16. novembra 2020

Čo sa vo vašich životoch udialo počas uplynulej dekády? Na túto otázku odpovedali viaceré osobnosti z našich obálok. Tentokrát sa o svoju desaťročnicu, ale aj svoje vyhliadky do budúcnosti podelili Adela Vinczeová, Juraj Habovštiak, Zdeno Chára a Otto Berger.

Adela Vinczeová, moderátorka

Ostať autentická

Mojich ostatných desať rokov bolo intenzívnych a pestrých, ako všetky roky dovtedy. Posunula som sa v tom, že viac mením svoje postoje k veciam než veci samotné. Lebo paradoxne až po zvolení správneho postoja sa tie veci môžu začať meniť. Menej nástojím na vlastnej pravde, spochybňujem svoje presvedčenia a bez lipnutia na názore sa mi žije slobodnejšie.

Moderátorka Adela Vinczeová. Foto: SITA/Branislav Bibel

Takže suma sumárum – vybrala som si mentálnu platformu pokoja a nadhľadu, ktorá mi dovoľuje byť viac aktívnou a efektívnou. Z konkrétnych udalostí by som vypichla určite svadbu s partnerom, ktorý sa ubytoval na podobnej mentálnej platforme ako ja. S ním som si otvorila brány do sveta divadla, ktoré spolu hráme. Zasvietil mi aj projekt ONA a ON – turné s Richardom Müllerom, ktoré stále považujem za hrejivý a výnimočný zážitok.

„Menej nástojím na vlastnej pravde, spochybňujem svoje presvedčenia a bez lipnutia na názore sa mi žije slobodnejšie.“

V oblasti profesijnej sa veľa nezmenilo. Som vďačná za prácu a že tvorím veci aj autorsky. Teším sa z úspechu relácie 2na1, ktorá ako jediný domáci autorský formát funguje v komerčnej televízií. Teším sa z drobného návratu do Fun rádia a z formátu Trochu inak, ako aj z osvedčených Chart show, Milujem Slovensko a z relácie Spojky.

Televízia musí o diváka čoraz viac bojovať, ale mňa táto výzva baví a teší. Napokon televízia ešte stále ostala médiom, ktoré tvorí isté výberové sito pre tých, ktorí vedia osloviť širšie spektrum diváka. A to je zaujímavý priestor v kombinácii s vôľou ostať autentický.


Juraj Habovštiak, spolumajiteľ MTS Krivá

Nepustiť krízu do sŕdc

Naša firma bude mať čoskoro dvadsaťpäť rokov. Posledných desať rokov nadväzuje na komplikovaný, takzvane krízový rok 2009. Skúsenosť z toho obdobia mi pomohla viac dôverovať mojim spolupracovníkom, našim zamestnancom. Toto je práve aktuálne aj v tomto období.

Juraj Habovštiak, spoluzakladateľ a majiteľ MTS Krivá. Foto: Ondřej Pýcha

Od založenia firmy sme stále rástli. Mal som obavy o to, či neplatí, že keď rastieme a darí sa nám, sú všetci so mnou kamaráti, ale ak sa dariť prestane, tak ma ľudia opustia. V roku 2009 však nastal pravý opak. Ťažkosti nás viac zomkli. Keď sme sa radili, čo ideme urobiť, ako znížime náklady, či ideme prepúšťať, alebo sa uskromniť, všetci boli za uskromnenie sa.

Nebolo to len o hľadaní nových projektov. Dokázali sme sa zriecť niektorých benefitov. Obetovať sa jeden pre druhého. Všetci sme si takto udržali prácu. Nikoho sme neprepustili. Napriek tomu, že sme spadli s obratom niekde pod 50 percent obratu roku 2008, dosiahli sme malý zisk a okrem toho utiahli dosť vysoké odpisy, lebo my sme vyrástli od nuly a stále dosť investujeme.

„Firmu tvoria ľudia a nie budovy. Rok môžete byť v nejakej budove a na druhý rok úplne inde.“

Koncom roka 2009 sme sa opäť naplno rozbehli. Banky nám požičali na nárast výroby, nakoľko predchádzajúce čísla sme mali vždy dobré a vzťah s nimi korektný. Zvládli sme to takto ekonomicky zásluhou toho, že sme sa rýchlo prispôsobili situácii. U nás tvorí dosť významnú časť obratu nakupovaný materiál, druhá časť je naša práca. Rýchlo sme zmenili stratégiu a venovali sme sa projektom, v ktorých bolo viac ľudskej práce a menej materiálu. Preto boli zákazky v nižšej hodnote, ale na mzdy sme mali.

