Majitelia starších štruktúr majú do 21. októbra vyrovnať minulé povinnosti, stále však nevedia, ako ďaleko spätne musia postupovať.
Peking sa snaží vyjasniť nové pravidlá zdaňovania offshore trustov, ktoré v posledných týždňoch vyvolali neistotu medzi najbohatšími Číňanmi aj ich daňovými a právnymi poradcami. Tamojšia štátna daňová správa preto školí úradníkov po celej krajine a pripravuje ďalšie metodické usmernenia.
Podľa viacerých daňových právnikov pôsobiacich v Číne aj zahraničí prebiehajú rozsiahle školenia na provinčnej, mestskej aj okresnej úrovni. Ich cieľom je zjednotiť výklad nových pravidiel, ktoré sa týkajú aj trustov založených pred desiatkami rokov.
„Štátna daňová správa organizuje interné školenia na provinčnej, mestskej aj okresnej úrovni s cieľom zjednotiť výklad pravidiel medzi jednotlivými miestnymi daňovými úradmi,“ uviedol pre agentúru CNBC Windson Li, spoluvedúci daňového oddelenia pre Áziu v spoločnosti DLA Piper.
Daňová správa zároveň rozoslala návrh metodických pokynov čínskym právnickým a účtovníckym kanceláriám. V nasledujúcich týždňoch má podľa viacerých právnikov a poradcov nasledovať séria konzultácií. Časť z nich očakáva, že úrady zverejnia ešte ďalšie usmernenia, ktoré napokon sprístupnia aj verejnosti.
Neistota vypukla po tom, čo Peking minulý mesiac zaviedol daň vo výške 20 percent na offshore trusty. Bohaté čínske rodiny ich dlhodobo využívajú na držbu majetku v zahraničí, ktorého hodnota podľa odhadov dosahuje stovky miliárd dolárov, čo po prepočte predstavuje rádovo desiatky až stovky miliárd eur.
Nové opatrenie medzi vlastníkmi majetku vyvolalo paniku, ktorá spôsobila nápor na daňových a právnych poradcov a zároveň horúčkovité zháňanie hotovosti potrebnej na úhradu nových povinností.
Daň pritom nie je obmedzená iba na okamih založenia trustu. Vzťahuje sa prakticky na každú fázu jeho životného cyklu – od vzniku cez rozdeľovanie ziskov až po jeho ukončenie.
Majitelia navyše musia priznať a vyrovnať prípadné daňové nedoplatky pri aktívach, ktoré do offshore štruktúr previedli už v minulosti. Na splnenie tejto povinnosti majú 90 dní od zverejnenia pravidiel, teda do 21. októbra. Pri oneskorenom podaní alebo nezaplatení dane im hrozia ďalšie sankcie.
Práve pri starších trustoch sa však situácia začína komplikovať.
Pri štruktúrach založených po roku 2023 je podľa nových pravidiel daň vo výške 20 percent splatná už pri ich vzniku. Pri starších trustoch, na ktoré sa vzťahuje každoročne opakovaná daň, však zatiaľ nie je jasné, ako ďaleko do minulosti musia ich majitelia svoje povinnosti spätne vyrovnať.
„Pri trustoch založených po roku 2023 je 20-percentná daň splatná pri ich vzniku. Nie je však jasné, koľko rokov spätne musia majitelia starších štruktúr, na ktoré sa vzťahuje každoročne opakovaná daň, svoje trusty priznávať,“ uviedol Jüan Cchao, partner pekinskej advokátskej kancelárie Yingke.
Ďalší problém predstavujú pravidlá vykazovania zahraničných investícií, ktoré Čína vydala v júli. Podľa poradcov by sa do ich hľadáčika mohla dostať časť aktív držaných prostredníctvom offshore trustov. Úrady by potom mohli začať skúmať nielen zdanenie majetku, ale aj spôsob, akým sa peniaze pôvodne dostali z Číny do zahraničia.
Nejasností zostáva viac. Nie je napríklad zrejmé, či sa na trusty založené pred rokom 2023 vzťahuje štandardná troj- až päťročná premlčacia lehota. Chýbajú tiež presné pravidlá rozsahu dokumentácie potrebnej na podanie a nie je isté, či októbrový termín znamená iba konečný dátum na priznanie majetku, alebo aj na úhradu dane.
