Pozrite si prehľad najdôležitejšieho čísla, grafu, výroku, udalosti a polemiky posledných dní. Tentoraz aj o tom, ako chce Fico liečiť ekonomiku homeopatikami.
Na burzách v Európe aj v Spojených štátoch sa začína výsledková sezóna. Američania majú za sebou skvelý druhý kvartál. Existujú však indície myslieť si, že investori sa pripravujú na spľasnutie bubliny a pozerajú sa viac po Európe.
V súvislosti s oživením konfliktu v Iráne a kolísaním cien ropy sa oplatí spomenúť poľské dotácie na ceny pohonných hmôt. Za pár mesiacov stáli krajinu miliardu. Na Slovensku zas vidíme, že bez európskych peňazí by ekonomika dosiahla ešte horšie výsledky.
V Poľsku zaznamenali predošlý týždeň rast cien pohonných hmôt vo výške 13,6 percenta. Dôvodom je, že prestali platiť úľavy na spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty, ktoré vláda zaviedla po vypuknutí vojny v Iráne.
Graf zverejnil hlavný ekonóm spoločnosti Wealth Effect Management Vladimír Vaňo. Ako pripomína, podľa odhadov poľského ministerstva financií stálo zníženie spotrebnej dane približne sedemsto miliónov zlotých, teda 162 miliónov eur mesačne. V prípade zníženia DPH to bolo približne deväťsto miliónov zlotých, teda 201 miliónov mesačne.
„Hlavným odkazom grafu je, že za tri mesiace prišlo Poľsko približne o miliardu na spotrebných daniach a DPH, ktoré vyleteli von výfukmi,“ glosuje Vaňo.
Zdroj: V. Vaňo/WEM
Zaujímavosťou pritom je, že v Poľsku sú ceny základného 95-oktánového benzínu aj po navýšení o plnú daň najnižšie v regióne V4, čo iba umocňuje absurdnosť vládnej podpory. Podľa aktuálneho Weekly Oil Bulletin platili Poliaci v priemere za liter 1,579 eura, Česi 1,621, Maďari 1,648 a Slováci 1,673 eura.
V prípade Rumunska a Maďarska má vplyv na vývoj cien v miestnej mene aj prudšie kolísanie kurzu. „V Českej republike a Poľsku relatívna stabilita výmenných kurzov nemení kolísanie cien,“ dodala hlavná makroanalytička Erste pre región strednej a východnej Európy Katarzyna Rzentarzewska.
Výrok: bez eurofondov by ekonomika nerástla
Bez eurofondov by slovenská ekonomika dnes prakticky nerástla. Domácnosti už druhý rok zápasia s poklesom reálnych príjmov, spotreba stagnuje a firmy odkladajú investície pre neistotu doma aj vo svete. Hlavným zdrojom rastu sú tak investície financované z Európskej únie – z Plánu obnovy a eurofondov.
Upozornil na to hlavný ekonóm Všeobecnej úverovej banky Zdenko Štefanides.
S odvolaním sa na odhady Národnej banky Slovenska pripomína, že v roku 2025 tvoril impulz z Plánu obnovy až 0,7 percentuálneho bodu z celkového rastu hrubého domáceho produktu vo výške 0,8 percenta. Aj v roku 2026 zostáva jeho príspevok kľúčový – približne 0,4 bodu z odhadovaného rastu HDP 0,5 percenta podľa NBS či 0,8 percenta podľa Inštitútu finančnej politiky a Európskej komisie.
„Bez veľkého zveličenia možno povedať, že slovenská ekonomika sa dnes drží v raste najmä vďaka peniazom z Európskej únie. Možno by sme si to mali častejšie pripomínať. A Európsku úniu menej kritizovať a viac si ju hýčkať,“ dodal.
Číslo: až 70 percent Slovákov potrebuje na oddych samotu
Leto a dovolenka sú príležitosťou, ako tráviť viac času s rodinou, no aj od tej si treba oddýchnuť. Z veľkého prieskumu, ktorý realizovala Uniqa, vyplýva, že až 70 percent Slovákov považuje samotu a pokoj za najlepší spôsob, ako si oddýchnuť od rodinného zhonu.
