Čína rozbehla výstavbu jadrových elektrární kozmickou rýchlosťou. Dnes má na konte približne polovicu jadrových reaktorov, ktoré sa vo svete stavajú. Jeden blok dokáže dokončiť za šesť rokov, teda rýchlejšie, než sa plánuje výstavba takzvaných malých modulárnych reaktorov (SMR).
Čínska ľudová republika sa masívnymi investíciami do energetiky pripravuje na éru elektriny. Jej celosvetový dopyt by sa mal do roku 2050 zdvojnásobiť, a to v dôsledku elektrifikácie dopravy a rozvoja umelej inteligencie. Krajina, ktorá bude mať dostatok elektriny, tak získa konkurenčnú aj technologickú výhodu.
Čínska energetika tradične stojí na uhlí. Stovky uhoľných elektrární po celej krajine majú celkový inštalovaný výkon viac ako tisíc gigawattov. Pre porovnanie, všetky elektrárne v Česku majú spolu výkon približne osem gigawattov.
Čína však patrí aj k najväčším znečisťovateľom ovzdušia na svete a zároveň k najväčším producentom emisií oxidu uhličitého. Na začiatku tisícročia sa dôsledky začali čoraz výraznejšie prejavovať v podobe zdraviu škodlivého smogu, ktorý pravidelne zahaľoval najväčšie mestské aglomerácie, najmä na východe krajiny vrátane Pekingu.
Čínski predstavitelia preto v novembri 2014 predstavili akčný plán rozvoja energetiky do roku 2020.
„Plán mal za cieľ znížiť závislosť Číny od uhlia a podporovať využívanie čistej energie. Zároveň potvrdil cieľ stanovený v roku 2012, podľa ktorého mal inštalovaný výkon jadrových elektrární do roku 2020 dosiahnuť 58 gigawattov elektrických a ďalších 30 gigawattov elektrických malo byť vo výstavbe,“ uvádza aktuálna správa Svetovej jadrovej asociácie, ktorá hodnotí súčasný rozvoj jadrovej energetiky v Číne.
Do roku 2030 chce Čína dosiahnuť celkový jadrový výkon 110 gigawattov a do roku 2050 až 330 gigawattov.
V súčasnosti má Čína 65 dokončených reaktorov a ďalších 38 je vo výstavbe. Kým na začiatku tisícročia dosahoval výkon niekoľkých jadrových blokov v krajine približne dva gigawatty, za dve desaťročia vzrástol na 65 gigawattov. Ďalších takmer 40 gigawattov výkonu je práve vo výstavbe.
Podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu tak Čína zodpovedá približne za polovicu jadrových blokov, ktoré sa v súčasnosti stavajú na celom svete. Ich počet mierne presahuje 70.
Čína buduje jadrové reaktory takmer ako na bežiacom páse. „Číňania nestavajú jednotlivé bloky, ale schvaľujú rozsiahle série šiestich až desiatich reaktorov naraz, čím úplne prekonávajú západnú konkurenciu,“ upozorňuje Česká nukleárna spoločnosť.
Čína je pri výrobe komponentov pre jadrové elektrárne do veľkej miery sebestačná a má silne rozvinutý dodávateľský reťazec. Dokáže tak zabezpečiť výstavbu viacerých reaktorov súčasne. Práve nedostatočné dodávateľské kapacity sa pritom môžu stať úzkym hrdlom pri budovaní jadrových elektrární v Európe.
Na papieri ich totiž pribúda, no objavujú sa obavy, že pre nedostatočné výrobné kapacity bude výstavba postupovať veľmi pomaly a môže sa natiahnuť na takmer dve desaťročia. Takýto scenár pritom pri výstavbe jadrových blokov v Európe nie je ničím výnimočným ani dnes.
Číne sa vďaka dobre organizovanému dodávateľskému reťazcu pre jadrovú energetiku podarilo skrátiť výstavbu jedného bloku na menej ako šesť rokov, uvádza časopis Nature.
Napríklad druhý blok jadrovej elektrárne Zhangzhou pripojili k elektrickej sieti v novembri 2025 a komerčnú prevádzku začal v januári 2026. Svetová jadrová asociácia uvádza, že jeho výstavba trvala 62 mesiacov, teda päť rokov a dva mesiace.
Prvý reaktor čínskej konštrukcie Hualong One v elektrárni Fuqing začal komerčne fungovať v januári 2021. Od začiatku výstavby po dokončenie uplynulo 68,8 mesiaca, teda necelých šesť rokov.
