19. novembra 2021

Podnikatelia sa sťažujú na neprehľadnosť protipandemických opatrení a slabú podporu zo strany štátu. S odborníčkou na účtovníctvo, dane a podnikateľské prostredie sme sa porozprávali o tom, čo je nastavené zle a ako by pomoc podnikateľom mala vyzerať.

Viac ako polovica podnikateľov považuje prijaté protipandemické opatrenia za nezrozumiteľné. Štátna pomoc je nedostatočná až podľa 70 percent podnikov.

K týmto záverom prišiel prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska. Len necelých 30 percent podnikateľov sa zhoršenia neobáva, pretože po skúsenostiach z minulosti zaviedli rôzne opatrenia.

V článku sa dozviete:

  • Ako podnikatelia hodnotia podporu v 3. vlne,
  • ktoré vládne opatrenia pokladajú za najviac prospešné,
  • ktoré sa, naopak, podľa nich minuli účinku,
  • aké kroky by im pomohli odvrátiť hrozbu úpadku,
  • čo si myslia o predvolebných sľuboch zameraných na podporu podnikania.

Podnikatelia zefektívnili prevádzku

Najčastejšími nástrojmi boja podnikateľov s pandémiou sú: presun do online prostredia, zníženie prevádzkových hodín, obmedzenie investícií a efektívnejšie prevádzkové náklady. Viac ako 15 percent podnikov pristúpilo k prepúšťaniu zamestnancov a tri percentá k skracovaniu ich úväzkov.

Reklama

Za najúčinnejšie opatrenie pri zmiernení dopadov pandémie považuje viac ako polovica podnikateľov priamu finančnú pomoc. Nasleduje dočasné zníženie alebo odpustenie priamych daní a odvodov z práce (38 %), úhrada časti nájomného (19 %) a priama finančná pomoc na podporu testovania či očkovania zamestnancov (14 %). Najmenej zaujímavými opatreniami pre podniky sú: dočasné zníženie DPH a odklad splátok úverov.

Za jednoznačne najúčinnejšie opatrenie v boji s pandémiou považujú podnikatelia očkovanie a dodržiavanie hygienických opatrení (ruky-odstup-rúška). Takmer tretina opýtaných preferuje aj testovanie v rizikových komunitách. Naopak, celoplošné testovanie považujú za nezmysel. Ako najmenej účinné opatrenie vyšla z prieskumu očkovacia lotéria.

Napriek zlým číslam pomoc podnikaniu neprichádza

K téme vládnej podpory podnikateľov v tretej vlne pandémie poskytla pre Forbes.sk rozhovor odborníčka na účtovníctvo, dane a podnikateľské prostredie Jaroslava Lukačovičová.

Ako hodnotíte štátnu podporu podnikania v tretej vlne pandémie?

Zdroj. FB Jaroslava Lukačovičová

Napriek tomu, že štatistiky a farby okresov už sú veľmi podobné vrcholu druhej vlny, podpora zo strany vlády smerom k zamestnávateľom a podnikateľom sa nedá porovnávať.

Vláda sa snaží vyhnúť mimoriadnemu stavu či celkovému lockdownu, a tak sa tvári, že podnikatelia majú vlastne možnosť podnikať ako za bežných podmienok. Prax však ukazuje, že tomu tak ani zďaleka nie je.

Už samotný covid automat ukazuje, že hoci nie sme v mimoriadnom stave, prevádzky nie sú k dispozícii pre všetkých ani v prípade, ak sú zodpovedne zaočkovaní. To podnikatelia berú ako krivdu zo strany štátu – a celkom oprávnene.

Aktuálne vláda zamestnávateľom ešte viac priťažila a hodila na nich ešte väčší kus zodpovednosti za chod ekonomiky a fungovanie hospodárstva. Majú byť zodpovední za kontrolu dodržiavania režimu na pracovisku, v čiernych okresoch dokonca bezplatne ponúkať zamestnancom testovanie.