Druhou najpočetnejšou odpoveďou sú koníčky a záľuby, ktoré potrebuje 65 percent respondentov. Štyridsaťpäť percent ľudí si ako možnosť oddychu zvolilo priateľov mimo rodiny. Pre zaujímavosť, práca a kariéra boli štvrtou najčastejšou odpoveďou s 28 percentami.
Pre mnohých je pritom oddych od rodiny dôležitou súčasťou starostlivosti o vlastnú duševnú pohodu, nie prejavom nezáujmu o blízkych, pripomína poisťovňa.
V priemere sa Slováci cítia vyčerpaní z rodiny 3,5-krát za mesiac. Šesť percent respondentov pociťuje únavu denne, 10 percent niekoľkokrát za týždeň. Tridsaťjeden percent nie je z rodiny vyčerpaných nikdy.
Udalosť: Trump sa v zálive zase „hrá“ a začína sa výsledková sezóna
Aj napriek začínajúcej sa výsledkovej sezóne si prezident Donald Trump uzurpuje pozornosť trhov. Získava si ju opätovnými leteckými útokmi na Irán, ktoré USA začali v utorok. Teherán odpovedal agresiou voči Kuvajtu a Bahrajnu.
Ceny ropy okamžite reagovali rastom, pomerne rýchlo však začali mierne klesať. Trhy vyčkávajú, aký dlhý a intenzívny bude konflikt. Po začiatku útokov sa síce počet tankerov v Hormuzskom prielive znížil, ale doprava sa úplne nezastavila.
Na priamu otázku, či sa Spojené štáty a Irán vracajú k plnohodnotnému konfliktu, Trump podľa CNBC odpovedal: „Neviem.“ V duchu tradičnej rétoriky dodal, že vojnu by veľmi rýchlo vyhrali a že ho Irán kontaktuje so žiadosťami o dohodu.
Burzy sa medzitým pripravujú na výsledkovú sezónu. Analýza XTB pripomína, že v Európe má priniesť ďalší štvrťrok solídny rast ziskov, skutočný obraz však výrazne skresľuje práve energetický sektor.
Konkrétne by mal medziročný rast ziskov v Európe dosiahnuť úroveň 12 percent, po očistení o energetiku to však majú byť len tri rastové percentá. V prípade amerického indexu S&P 500 by sa mohli zisky vyšvihnúť o 23 percent.
„Na obzore sa však začínajú objavovať prvé trhliny v naratíve o nekonečnom boome umelej inteligencie, čo môže zmeniť rovnováhu síl medzi americkými a európskymi trhmi,“ upozorňuje analytik XTB Xuan Quang Dang.
Rozdiely medzi USA a Európou
Zaujímavosťou je, že v tejto výsledkovej sezóne je energetika v Európe funkčným ekvivalentom amerického technologického sektora. „Práve ona bude v najväčšej miere zodpovedať za rast agregovaných ziskov. Okrem energetiky by sa mohli pozitívne odlíšiť aj odvetvia chemické, priemyselné a bankové, ktoré ťažia zo zlepšenia cyklu, ako aj z vyšších úrokových marží,“ dodáva analytik.
Spojené štáty majú za sebou impozantný druhý štvrťrok, hodnotí expert. „Nasdaq zaznamenal najlepší výsledok za viac ako päť rokov a Dow Jones stanovil nové historické maximá. Priemerný rast hlavných amerických indexov dosiahol približne 14 percent za tri mesiace, čo dobre vystihuje rozsah nadšenia ohľadom ziskov a AI,“ analyzuje.
Pre porovnanie: európske indexy rástli oveľa pomalšie, francúzsky o 6,8, nemecký o 8,2 a britský o 3,2 percenta. „Zaujímavo vyzerá, naopak, juh kontinentu: taliansky a grécky index posilnili o viac ako 14 percent a španielsky približne o 10 percent, čím v tomto ohľade predstihli aj časť amerických benchmarkov,“ dopĺňa expert.
Doterajší priebeh júla tak vyzerá pre Európu lepšie z pohľadu širokého trhu aj časti periférnych trhov. Naznačovať to môže, že časť investorov sa začína už vopred poziciovať pre prípadné sklamanie zo strany amerických technológií. „To, či Európa túto prevahu udrží, bude z veľkej časti závisieť od prijatia výsledkov najväčších amerických technologických spoločností,“ uzatvára Xuan Quang Dang.