„Kým priemerný čas od začiatku výstavby po pripojenie nového reaktora do siete vo zvyšku sveta presahuje 10 rokov, Číňania dokážu jadrovú elektráreň postaviť za päť až šesť rokov,“ potvrdzuje Česká nukleárna spoločnosť.
V Česku sa za šesť rokov nepostaví ani technologicky pomerne jednoduchá plynová elektráreň. Výstavba malých modulárnych reaktorov (SMR) by pritom mala trvať päť rokov. Vynára sa preto otázka, či ich Čína vôbec bude potrebovať, keď dnes dokáže pomocou štandardizovaných postupov a sériovej výstavby budovať veľké jadrové elektrárne.
„Ako je možné, že stavajú lacnejšie, rýchlejšie a efektívnejšie než zvyšok sveta? Ukazuje sa, že západný model rigidnej byrokracie zlyháva tam, kde nastupuje dôsledná štandardizácia komponentov a nekompromisná štátna stratégia,“ poukazuje Česká nukleárna spoločnosť.
Čína sa napriek tomu snaží rozvíjať aj technológiu SMR. Príkladom je reaktor Linglong 1 s výkonom približne 125 megawattov. Má slúžiť nielen na výrobu elektriny, ale aj na dodávky tepla a odsoľovanie vody.
Paradoxom je, že výstavba tohto malého modulárneho reaktora trvá dlhšie než výstavba veľkej jadrovej elektrárne. Ako uvádza spravodajský portál zameraný na jadrovú energetiku Nucnet.com, výstavbu Linglongu 1 začali v júli 2021. Pôvodný plán počítal s dokončením približne za 58 mesiacov, teda za necelých päť rokov.
Termín dokončenia v prvej polovici roka 2026 sa však nepodarilo dodržať. Reaktor až teraz prechádza potrebnými testami pred spustením, ktorého termín zatiaľ nie je stanovený.
Malé modulárne reaktory majú v jadrovej energetike svoje miesto. Uplatnenie nájdu najmä v odľahlejších oblastiach, kam je logisticky náročné dopraviť materiál, alebo v lokalitách s menšou spotrebou energie, kde by bola klasická jadrová elektráreň predimenzovaná.
Neznamená to však, že Čína nahrádza staršie uhoľné zdroje jadrovými elektrárňami. Popri masívnych investíciách do obnoviteľných zdrojov energie naďalej stavia aj nové uhoľné elektrárne a modernizuje existujúce.
Len v prvom polroku tohto roka uviedli v Číne do prevádzky ďalších 30 gigawattov uhoľného výkonu. V súčasnosti má krajina v pláne projekty s celkovým výkonom 70 gigawattov.
S týmito zdrojmi počíta aj do budúcnosti. Majú slúžiť ako záložné elektrárne a zdroje pokrývajúce špičkovú spotrebu, ktoré v čase vysokého dopytu po elektrine doplnia výrobu z jadrových elektrární a obnoviteľných zdrojov.
Úloha uhoľných elektrární sa však v Číne mení. V mnohých oblastiach rozľahlej krajiny už neslúžia ako základné zdroje, ktoré dodávajú elektrinu do siete nepretržite. Čoraz častejšie pomáhajú pokrývať iba zvýšenú spotrebu. Aj tento posun prispel k tomu, že vlani výroba elektriny z uhlia prvýkrát klesla.
Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) sa táto výroba medziročne znížila približne o 1,5 percenta, hoci Čína uviedla do prevádzky takmer 80 gigawattov nového uhoľného výkonu.
Čína teda neplánuje dekarbonizáciu v takom rozsahu, aký presadzuje Európa. Jadrové elektrárne by mali aj v budúcnosti tvoriť približne 15 percent jej energetického mixu.
Hlavnú úlohu majú naďalej zohrávať fosílne palivá. V závislosti od vývoja nových technológií by zároveň mala rásť výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov.
Čína si tým buduje silné energetické zázemie, ktoré jej má pomôcť zabezpečiť energetickú bezpečnosť a lacnú elektrinu pre priemysel. Tá môže urýchliť ďalšiu priemyselnú expanziu krajiny a posilniť jej ambície dosiahnuť globálnu priemyselnú dominanciu.
V neposlednom rade ide aj o technologickú konkurencieschopnosť. Pri rozvoji umelej inteligencie bude totiž o úspechu čoraz viac rozhodovať dostupnosť dostatočného množstva elektriny na energeticky náročné výpočty.
Článok vyšiel na forbes.cz.