Podnikatelia sa odškodňovacieho zákona nedočkali

Vláda sa teda podľa vás nespráva k podnikateľom zodpovedne?

Podnikatelia sa nedočkali odškodňovacieho zákona. Dočkali sa, naopak, duplicitného nahlasovania bankových účtov správcovi dane, hodnotenia indexom daňovej spoľahlivosti a majú sa začať pripravovať na zavedenie systému e-faktúry.

Napriek tomu, že podnikatelia dúfali, že táto vláda ich bude konečne považovať za svojich partnerov, podľa aktuálnych nálad sa tejto nádeje pomaly, ale isto, vzdávajú.

Podľa prieskumu považuje 50 % podnikateľov pandemické opatrenia za neprehľadné a 70 % hodnotí štátnu pomoc za nedostatočnú. Súhlasíte s tým?

Protipandemickým opatreniam a podpore zo strany štátu sa intenzívne venujem od začiatku pandémie. A s týmto konštatovaním musím len súhlasiť. Vždy, keď vidím vyhlásenia vlády ohľadom výšky poskytnutej pomoci a najmä toho, čo všetko za pomoc považujú, nie vo všetkých nástrojoch s vládou súhlasím.

Dotácie na nájomné sa nevydarili

Ktoré opatrenia teda podľa vás nepadli na úrodnú pôdu?

Začnem pozitívne. Za nástroj pomoci určite považujem schémy na podporu a udržanie zamestnanosti z rezortu práce. Oneskorene, ale predsa, aj dotačnú schému z rezortu dopravy pre gastro a cestovný ruch či dotačné schémy pre oblasť kultúry a kreatívneho priemyslu.

Dotácie na nájom z rezortu hospodárstva však nepatrili medzi vydarené. Zakladali sa totiž na dobrej vôli prenajímateľa, ktorá nie vždy zafungovala. A nájomcovia boli bez nej v tejto schéme neúspešní.

Za pomoc až tak nepovažujem ani fakt, že odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne boli odpustené len za jeden kalendárny mesiac. Za ostatné mesiace je možné si ich odložiť so splatnosťou až do roku 2024. To je bremeno, ktoré tlačíte pred sebou ešte pár rokov, ale štát ho považuje za pomoc, hoci tie peniaze nakoniec dostane.

Reklama

Rovnako tak nepovažujem za pomoc poskytovanie úverov, pretože tie sa budú musieť, v konečnom dôsledku, tiež splatiť. A to vrátane úrokov.

Užitočná pomoc

Ktoré nástroje považujete za najviac užitočné?

Najviac využívanými boli a sú určite opatrenia v rámci projektu Prvá pomoc z rezortu práce. V prvej a druhej vlne sa rezort snažil vychytať detské choroby v podobe nie dobrej definície všetkých pojmov a situácií, ktoré môžu nastať. Projekt mal vďaka tomu takmer 20 aktualizácií a aj tak momentálne končí zhruba 20 percent kontrol rozhodnutím o vrátení príspevku. Napriek tomu je tento nástroj najpoužívanejší.

Pre gastro a cestovný ruch je určite užitočnou dotácia na pokrytie prevádzkových výdavkov z titulu poklesu tržieb minimálne o 40 percent. Táto dotačná schéma sa pomerne dlho rozbiehala. Prvýkrát mohli subjekty v rámci nej žiadať v decembri 2020, hoci pandémia tu bola od marca. V súčasnosti je v rámci tejto schémy možné žiadať maximálne za obdobie od 04/2020 do 05/2021 a pripravuje sa údajne jesenná schéma.

Podnikatelia a zamestnávatelia, naopak, považujú za slabú stránku tohto projektu v tretej vlne zrušenie najrozšírenejšieho opatrenia, v rámci ktorého bolo možné žiadať príspevok z titulu poklesu tržieb.