Polemika: výročie kon(tro)verzného kurzu
Ôsmeho júla 2008 rozhodli ministri financií Európskej únie, že konverzný kurz bude 30,126 koruny za euro. Existujú vážne obavy, že niektorí trhoví hráči poznali vývoj skôr a zarobili na dôverných informáciách stovky miliónov. Ešte v roku 2008 na to upozornil Ivan Mikloš a spomenul skupiny J&T a Istrokapital.
Druhá z nich sa ohradila voči tomu, že by disponovala dôvernými informáciami. Vtedajší hovorca J&T dodal, že na obchodovanie neboli potrebné dôverné informácie, keďže za čo najsilnejší konverzný kurz sa už skôr vyslovil aj premiér Robert Fico.
Je to pravda. Faktom tiež je, že koncom mája bol podľa denníka Plus JEDEN DEŇ vtedajší minister financií Ján Počiatek hosťom spoločníka J&T Ivana Jakaboviča na jachte holdingu v Monaku.
Na prípade je zaujímavé najmä to, že vstup Slovenska do prestížneho euroklubu sprevádzala situácia, ktorá by vo vyspelej Európe vyvolala oveľa väčší škandál a dôslednejšie vyšetrovanie.
Zaujímavé tiež je, čo sa za 18 rokov zmenilo. Premiérom je stále Robert Fico, podozrenia na zvýhodňovanie blízkych skupín sú čoraz častejšie a politické špičky ich čoraz arogantnejšie ignorujú.
Dlhé roky pestovaný nepotizmus zaujímavo kontrastuje s novým počinom finančnej správy. Tá sa rozhodla dôsledne kontrolovať, či firmy nezneužívajú služobné autá na súkromné účely.
Zisťovať to plánujú kontrolami na parkoviskách. Firiem sa budú pýtať, prečo napríklad bolo služobné auto zaparkované pri akvaparku. S nadľahčením tak možno povedať, že z nesprávneho parkovania môže byť daňový delikt.
Vyzerá to sofistikovane, podobnú dôslednú kontrolu by sme skôr čakali vo Švajčiarsku či v Rakúsku. Na Slovensku je prístup k pravidlám voľnejší a čoraz viac ľudí dokonca otvorene hovorí, že nechce „tomuto štátu platiť dane“.
Je to vážny problém. Na Slovensku je vyhýbanie sa daňovým povinnostiam téma, o ktorej sa v spoločnosti hovorí bez hanby. Nie je to dobré, ale takéto mentálne nastavenie neprišlo zdola, no práve z vládnych limuzín a luxusných jácht.
Ako vyliečiť ekonomiku
Smer vládne už 15. rok, teda dlhšie ako Margaret Thatcher. Ekonomika však prešľapuje na mieste bez zásadného impulzu. Zmeniť by to mohla Vízia 2040, ktorú na objednávku vlády vypracovala Slovenská akadémia vied.
Na vyše 80-stranovom dokumente sa podieľalo viac ako tristo odborníkov a obsahuje dôležité návrhy, hoci niektoré sú pomerne odvážne.
Do roku 2040 ostáva už len 14 rokov. To sú necelé štyri volebné obdobia. Ak sa Slovensko vyberie cestou odporúčaní odborníkov, bude dôležité nemeniť priority s každou novou vládou či koalíciou.
Paradoxne, už samotný premiér Robert Fico, ktorý si objednal víziu, hovorí o jej prerobení nad rámec odporúčaní odborníkov. Počas osláv príchodu Cyrila a Metoda povedal, že dokument by mal mať samostatnú časť o hodnotách. „Aby sme nezabudli na to, odkiaľ sme prišli, aké máme hlboké historické korene, kto sme a čo chceme,“ dodal. Hovoril aj o potrebe zdôrazniť kresťanské tradície.
Zjednodušene povedané, dôležitý dokument, ktorý by mohol byť cestovnou mapou reforiem, chce využiť ako marketingový nosič. Podobne sa nedávno dostala do ústavy zmienka o dvoch pohlaviach.
Hoci dostal liek na slabú ekonomiku, rozhodol sa ho nariediť populistickými myšlienkami na neškodnú vodičku. V podstate sa tak chystá liečiť ekonomiku homeopatikami.
