Henry McGovern vybudoval z jednej reštaurácie medzinárodnú skupinu. Teraz verí v ďalší úspech na trhu, hoci vlastnú firmu si chce založiť iba malé percento Poliakov.
Opísali sme množstvo podnikateľských úspechov, ktoré sa zrodili po politickej a hospodárskej transformácii. Tentoraz sa bližšie pozeráme na podnikateľa, ktorý stále verí, že Poľsko je aj dnes, rovnako ako pred 30 rokmi, dobrým miestom na vybudovanie firmy od nuly. A dodáva odvahu tým, ktorí túto vieru stratili.
Väčšina pútavých podnikateľských príbehov má jednu spoločnú črtu: keď sa začínajú, úspechu hlavnej postavy nikto neverí. Pretože okolnosti nie sú priaznivé. Pretože peňazí je málo.
Inak to nebolo ani pri hrdinovi našej titulnej strany. V máji 1993 prešiel Henry McGovern autom rozbitými postkomunistickými cestami a vošiel hlavnou bránou do univerzitného kampusu vo Vroclave. Keď uvidel otvorený bar, potešil sa ako dieťa.
Potom, ako v každom dobrom príbehu, prišiel podnikateľský nápad, množstvo prekážok a malé úspechy. Jedna reštaurácia sa napokon zmenila na medzinárodného prevádzkovateľa gastronomických sietí.
Na tomto mieste by sa už mohli objaviť záverečné titulky. Najzaujímavejšou časťou konkrétneho príbehu je však možnosť rovnako napínavého pokračovania.
Hlavný hrdina je starší a bohatší o skúsenosti, kontakty aj nuly na bankovom účte. Nespal však ani trh. Poľsko už nie je tou istou krajinou ako pred 30 rokmi a zákazníci nie sú takí hladní po gastronomických špecialitách spoza oceánu.
McGovernov podnikateľský inštinkt však spôsobuje, že tu stále vidí najmä príležitosti. My sami si ich pritom všímame čoraz menej. Vlastnú firmu si chce založiť iba trojpercentný podiel Poliakov.
Všetky podnikateľské príbehy, ktoré dnes obdivujeme, sa však začali vierou, že práve teraz, napriek všetkému, nastal vhodný čas začať. A že sa oplatí podstúpiť riziko.
Henry McGovern pre Forbes: „Nikoho som tu nepoznal a nehovoril som po poľsky. Nedávalo to zmysel. Vroclav bol však v tom čase jediným poľským mestom, ktoré bolo v noci poriadne osvetlené.“
