Lesnú škôlku si mnoho ľudí predstavuje živelne – deti ráno prídu, pohrajú sa v lese a poobede ich rodičia vyzdvihnú. Zakladateľky takejto škôlky pre Forbes vysvetľujú, prečo to nie je len o chodení do lesa a v čom všetkom môže lesný klub deťom zmeniť život.
Natália Šošková a Alexandra Vicianová boli pôvodne kolegyne. Nadšenie pre pokrokové formy vzdelávania ich priviedlo až k založeniu vlastného lesného klubu Do sveta v bratislavskej Petržalke. Na Slovensku takto funguje už viac ako 40 zariadení, ktoré sú zastrešené Asociáciou lesných klubov.
„Pri lesnej škôlke si niekto predstaví, že deti iba tak voľne vypustíme do lesa a nestaráme sa o ne. Nie je to tak,“ zdôrazňuje Natália Šošková. „Kvôli bezpečnosti máme s deťmi napríklad pravidlo, že v lese sa vždy vidíme. Nikto neuteká z dohľadu.“
Deň začína medzi ôsmou a deviatou ranným kruhom. Deti sa pozdravia a môžu porozprávať, ako sa majú a čo práve prežívajú, alebo sa zapojiť do vzdelávacích aktivít, ktoré si pripravili sprievodcovia. Tak totiž volajú v lesných kluboch učiteľov. Deti sprevádzajú a s rešpektom podporujú.
Bez hračiek
Ďalším pravidlom je, že deti si do prírody neberú hračky. „Les je na hranie skvelé prostredie. Deti v ňom majú veľa podnetov a voľnou hrou tak môžu rozvíjať svoju kreativitu,“ dopĺňa Alexandra Vicianová a vysvetľuje, že aj preto nechodia stále na to isté miesto.
Spoločné aktivity sú pre škôlkarov v lesnom klube dobrovoľné. Podľa zakladateliek je to motivujúce. Foto: archív Do sveta
Okrem voľnej hry chystajú pre deti spoločné aktivity, do ktorých sa však nemusia zapojiť. Každý sa môže rozvíjať v tom, čo ho zaujíma. Učenie nových vecí je tak podľa zakladateliek lesného klubu veľmi efektívne. Témy aktivít vychádzajú z prírody, jej cyklov a premien.
Vonku za každého počasia
Opis fungovania lesného klubu môže znieť na prvý pohľad romanticky. Zakladateľky škôlky Do sveta však upozorňujú, že pre deti ide často o vystúpenie z komfortnej zóny. Von sa chodí každý deň, bez ohľadu na počasie. „Snažíme sa byť v súlade s kolobehom prírody,“ dodávajú.
Napriek tomu, že to vyzerá extrémne, pre deti je to podľa nich v zvládnuteľnej miere, ktorá ich nakoniec posilní. „Vedieť, že niektoré situácie v živote môžu byť frustrujúce a natrénovať si, ako sa s nimi vysporiadať, je dôležité pre zdravý vývoj,“ vysvetľujú zakladateľky.
S deťmi chodia von aj keď prší, sneží či fúka. Musia však na to byť pripravené. Foto: archív Do sveta
S deťmi teda chodia von v každom ročnom období aj počasí. Počas fungovania ich lesnej škôlky sa vraj stalo iba dvakrát, že by sa pre zlé podmienky museli vrátiť.
„Je prirodzené, že prší, sneží a niekedy je vonku mokro. Deti sa učia rešpektovať prírodu a jej premeny. A keďže vedia, že nie je v ich silách zmeniť počasie, dokážu situáciu prijať a väčšinou si to nakoniec aj užiť. To je tiež dobrá zručnosť pre šťastný život,“ hovorí Natália Šošková.
Zakladateľky lesného klubu zároveň zdôrazňujú, že na zmeny počasia sú deti vždy dobre pripravené. Majú dostatok teplého, nepremokavého aj náhradného oblečenia a vhodnú obuv.
S rešpektom k prežívaniu
Keďže majú v škôlke Do sveta 16 detí na dvoch sprievodcov, môžu ich viesť aj k iným hodnotám než k láske k prírode. Napríklad uplatňujú takzvaný rešpektujúci prístup.
„To znamená, že deti rešpektujeme ako osobnosti a individuálne pristupujeme aj k ich prežívaniu. Deťom dovoľujeme cítiť sa akokoľvek práve potrebujú, aj ak je to smútok či hnev,“ vysvetľuje Natália.
O prežívaní s deťmi veľa hovoria a používajú prvky filiálnej terapie. „Nie sme tu na to, aby sme emócie detí posudzovali ani hľadali riešenie ich situácie. Snažíme sa dieťaťu pomôcť, aby si uvedomilo, čo sa deje. A plne ho v tom prijať,“ dodávajú zakladateľky.
„Keď si to uvedomí, veľakrát emócia odznie sama. Frustrácia u detí často vychádza z toho, že sa cítia nepríjemne a nevedia, čo im je. Vďaka tomuto prístupu sú deti vnímavejšie, empatickejšie a emócie dokážu ľahšie pomenovať aj u iných ľudí.“
Učia sa od starších
Empatia je však len jedným z benefitov, ktoré si deti z lesnej škôlky odnášajú do dospelosti. „Naučiť sa pracovať s emóciami je z nášho pohľadu pre deti v tomto veku dôležitejšie ako konkrétne vedomosti,“ zdôrazňujú zakladateľky Do sveta.
Deti od 3 do 6 rokov sú v lesnom klube sú spolu v jednej skupine. Foto: archív Do sveta
„Našim pravidlom je, že nepomáhame deťom s vecami, ktoré už dokážu samy,“ hovoria. Na rozdiel od klasickej škôlky sú navyše všetky deti od troch do šiestich rokov v jednej skupine. Podľa zakladateliek je to výhoda.
„Platí, že mladší sa učia od starších a majú veľkú motiváciu získať nové zručnosti. Je to podobné, ako keď dieťa vyrastá so starším súrodencom. Starší zas prirodzene pomáhajú mladším a snažia sa ísť im príkladom. Cítia sa kompetentní a sú zároveň sebavedomejší.“
Nielen deti sú dôležité
Natália a Alexandra upozorňujú, že pre správne fungovanie lesnej škôlky nie je dôležitý len záujem rodičov a dostatok detí, ale aj sprievodcov. Pristupovať k deťom s rešpektom môže byť pre mnohých neľahké, vyžaduje si to často aj veľa práce na sebe.
Zvládanie vlastných emócií je podľa zakladateliek dôležitejšie ako konkrétne vedomosti. Foto: archív Do sveta
V lesnom klube sa sprievodcov snažia priebežne vzdelávať. „Pre náš tím pravidelne organizujeme stretnutia s detskou psychologičkou Katarínou Lukáčovou. Veľmi nás to posúva,“ hovorí Natália.
„Sama roky pôsobila v inom lesnom klube a veľmi nám pomáha. Keď si v niektorých situáciách nie sme istí, ako by sme mali postupovať, môžeme sa s ňou poradiť. Myslím si, že psychologická podpora by mala byť súčasťou každého zariadenia, ktoré pracuje s deťmi,“ uzatvárajú zakladateľky.
