dodáva, tieto šaty mali historizujúci strih, boli kombináciou ručne tkaného ľanového plátna a zamatu. „Samotný dizajn zlatom vyšívanej výšivky som čerpala z oblasti Cífera a Trnavy, kde v minulosti fungoval spolok Isabella a jeho zakladateľka, známa slovenská výšivkárka Mária Hollósy,“ hovorí Ina Budovská.

Šaty zabalila, na internete našla adresu do Buckinghamského paláca, do balíka priložila svoj list kráľovnej a blahoželanie a odoslala ho. Asi po dvoch týždňoch dostala do schránky oficiálny list s poďakovaním od jednej z kráľovniných dvorných dám.

Ina Budovská (vľavo) počas prehliadky v roku 2012. Modelka má na sebe šaty takmer identické s tými, ktoré Ina poslala ako dar britskej kráľovnej Alžbete II., s tým rozdielom, že šaty pre jej výsosť mali sukňu s dĺžkou pod kolená. Foto: archív Iny Budovskej

„O celej tejto akcii vedela len moja rodina a možno pár mojich najbližších priateľov. Keď prišla odpoveď, bolo to obrovské prekvapenie,“ spomína Ina Budovská.

Následne vytvorila svoju tretiu kolekciu pod názvom „Pink, Punk Slovak Experience“, ktorú prezentovala opäť v Trenčíne, v starej výrobnej hale už nefunkčnej fabriky na výrobu a spracovanie vlny merino. „Výťažok z akcie putoval do rúk primára detského oddelenia trenčianskej nemocnice,“ hovorí.

V roku 2012 sa prihlásila na jednu významnú medzinárodnú súťaž v ručnej výšivke Hand&Lock v Londýne. Ako jednu z ponúkaných tém si vybrala prepojenie obdobia Marie Antoinetty a súčasnosti, konkrétne 70. rokov minulého storočia pod názvom Space. S pomocou iluminačnej nite a látky vytvorila „historicko-vesmírny model“ pre sútaže v Londýne.

K tomuto modelu pridala aj sériu ďalších malých a veľkých večerných šiat, a vytvorila tak štvrtú kolekciu pod názvom „…ako žiarivé oči čiernej mačky“. „Šaty som predstavila na niekoľkých podujatiach, ale mám pocit, že sa ich dámy vtedy v roku 2016 viac zľakli, ako ich prijali,“ spomína Ina Budovská.

S mladou fotografkou Alex Kinovou a troma modelkami urobili aj zopár fotografií na spôsob fotenia známeho slovenského fotografa Karola Plicku na ranných Horehronských lúkach. Následne dievčatá „vyštafírovala“ a ony sa v jej šatách prechádzali v dave na Horehronských slávnostiach v Heľpe. „Bolo to veľmi zábavné,“ spomína Ina Budovská.

Modelka počas súťaže Hand&Lock v Londýne v odeve od Iny Budovskej. Foto: archív Iny Budovskej

Vlani si povedala, že veci, ktoré sa za tie roky naučila, môže s radosťou posunúť ďalej na rôznych kurzoch a workshopoch. Jeden taký prebieha napríklad v Kabinete pomalosti v bratislavskej Novej Cvernovke. „Práca s ihlou a niťou upokojuje a uvoľňuje, lieči dušu a môže prebudiť fantáziu a radosť z tvorby,“ uzatvára Ina Budovská.

Našli ste chyby? Napíšte nám na editori@forbes.sk