19. októbra 2021

Dušan Ondrušek je psychológ a skúsený vyjednávač, ktorý má za sebou zmierovanie hlbokých konfliktov v približne 40 krajinách sveta. Hovorí, že konflikt je pre spoločnosť potrebný a sám osebe nemá mínusové ani plusové znamienko. Ako môžeme konštruktívne riešiť nezhody a ako komunikovať počas konfliktu? A kam môže viesť nevypovedaný hnev?

Vypočujte si najnovší diel podcastovej série Nevyhorení o konfliktoch. Prinášame niekoľko zaujímavých myšlienok z nášho rozhovoru.

Potrebný konflikt

„Myslím, že konflikty sú potrebné pre zdravý život a zdravé fungovanie v súkromných a pracovných situáciách,“ hovorí Dušan Ondrušek a opisuje fenomén „group think“. Ide o spôsob myslenia v súdržných skupinách, ktorý vzniká v dôsledku skupinového tlaku na jednotlivcov konať určitým spôsobom a navzájom súhlasiť. Napríklad tak, ako to opísal Dominik Tatarka v knihe Démon súhlasu.

„Ak sa ľudia necítia dostatočne samostatní v tom, aby otvorene prejavili nesúhlas, vedie to k veľmi zlým politickým alebo manažérskym rozhodnutiam,“ hovorí psychológ a dodáva, že ak mu v nejakej firme povedia, že nemajú konflikty, nie je to dobrý signál. „Dobrá firma sa pozná aj podľa konfliktov, lebo tie nás poháňajú vpred,“ hovorí.

Reklama

Najčastejšie chyby

Jednou z najčastejších chýb, ktoré robíme pri riešení konfliktov, je podľa odborníka to, že si nenecháme čas na vydýchnutie. „Konflikty sa snažíme riešiť príliš skoro, keď nemáme dosť informácií a podkladov. Do situácie sa teda vrháme rozrušení a pod tlakom nepríjemných emócií,“ hovorí psychológ, ktorý radí na chvíľu z tejto situácie odstúpiť a pozrieť sa na ňu z väčšej diaľky.

Niektorým ľuďom môže pomôcť aj to, keď začnú vnímať samého seba. „Niekedy, keď sa človek díva na seba, tak je to viac smiešne než znervózňujúce. Pohľad zboku nám pomáha získavať väčšiu kontrolu nad situáciou,“ dodáva.

Nepočúvame sa

Veľká časť nezhôd medzi ľuďmi vyplýva aj z toho, že sa nepočúvame, alebo sa počúvame zaujato. „Aj preto niekedy psychológovia počas párových terapií nechajú jedného z partnerov zopakovať, čo počul. Potom sa veľmi čudujeme, aké slová vlastne ten človek vlastne počul od partnera,“ hovorí.

Podľa Ondrušeka si často domýšľame, prifarbujeme skutočnosť a pridávame motivácie, ktoré tam neboli. Skúsme teda lepšie počúvať, čo nám hovoria iní. A počúvajme s úmyslom porozumieť im, a nie s úmyslom hneď reagovať.

Tichá domácnosť

Jednou z dôležitých vecí pri riešení konfliktov je podľa psychológa otvorene si ho pomenovať. „Nemali by sme robiť to, že iba našou blbou náladou dáme najavo, že niečo nie je v poriadku. V jednom momente by sme si mali povedať: Poďme toto vyriešiť, venujme tomu nejaký čas, lebo je to niečo, čo nám obidvom bráni fungovať ďalej,“ radí odborník.

Ostať ticho je podľa neho jedna z najhorších foriem pasívnej agresie. „Časť ľudí to má, žiaľbohu, tak, že sa vtedy nevie vyjadriť. No celú situáciu to iba zhoršuje,“ dodáva.

Ako teda nájsť balans medzi emotívnym riešením problému a tichou domácnosťou? Podľa Ondrušeka je dôležitá prevencia.

„Mali by sme pravidelne diskutovať o zásadných veciach, ktoré nám navzájom prekážajú. Pripraviť partnera na to, že mu chcem povedať niečo zásadné, a nemali by sme vtedy vyblafnúť úplne všetko. Nájsť si pokojný čas, keď obetujeme polhodinu takejto situácii, a tiež sa snažiť začať pozitívne a skončiť pozitívne,“ vysvetľuje psychológ.

Diskusia ako cesta von?

V rozhovore pre podcast Nevyhorení vyvracia Ondrušek aj mýtus o tom, že diskusia medzi ľuďmi z opačných pólov vždy pomôže. „Výskumy potvrdili, že ľudí s absolútne protikladnými názormi môže diskusia ešte viac posunúť od seba. Niekedy sa po nej dostanú oveľa bližšie k extrémnym pólom.“

Preto je podľa neho na začiatku diskusie vždy potrebné formulovať pravidlá, pričom by ju mal viesť skúsený facilitátor.

Online konflikty

Aké výzvy v rámci konfliktov priniesol internet? Jednou z nich je podľa psychológa tzv.„flaming“, teda plamenné diskusie. „Často dochádza k tomu, že na internete idú ľudia veľmi rýchlo do agresivity, majú tendenciu zhadzovať svojich ‚protivníkov‘, pretože ich nevidia,“ hovorí psychológ. Podľa neho to, čo vidíme na sociálnych sieťach, nie je obraz celej spoločnosti. Ukazuje sa tiež, že prví komentujúci určujú tón celej diskusie.

Ďalšou výzvou je zúžený priestor online sveta, v ktorom odpadá množstvo signálov neverbálnej komunikácie. Napríklad, že sa usmejeme, niekam sa zahľadíme, alebo si pred poradou dáme „small talk“. „Čisto písomná komunikácia je ochudobnená o kontext, ktorý nesie veľa informácií,“ hovorí odborník.

Čo by mala podľa neho obsahovať dobrá hádka? Aké sú výzvy najbližšej doby a ako efektívnejšie riešiť konflikty? Vypočujte si novú epizódu Nevyhorených.

O podcaste Nevyhorení

Duševné zdravie, well-being, osobný rozvoj či zdravé pracovné prostredie. To sú oblasti, ktorým sa bude venovať prvá podcastová séria magazínu Forbes a úspešného projektu Nevyhorení. Pri každej časti nájdete aj dodatočné zdroje k téme či tipy na zaujímavé čítanie, pozeranie a počúvanie od autorky aj odborníkov, ktoré budeme posielať tiež formou nášho newslettera Nevyhorení. Prihlásiť sa na jeho odber môžete tu.

Podcast Nevyhorení vám prinášame každý druhý utorok na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.

Ďakujeme partnerovi podcastu TITANS freelancers.

Reklama

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?