Je nespochybniteľné, že Fínsko je šťastné miesto. Vo výročnej správe World Happiness Report, ktorá posudzuje globálne šťastie vo viac ako 150 krajinách, bolo už šiestykrát po sebe vyhlásené za najšťastnejšiu krajinu na svete.
Pri príležitosti medzinárodného dňa šťastia, ktorý pripadá na 20. marca, správu o svetovom šťastí každý rok vydáva Sustainable Development Solutions Network.
Pri zoraďovaní najšťastnejších krajín sveta táto organizácia zohľadňuje šesť kľúčových faktorov: sociálnu podporu, výšku príjmov, zdravie, slobodu, štedrosť a absenciu korupcie. Využíva pri tom dáta z otvorených zdrojov ako Gallup World Poll.
Škandinávske šťastie
Tohtoročný rebríček sa veľmi podobá na tie z ostatných rokov. Dlhodobo v ňom dominujú škandinávske krajiny. Za Fínskom nasleduje Dánsko a tretie miesto patrí opäť Islandu.
„Severské krajiny si zaslúžia osobitnú pozornosť vzhľadom na ich všeobecne vysokú úroveň osobnej aj inštitucionálnej dôvery,“ píšu autori správy.
„Zavážilo aj, že v rokoch 2020 a 2021 mali v porovnaní s ostatnými západoeurópskymi krajinami o dve tretiny nižšiu úmrtnosť na Covid-19. Miera úmrtnosti tu bola 27 obetí na 100 000 obyvateľov, kým v ostatných západoeurópskych krajinách to bolo až 80.“
Napriek tomu Fínsko víťazí s jasným náskokom. „Jeho skóre výrazne prevyšuje všetky ostatné krajiny,“ uvádzajú autori. Prečo?
Zdravé a bezpečné prostredie
Podľa odborníkov z fínskej Aalto University je za tým niekoľko faktorov. „Zdá sa, že Fínsko v tejto oblasti vyniká vďaka schopnosti fínskeho sociálneho systému dať svojim občanom pocit, že je o nich postarané,“ vysvetľuje jeden z lektorov Frank Martela.
„Veci ako relatívne štedré dávky v nezamestnanosti a takmer bezplatná zdravotná starostlivosť pomáhajú zmierňovať zdroje nešťastia. Vďaka tomu je vo Fínsku menej ľudí, ktorí sú veľmi nespokojní so svojím životom.“
Ľudia sa vo Fínsku cítia zdravo a bezpečne aj vďaka jeho urbanizmu. „Prostredie, v ktorom človek žije, zohráva veľkú úlohu v jeho šťastí. Preto je téma podpory zdravia v mestách veľmi dôležitá,“ hovorí profesorka Marketta Kyttä.
„Úzko to súvisí so sociálnou udržateľnosťou a s tým, či sa človek cíti prepojený so svojou komunitou.“
Litva nahradila Francúzsko
A ako obstáli ostatné krajiny? Izrael si polepšil o päť bodov a zosadil Švajčiarsko zo štvrtého miesta. pričom Švajčiarsko sa tento rok umiestnilo na ôsmom mieste.
Holandsko je opäť na piatom mieste. K ďalším pozitívne hodnoteným krajinám v tohtoročnej správe patria Švédsko, ktoré si polepšilo o jednu priečku a patrí mu šieste miesto, a Nórsko, ktoré sa ocitlo na siedmom mieste.
Kanada je na 13. mieste – oproti minulému roku si polepšila o dve priečky. Spojené štáty si tiež oproti minulému roku polepšili o jednu priečku a umiestnili sa na 15. mieste.
Belgicko si polepšilo o dve priečky a dostalo sa na 17. miesto. Novinkou v tohtoročnej prvej dvadsiatke je Litva, ktorá si od roku 2017 polepšila o viac ako 30 miest.
Niektoré krajiny si však aj pohoršili. Napríklad Luxembursko sa prepadlo o tri priečky na deviate miesto. Írsko kleslo z trinásteho na štrnáste miesto a Nemecko (16. miesto) a Spojené kráľovstvo (19. miesto) zhodne klesli o dve priečky. Zo zoznamu najšťastnejších krajín tento rok vypadlo Francúzsko.
Z krajín susediacich so Slovenskom sa v rebríčku najlepšie umiestnilo Rakúsko (11. miesto), no v top 20 je aj susedné Česko, ktorému patrí 18. miesto.
Sme láskavejší
Výročná správa World Happiness Report spomína i miesta, kde sú ľudia nešťastní. Najhoršie sú na tom podľa nej vojnou zasiahnuté krajiny Afganistan a Libanon. Priemerné hodnotenie života je tu na stupnici od 1 do 10 až o päť bodov nižšie ako v prvej desiatke krajín z rebríčka.
V pätici najnešťastnejších krajín sveta sa ocitli aj Sierra Leone, Zimbabwe a Kongo.
Okrem hodnotenia krajín sa správa zaoberá aj stavom sveta v roku 2023. Podľa Lary Aknin, jednej z kolektívu autorov správy, sú výsledky sľubné. „Tohtoročná správa obsahuje mnoho zaujímavých poznatkov,“ uviedla v tlačovej správe.
„Ale jeden z nich považujem za obzvlášť zaujímavý a povzbudzujúci a týka sa prosociálnosti. Už druhý rok po sebe vidíme, že rôzne formy každodennej láskavosti, ako napríklad pomoc cudziemu človeku, prispievanie na charitu a dobrovoľníctvo, sú nad úrovňou spred pandémie.“
Článok vyšiel pôvodne na Forbes.com. Jeho autorkou je prispievateľka Laura Begley Bloom, ktorá píše o cestovaní.
