Mesto na vode bojuje s návalmi turistov, vysokou vodou a migráciou. O tom, čo majú Benátky a Slovensko spoločné, sa rozprávame s turistickým sprievodcom Marekom Potočňákom.
Ako sa začal písať váš benátsky príbeh? Kedy ste prišli do Talianska?
Prvýkrát som sa do Talianska dostal v roku 1998, keďže firma, v ktorej som pracoval v Prešove, mala talianskeho majiteľa. Pracovať som začal ako 17-ročný a za odmenu ma firma vyslala na stáž do Talianska.
Nikdy nezabudnem na prvý nádych vzduchu po spustení okna na aute. Bolo to neďaleko Benátok, vzduch s vôňou soli sa mi vryl do pamäte. Tá vôňa mi pravdepodobne zmenila život. Taliansko mi učarovalo.
Zo záľuby profesia
Žijete odvtedy v tejto krajine nastálo?
Od 2001 do 2009 som sa pracovne permanentne nachádzal v Taliansku, v regióne Romagna, v mestách Ravenna a Forlì. V tých časoch tam žili mnohí Slováci, skutočne sa na malom území dali napočítať stovky našich krajanov. Dnes už to neplatí.
Neskôr som sa na čas vrátil na Slovensko. Túžil som po rodine a cestách do Talianska len z dôvodu dovoleniek, no osud alebo môj strážny anjel to zariadili ináč. V 2018 na jeseň som sa po šesťročnej pauze dostal opäť do Talianska. Vrátil som sa za vôňou Jadranského mora a za láskou, ktorá už pod srdcom nosila našu vytúženú dcérku. Tak sa začal písať môj príbeh – otca, kultúrneho mediátora a sprievodcu.
Čo vás lákalo na práci sprievodcu?
Spoznávanie histórie sa mi stalo koníčkom už od detstva a možno som vtedy, v roku 1988, mal počúvať pána učiteľa, ktorý mi povedal, aby som sa stále nehlásil a radšej popracoval na iných predmetoch.
Marek Potočňák sprevádza skupinu turistov po Benátkach. Foto: Marek Potočňák.
Pred troma rokmi ma prišli do Benátok navštíviť starí známi zo Slovenska a tých nadchlo, ako som im vyrozprával príbeh mesta počas prechádzok cez „calle di Venezia“. Tak som to vzal vážnejšie. Nie som však oficiálny sprievodca, ale takzvaný mediatore linguistico.
Počas pár rokov som sa stretol z rôznymi návštevníkmi zo Slovenska, ktorí sa chceli dozvedieť o Benátkach niečo nové, chceli spoznať a zažiť atmosféru karnevalu Festa del Redentore, vidieť, ako sa fúka muránske sklo…
Návaly turistov
Benátky sú svetovou top turistickou destináciou. Cestovný ruch tu narástol do takej miery, že sa ho domáci snažia obmedziť. Ako sa im to darí?
Benátčania začali pracovať na projektoch, ktorými chcú zregulovať nával turistov. Cieľom však nie je obmedziť počet návštevníkov, ale skôr upraviť načasovanie ich vstupov do mesta.
Domáci nechcú, aby sa opakovali situácie ako napríklad počas tohtoročnej Veľkej noci, keď sa na Námestí sv. Marka a v jeho blízkosti ocitlo naraz 120-tisíc ľudí a v centre sa nedalo hýbať.
Cieľom je teda sprístupniť mesto tak, aby netrpelo. Ide aj o plynulé rozloženie návštevnosti počas roka.
V médiách sa objavili správy o zavádzaní turniketov či o spoplatnení vstupu. Naozaj sa o tom uvažuje?
Áno, veľa sa o tom hovorí, no ide najmä o spomínané Námestie sv. Marka. Ostatné časti mesta netrpia takou koncentráciou davov.
Niektorí turisti sú veľmi zbehlí. Naštudujú si históriu a reálie a nechodia na turisticky prvoplánové lokality. Navštevujú napríklad miestny cintorín, židovské geto, ostrovy Murano a Burano alebo Lido di Venezia. Je tu však stále veľká časť turistov, ktorí vyhľadávajú najmä centrum.