Podľa Liho by sa mal výklad týchto otázok v jednotlivých regiónoch postupne zjednotiť s prístupom centrálnej daňovej správy.
Čínska vláda pritom podobným spôsobom postupuje pomerne často. Pri zásadných zmenách pravidiel býva bežné, že pôvodné oznámenie neskôr doplní alebo spresní ďalšími obežníkmi. V tomto prípade však každé čakanie na nové pokyny ukrajuje z 90-dňovej lehoty, ktorú majú vlastníci na splnenie povinností.
Podľa hongkonského právnika, ktorý si pre citlivosť témy neželal byť menovaný, panovali medzi jednotlivými miestnymi úradmi výrazné rozdiely už pred prijatím nových pravidiel. Neistotu okolo ich praktického výkladu si podľa neho uvedomuje aj štátna daňová správa.
Komplikáciu predstavujú aj prípady, keď už bohatí Číňania svoje daňové záväzky v minulosti riešili jednorazovým vyrovnaním s provinčnými úradmi. Viacerí právnici teraz upozorňujú, že nie je jasné, či takéto dohody zostávajú platné aj po zavedení nového režimu.
Sprísnenie pravidiel pre offshore majetok prichádza v širšom kontexte snahy Pekingu nájsť nové zdroje príjmov. Miestnym vládam totiž výrazne vyschol jeden z tradičných finančných pilierov – príjmy z predaja pozemkov. Tie sa prepadli spolu s čínskym realitným trhom.
Význam dane z príjmov fyzických osôb preto podľa analytikov porastie. Peking sa snaží rozšíriť daňovú základňu tak, aby lepšie zachytila majetok bohatších obyvateľov aj ich aktíva v zahraničí, a súčasne posilňuje kontrolu nad výberom daní.
„Daň z príjmov fyzických osôb bude pre čínske verejné financie čoraz dôležitejšia. Peking totiž rozširuje daňovú základňu tak, aby zachytila bohatších jednotlivcov a majetok držaný v zahraničí, pričom zároveň sprísňuje vymáhanie daňových povinností,“ uviedla Dan Wang, riaditeľka pre Čínu v spoločnosti Eurasia Group.
Čínski daňoví rezidenti pritom musia zdaňovať svoje celosvetové príjmy vrátane zdaniteľných výnosov zo zahraničných poistných produktov.
Výber dane z príjmov fyzických osôb dosiahol v prvom polroku tohto roka približne deväťsto miliárd jüanov, v prepočte asi 115,2 miliardy eur. Medziročne tak vzrástol o 13 percent, čo predstavovalo najväčší absolútny nárast medzi hlavnými kategóriami čínskych daní.
Peking zároveň pritvrdzuje voči kapitálu odchádzajúcemu z krajiny. Začiatkom roka zakázal trom cezhraničným online brokerom poskytovať služby klientom z pevninskej Číny. Niektoré mestá, napríklad Peking a Chang-čou, potom podľa čínskych médií začali zdaňovať výnosy zo zahraničných poistných produktov vyplácané čínskym občanom.
„Tieto opatrenia môžu ľahko vyvolať pocit, že sa blíži búrka,“ uviedol Neo Wang, hlavný čínsky stratég spoločnosti Evercore ISI. Zároveň však upozornil, že obavy môžu byť prehnané.
Ďalšia zmena prišla na konci júla. Štátna rada prijala nové pravidlá vstupu do krajiny a výstupu z nej, ktoré majú začať platiť v septembri. Rozširujú okrem iného situácie, keď môžu úrady občanovi zabrániť v odchode z krajiny, napríklad pri porušení pravidiel kontroly vývozu, ak by takéto konanie mohlo ohroziť technologickú či priemyselnú bezpečnosť Číny.
Podľa niektorých poradcov môžu nové pravidlá zároveň posilniť právny základ na obmedzenie odchodu ľudí, o ktorých sa úrady domnievajú, že štátu dlhujú na daniach.
„Zákaz odchodu ľuďom s neuhradenými daňovými povinnosťami nie je nič nové a niektorých zastavili na hraniciach už pred oznámením najnovších pravidiel,“ uviedol Max Li, riaditeľ britskej poradenskej spoločnosti EIK Business. „Najnovšia regulácia sprísňuje už existujúcu prax a nemala by byť prekvapením.“
