Prevádzkovateľ siete potrubí v utorok (27. 9.) informoval, že na troch častiach systému plynovodov Nord Stream zaznamenal počas jedného dňa „bezprecedentné“ škody.
Už v pondelok popoludní spoločnosť Nord Stream AG oznámila prudký pokles tlaku v nepoužívanom potrubí Nord Stream 2. Príčinou bol únik plynu juhovýchodne od dánskeho ostrova Bornholm. V utorok boli zaznamenané úniky plynu aj na potrubí Nord Stream 1 v dánskych a vo švédskych vodách. Preto oba štáty prijali opatrenia, aby sa do blízkosti poškodených potrubí nedostali lode ani lietadlá.
Ani jeden z plynovodov nie je v prevádzke, ale oba obsahujú zemný plyn, uviedol dánsky minister energetiky Dan Jorgensen.
Sabotáž alebo porucha?
Poruchy v oboch vetvách potrubia, ktoré vedie cez Baltické more z Ruska do Nemecka, sa vyšetrujú. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok na stretnutí s novinármi hovoril o možnej sabotáži. „Momentálne nie je možné vylúčiť žiadnu možnosť,“ vyhlásil.
„Zdá sa krajne nepravdepodobné, že k únikom na dvoch rôznych potrubiach dôjde súčasne. Preto si myslím, že by sme mali predpokladať, že tieto úniky boli zámerné,“ povedal pre portál Politico Mateusz Kubiak, vedúci partner poradenskej spoločnosti Esperis so sídlom vo Varšave. Dodal, že si nemyslí, že by malo zmysel, aby Západ alebo Ukrajina sabotovali plynovody.
Ako upozorňuje Reuters, k únikom došlo krátko pred slávnostným spustením Baltic Pipe prepravujúceho plyn z Nórska do Poľska, ktorý je ústredným bodom varšavského úsilia odpútať sa od ruských dodávok.
Navyše, nórsky Úrad pre bezpečnosť ropného priemyslu (PSA) ešte v pondelok vyzval ropné firmy na obozretnosť. Urobil tak v súvislosti s neidentifikovateľnými dronmi, ktoré zaregistrovali neďaleko nórskych ťažobných plošín.
Prístroje zaznamenali výbuchy
Švédske a dánske meracie stanice v pondelok zaznamenali masívne podmorské výbuchy v miestach, kde z plynovodu Nord Stream následne začal unikať plyn. Oznámilo to v utorok podvečer švédske seizmologické stredisko.
Dvojicu výbuchov blízko dánskeho ostrova Bornholm v deň náhleho poklesu tlaku v plynovodoch eviduje aj nemecké geofyzikálne centrum GFZ.
Odborníci z Uppsalskej univerzity vo Švédsku potvrdili, že otrasy o sile porovnateľnej so 100 kilogramami dynamitu mali centrum vo vode, nie v zemi. „Sme si istí, že išlo o výbuchy, a nie o zemetrasenia alebo zosuv,“ povedal podľa Reuters nemenovaný švédsky seizmológ.
Ceny znova rastú
Rusko cez tieto potrubia plyn do Európy nedodáva, keďže transport cez Nord Stream 1 tento mesiac zastavilo a Nord Stream 2 nezískal licenciu. No aj napriek tomu technické problémy na potrubí prispeli k nervozite na trhu, informoval Bloomberg.
Cena októbrového kontraktu na referenčnom plynárenskom uzle TTF bola v utorok predpoludním vyššia o 8,2 percenta na približne 188 eur za megawatthodinu, čo je stále hlboko pod augustovým maximom 346 eur za MWh.
Prezident nemeckého regulátora plynárenskej siete Klaus Müller na sociálnej sieti uviedol, že situácia na trhu zostáva „napätá“, ale Nemecko a Európska únia už nie sú závislé od dodávok cez Nord Stream 1. Nemecké ministerstvo hospodárstva informovalo, že „je v procese objasňovania záležitosti“.
Európske ceny plynu v uplynulých týždňoch klesli takmer o 50 % v porovnaní s augustovými maximami, pretože zásobníky sú už plné na zhruba 88 %, čo je nad päťročným priemerom, a ich plnenie pred zimnou sezónou pokračuje. Štáty podnikajú tiež kroky na zníženie spotreby. Veľké dovozy skvapalneného zemného plynu (LNG) pomohli tiež upokojiť nervozitu na trhoch.