Existujúce opatrenia nútia zamestnávateľov v najhorších okresoch riešiť dilemu, či je výhodnejšie poslať zamestnancov na určitú dobu domov pre prekážky v práci, alebo fungovať v obmedzenej prevádzke.

Zastavilo sa tiež opatrenie, v rámci ktorého sa poskytovali dotácie ľuďom, ktorí ostali bez príjmu. V zostávajúcich opatreniach je možné získať nižšiu sumu príspevku ako na úplnom začiatku pandémie, hoci epidemická situácia je oveľa horšia.

Dotácie na nájom sú momentálne pozastavené.

Ministri rezignovali

O ktoré opatrenia je najmenší záujem?

Predpokladám, že práve o odklad odvodov nie je až taký veľký záujem, pretože každý kto žiada, vie, že tento odklad bude potrebné jedného dňa uhradiť. Rovnako je to s úvermi.

Je tu veľká skupina podnikateľov, ktorí „vypadli“ zo všetkých doterajších dotačných schém a čakali na dlho avizovaný univerzálny odškodňovací zákon. Tohto sa však do dnešného dňa nedočkali.

Takže za opatrenie, ktoré sa úplne minulo účinku považujem sklamanie z nepredloženia odškodňovacieho zákona a to, že vláda si myslí, že to týmto spôsobom už nejako uhrala do „outu“.

Čo by mala vláda urobiť, aby zabránila krachu a rastu zadlženia podnikov v najviac dotknutých odvetviach a regiónoch?

Ak hovoríme o krokoch, ktoré by mali zabrániť krachu podnikov, musia to byť opatrenia v kategórii malých a stredných podnikov, ktoré tvoria 99 percent z celkového počtu podnikateľských subjektov.

Najväčšími výzvami pre podniky sú: udržanie pracovných miest, pokrytie fixných výdavkov v obmedzenej prevádzke, udržanie cash-flowu a vykrytie daňovo-odvodového zaťaženia.

S akými reakciami podnikateľov na štátnu podporu sa vo svojej praxi stretávate?

Tí, ktorí mali to šťastie a splnili podmienky niektorej z dotačných schém, kritizujú ich náročnosť, neprehľadnosť a omeškanie. Aspoň sa však nejakej podpory zo strany štátu dočkali.

Tí, ktorí to šťastie nemali a napriek tomu sa stále snažia prežiť, kritizujú navrhovanú a schvaľovanú legislatívu a považujú ju za nedostatočnú.

Vláda teda neplní svoje sľuby v oblasti podpory podnikateľského sektora?

Ak doteraz podnikatelia uvádzali nadmernú administratívu a byrokraciu za najväčší problém podnikania, čiastkové riešenia a úspechy v tejto oblasti si ani poriadne nevšimnú, pretože momentálne riešia problémy v úplne iných oblastiach.

Rezorty, ktoré by mali byť vlajkovými loďami pre podnikateľov v tejto neľahkej situácii, teda financie a hospodárstvo, akoby z pohľadu podnikateľov rezignovali na akúkoľvek snahu o riešenia.


Niekoľko názorov podnikateľov z anonymného prieskumu:

  • Vláda by mala riešiť zákony, podporu ekonomiky a pomoc ľuďom. Liečenie nech nechá na lekárov a odborníkov.
  • Zišli by sa zrozumiteľnejšie pravidlá, viac klásť dôraz na dotácie a konzultácie k nim, mať vyškolených expertov na dotácie, aby vedeli poradiť a hlavne aby sa im dalo dovolať, aby odpisovali na e-mailové otázky obratom nie po týždňoch.
  • Čakali by sme väčšiu kontrolu dodržiavania opatrení na miestach, kde je potrebné nosiť rúško. Poprípade to riešiť aj pokutami. Chápem, že je to nepopulárne opatrenie, ale zároveň je účinné.
  • Namiesto nekontrolovaného míňania verejných zdrojov by mala vláda podporiť imunitu obyvateľstva, ktorá momentálne nie je uhrádzaná zdravotnými poisťovňami

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?