Zákaz kotvenia v historickom centre
Jedným z opatrení boja s masovým turizmom je zákaz kotvenia veľkých výletným lodí v historickom centre. S akými reakciami sa toto opatrenie stretlo?
Domáci vyčítali turistom z veľkých lodí správanie „mangia e fuggi“, teda „zjedz a uteč“. Aj preto už musia kotviť vo vzdialenejšej časti Marghera, odkiaľ sa do mesta dopravujú inak.
Po niekoľkých bezpečnostných incidentoch sa teda obrie lode podarilo vytlačiť z centra Benátok. Domáci sa upokojili. Bolo im totiž proti srsti, že loď bola vyššia ako Zvonica sv. Marka, ktorá je s výškou 99 metrov dominantou mesta.
Veľké výledné lode, ktoré kotvili v centre mesta, boli vyššie ako Zvonica sv. Marka. Foto: Pixabay.com
Aký mal tento zákaz vplyv na turizmus?
Musím konštatovať, že miestnej ekonomike turisti z lodí chýbajú. Mnohé výletné spoločnosti totiž Benátky úplne vyradili zo svojich itinerárov. Kotvenie v Marghere nie je pre nich dostatočne atraktívne.
Sumy, ktoré turisti predtým minuli v rámci jednodňových nákupov, pritom neboli zanedbateľné. Butiky často narazili na veľmi štedrých zákazníkov. Najviac peňazí míňali Rusi, no aj Američania. Obe skupiny dnes chýbajú.
Aj Aziatov veľmi ubudlo. Číňania počas pandémie úplne zabudli na cesty do Európy a masívne nájazdy čínskych turistov tým skončili.
Benátsky rozpočet trpí čoraz viac
Aj mestská kasa prišla preto naprázdno?
Turistický ruch predstavuje skutočne významný zdroj príjmu mesta. Sú to dane aj poplatky za prenocovanie. Mesto musí bojovať s viacerými problémami. Pri nedávnom monitoringu realizovanom prostredníctvom prihlásených SIM kariet sa napríklad zistilo, že hotely vykazujú oveľa nižšie čísla obsadenosti, ako potvrdili SIM karty.
Ďalším novým negatívnym fenoménom je to, že množstvo hotelov sa presunulo do vlastníctva zahraničných firiem, napríklad z Nemecka. Prenášajú tak svoju daňovú povinnosť do zahraničia a snažia sa ušetriť na daniach. Dane ani poplatky tým pádom nekončia v benátskom rozpočte.
Najnavštevovanejšou lokalitou Benátok je Námestie sv. Marka. Foto: unsplash.com, Autor: Lucie Hošová
Turistické prevádzky tak už nevlastnia Taliani, ale zahraničné firmy?
Áno a platí to aj v reštauráciách. Veľa tradičných podnikov prešlo do čínskych rúk. Číňania skupujú reštaurácie, kaviarne, ktoré pre domácich nie sú príliš lákavé, pretože sú náročné na prevádzku.
Číňania to však zvládajú a dokonca vytvárajú aj nové pracovné miesta. Často sa tak stáva, že hoci hostí vítajú talianski čašníci, majiteľom je Číňan.
Benátky a cudzie národy
Ako sa Benátky stavajú k cudzím kultúram a národom?
Napriek tomu všetkému nemajú Benátky s miešaním národov žiadny problém. Je to prístavné mesto, ktoré sa týmto smerom vyvíjalo po stáročia. Samé vzniklo vďaka migrácii.
Pôvodní obyvatelia antických miest Eraclea a Aquileia hľadali útočisko pred nájazdmi barbarský kmeňov zo severu Európy. Potrebovali sa uchýliť na bezpečné miesto a už vtedy sa vedelo, že v Benátskej lagúne sa napriek močaristému terénu dá žiť. Boli tu rybári, ktorí mali na drevených koloch v zemi postavené svoje domčeky.