Uvedomil som si vtedy, že najcennejšie, čo mám, sú moji ľudia. Nebojím sa preto ani v týchto ťažkých časoch. Verím, že to spolu naozaj zvládneme. Vzťahy manažmentu a zamestnancov sú veľmi dôležité pri zvládaní krízových situácií. Prekonať sa dá všetko. Nedostatok zákaziek aj nedostatok peňazí. Ale nedostatok kvalitných ľudí sa len tak ľahko a za krátky čas nedá vyriešiť. Preto sa pred každou krízou musíme chrániť hlavne my, ľudia, aby sme ju nepustili do našich sŕdc.


Zdeno Chára, hokejista

Pozerať sa ďalej, ako je hokej

V priebehu posledných desiatich rokov považujem za pozitívnu zmenu v mojom živote moju investíciu a spoluprácu so startupom, ktorý vyvinul materiál so značkou Rezztek. Začať meniť tradíciu pásky na hokejku v športe, ktorému sa venujem celý život, sa mnohým na začiatku zdalo nemožné. Spoločne so zakladateľmi spoločnosti Andrejom Dulom a Ondrejom Chovancom však ideme stále ďalej a približujeme sa k nášmu cieľu.

Hokejista Zdeno Chára. Foto: SITA/AP Photo/Winslow Townson

Vzhľadom na to, že ide o moju prvú investíciu do startupu s globálnym potenciálom, naučil som sa nielen mnoho nového o tom, ako funguje startup, ako prebiehajú investičné kolá, ale strávil som aj veľa hodín na ľade testovaním materiálov. Podieľal som sa aj na vedeckom experimente s vedcami z SAV a zúčastnil sa prezentácie výrobcom.

Dnes už náš produkt, do ktorého zapracovali aj moje pripomienky, používa viac ako 15 hráčov v NHL. V poslednom čase je vo svete pre prebiehajúcu pandémiu veľa negatívnej energie, veľa spoločností rozmýšľa ako ďalej. Túto ťažkú dobu vo firme neberieme negatívne, ale ako výzvu. Získali sme do tímu ľudí, pracujeme na získaní nových hráčov, ktorí by prešli na náš produkt. Najviac ma však teší, že sa pozeráme aj ďalej, ako je hokej a našli sme ďalší spôsob využitia nášho materiálu, a to úplne mimo hokeja! Zatiaľ to držíme tak trochu v tajnosti, ale čoskoro sa teším, ako nové využitie predstavíme aj verejnosti.


Otto Berger, zakladateľ a spolumajiteľ Niké

Vedieť sa „odpojiť“

V uplynulom desaťročí som sa naučil, že sa musím vedieť aj zastaviť. Svet okolo sa zdynamizoval, rýchlo sa rozvíjajú technológie, legislatíva aj všetky ďalšie oblasti a keby som sa nevedel od tohto „odpojiť“, napokon by môj život úplne stratil zmysel. Práve preto som veľmi intenzívne začal hrať golf, pri ktorom som sa naučil úplne si „vyvetrať hlavu“.

Riaditeľ Niké Otto Berger v roku 2012. Foto: TASR/Michal Svítok

V biznise som sa dokázal preniesť z prostredia rodinnej firmy, kde sme všetci vedeli všetko, do štruktúry spoločnosti, v ktorej sú ľudia úzko špecializovaní. Niké narástla tak veľmi, že začína mať veľkosť korporácie. Robím však všetko, aby atmosféra rodinnej firmy zostala zachovaná. No táto zmena bola natoľko veľká, že som prakticky urobil ďalšiu profesionálnu kariéru.

V oblasti stávkovania sa, žiaľ, deje to, čo aj v iných sektoroch. Zmeny spočívajú v neuveriteľne rýchlej globalizácii a konsolidácii trhu. Väčšie spoločnosti kupujú tie menšie alebo giganty navzájom fúzujú. Obávam sa, že o niekoľko rokov tu bude zopár veľkých korporácií, ktoré budú diktovať nielen podmienky na trhu, ale aj podmienky pre svojich zákazníkov. Zostane len niekoľko menších regionálnych firiem, ktoré budú dotvárať „kolorit“ stávkovania. Myslím, že stávkovanie skončí ako automobilový či telekomunikačný sektor. Na svete zostane 5 – 6 veľkých firiem a inak nič. Pravdupovediac, nemám z toho príliš dobrý pocit.

„Myslím si, že skúsenosť s covidom ľudstvo posunie o míľový krok dopredu alebo dozadu.“

Zážitkov za uplynulú dekádu by bolo veľa, ale najsilnejšou udalosťou je, samozrejme, pandémia. Opäť som pochopil, ako rýchlo sa dokáže v živote zmeniť všetko, čo zvykneme považovať za nemenný štandard. Tvárou v tvár pandémii som sa stal ešte pokornejší. Myslím si, že skúsenosť s covidom ľudstvo posunie o míľový krok dopredu alebo dozadu. Ak by sme sa všetci naučili väčšej pokore, myslím, že pandémia napokon môže byť celkom pozitívna záležitosť. A zostáva mi len dúfať, že to tak aj bude.


Výročné vydanie magazínu Forbes si môžete kúpiť tu. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?