Počas 1600 rokov fungovala v Benátkach rozvinutá demokracia. Bol tu senát a 120 volených dóžov. Okolitému svetu mesto ukázalo, ako by mal vtedajší moderný štát vyzerať.
Aj dnes je v meste veľa komunít. Majú svoje historické korene. V mesto sa nachádzajú štvrte, ktorých názvy hovoria o tom, z ktorého kúta sveta sa tam ľudia usídlili. Či to bolo z Balkánu, z Grécka alebo Poľska. Komunity tu vznikali aj napriek tomu, že Benátky viedli voči okolitému svetu mnohé vojny.
O xenofóbii sa teda v Benátkach nedá hovoriť?
Taliani všeobecne majú toleranciu voči iným národnom v DNA. V Benátkach to platí ešte viac. Cudzinci, ktorí do regiónu prišli, priniesli vždy istú formu pokroku. Ľudský faktor sa pretavil do ekonomického úspechu. Znalosti a skúsenosti umožnili začať niečo nové a domáci si to pamätajú.
Dopravu v Benátkach zabezpečujú namiesto áut lode. Foto: pixabay.com
V mnohých talianskych rodinách bolo napríklad zvykom, že mladý muž odišiel na niekoľko rokov za prácou do zahraničia a doniesol si odtiaľ manželku. Nebolo to však vnímané s predsudkami ako napríklad na Slovensku, ale ako pozitívum.
Pramení to možno ešte z rímskych čias, keď bola táto tradícia veľmi silná. Ženy zo strednej Európy boli v Taliansku veľmi cenené.
Migrácia – skúška charakteru
Slováci sú dnes v novej situácii. Kým doteraz boli prijímaní v zahraničí ako migranti, dnes sa musia sami naučiť prijímať. Čo by ste im odkázali?
Tradície sú fajn, ale Slováci by si mali uvedomiť, že migrácia tu vždy bola a bude. Ľudia sa možno boja neznámeho. Boja sa novej konkurencie. Častým argumentom je udržanie mzdovej úrovne. No treba si uvedomiť, že migrácia má silné ekonomické a kultúrne prínosy. Taliansko sa napríklad za 20 rokov aj vďaka tomu obrovsky zmenilo a zmodernizovalo.
Pocítili ste niekedy od miestnych nevraživosť, alebo k vám boli vždy priateľskí?
Taliani sú otvorení a priateľskí. No je pravdou, že presadiť sa v práci môže byť niekedy ťažké. Vládne tu tvrdá konkurencia. Každý chce uspieť. Aj samotní Taliani narážajú na bariéry, keď sa presťahujú do iného regiónu. No keď ukážete vôľu a schopnosť učiť sa, bariéry postupne opadnú.
Verejná doprava v Benátkach – Vaporetto. Foto: Lenka Rozsívalová
Žijú domáci len turizmom?
Pre historické centrum Benátok je turizmus neodmysliteľný. No miestnych neživí len ten. Sú tu aj iné odvetvia. Veľa ľudí napríklad pracuje v lodiarskom priemysle. Je tu ropná rafinéria či elektráreň.
Treba si uvedomiť, že okrem benátskych ostrov, ktoré majú zhruba 50-tisíc obyvateľov, žije v pevninských mestských častiach ako Marghera a Mestre ďalších 250-tisíc ľudí.
Benátčania veľa investovali do systému na reguláciu morskej hladiny v meste. Funguje ako má? Podarilo sa z kanálov dostať vysokú vodu?
Systém Mose (Mojžiš) je funkčný. Počas dní, keď v kritických jesenných mesiacoch hladina prílivu dosiahne výšku nad 100 centimetrov voči bežnej hladine mora, sa zodvihnú zábrany v troch prieplavoch Punta Sabbioni, Malamocco a Chioggia. Týmto technickým riešením sa vytvorí rozdiel medzi hladinou na otvorenom mori a v lagúne.
Benátky a Slovensko
Dá sa v histórii nájsť niečo, čo spája Benátky a Slovensko?
Je niekoľko takých spojení. Pravdepodobne najstaršie sa viaže k roku 867, keď sa v Benátkach na ceste do Ríma zastavili Cyril a Metod. Pred benátskym klérom obhajovali dôležitosť štvrtého liturgického jazyka – staroslovienčiny. Hoci tu veľký úspech nezožali, táto udalosť dokazuje význam nášho regiónu, vtedajšej Veľkej Moravy.
Od roku 2013 ju pripomína pamätná tabuľa venovaná Cyrilovi a Metodovi umiestnená v benátskej Bazilike sv. Petra. Chrám navštevujú slovenskí turisti relatívne často. Chceli by sme, aby tu vzniklo akési pútnické miesto. Podarilo sa nám v bazilike už dvakrát celebrovať omšu v slovenčine.
V benátskej Bazilike Svätého Petra je umiestnaná pamätná tabuľa venovaná Cyrilovi a Metodovi. Na husliach hrá Federico Secchi. Foto: Marek Potočňák.
Sú tu aj iné spojenia?
Ďalším príkladom môže byť vystúpenie básnika Janka Kollára na Zvonicu sv. Marka v roku 1841. Jedným z patrónov mesta je aj Ján Nepomucký, ktorý je rovnako patrónom Slovenska.
Aký typ ľudí zo Slovenska navštevuje Benátky?
Sú to individuálni turisti, no aj skupinky. Je veľa takých, ktorí nevedia o Benátkach takmer nič. Sú prekvapení, že sa tu nedá jazdiť autom a všade sa prepravuje loďou. Veľmi sa tomu čudujú. Ja sa pri sprevádzaní venujem rád veciam, ktoré sa v bedekroch veľmi nedočítate.
Miestne špecifiká
Vedia Taliani, kde je Slovensko?
Je pravda, že mnohí nie sú v mapách príliš sčítaní. Aj to je rôznofarebnosť populácie Talianska.
Je nejaké miestne špecifikum, ktoré Slovákov prekvapuje?
Našinci napríklad nevedia, že aj tu sa na Vianoce jedáva zemiakový šalát. Pripravuje sa s majonézou rovnako ako u nás, no miestni ho nazývajú „ruský šalát“. Tiež ho jedia s rybou. Zaujímavosťou je aj to, že veľkej popularite sa tu teší pražská šunka. Považuje sa za československú špecialitu.
Univerzita Ca‘ Foscari plánuje prijať 30 tisíc študentov a vytvoriť z Benátok študentské mesto. Foto: wikimedia.org
Moderné mesto
Ako by ste opísali Benátky po dlhých rokoch, počas ktorých tu žijete?
Benátky vyzerajú na prvý pohľad možno príliš strnulo. Pravdou však je, že sa rýchlo menia. Domáci vedia byť veľmi moderní. Navonok sú tu teda domy so starobylými fasádami, no vo vnútri sú to často veľmi moderné objekty.
Na každom druhom rohu môžete nájsť fitness, hoci to zvonku vôbec nie je vidieť. Človek na to, aby pochopil Benátky, potrebuje prísť niekoľkokrát, rozprávať sa s miestnymi a zistiť, ako žijú.
Zistíte veci, ktoré ste predtým nevnímali. Napríklad to, že lodná doprava v kanáloch má prísne pravidlá. Sú tu stanovené maximálne rýchlosti, kontrolujú sa technické preukazy lodí. Svet na vode je vybavený tak, aby domáci žili na rovnakej úrovni ako ľudia na pevnine.
Akú má vedenie mesta víziu ďalšieho rozvoja?
Je ich určite viacero. Primátor Benátok Luigi Brugnaro napríklad nedávno naznačil plán vytvoriť z Benátok univerzitné mesto podľa vzoru Bostonu. Počíta s 30-tisíc študentmi ubytovanými na ostrovoch. Univerzita Ca’ Foscari by mala otvoriť nové fakulty a tým pádom navýšiť počet študentov. „Urobíme to, čo ešte nikto v Taliansku,“ vyhlásil primátor.
