25. januára 2021

Slováci sa už o investovaní niečo naučili. Naďalej však pri správe svojho majetku robia množstvo chýb. Od toho, že nevnímajú riziko, majú privysoké výnosové očakávania až po to, že investovať ani len nezačnú. „Hovorí sa, že človek by mal investovať 30 % svojho príjmu. Ale keď niekomu po zaplatení hypotéky zostane 200 €, ťažko to môže splniť. Pre mladého človeka je však dobrou radou, aby si priority otočil,“ hovorí zakladateľ platformy Papučový investor Norbert Nepela. Porozprával nám nielen o chybách Slovákov, ale aj o tom, kde treba začať, ako investovať, keď ste mladý, a ako k investovaniu pristupovať napríklad v päťdesiatke.

To, čo sa u nás kedysi vnímalo ako „panské huncútstvo“, je dnes už dostupné širokým masám. Nepela sa preto snaží robiť osvetu a vzdelávať ľudí v oblasti investovania a osobných financií. Hovorí, že sa už neoplatí držať „v pančuche“ veľký obnos peňazí, naopak, treba si vytvoriť železnú rezervu a zvyšok investovať. Čím viac dokážete investovať, tým lepšie.

Článok vyšiel v januárovom vydaní magazínu Forbes, ktoré si môžete kúpiť tu.

Povedomie Slovákov o investovaní

Ako sa vyvíjajú znalosti Slovákov o investovaní? Povedali by ste, že sa to lepší alebo je tu stále rovnaká malá skupina ľudí, ktorí sa zaujímajú o investovanie a vedia o ňom viac?

Keď sa investovanie k nám len dostávalo, bolo celkové povedomie Slovákov v tejto oblasti zlé. Bralo sa to ako také „panské huncútstvo“, ktoré nie je pre bežných ľudí. Čiastočne to bola vtedy pravda, pretože dostupnosť investícií bola omnoho nižšia, ako je teraz.

Toto povedomie u nás v minulosti nebolo také ako napríklad v Amerike. No začína sa to zlepšovať. V osvete spravili veľa aj sprostredkovateľské spoločnosti. Naučili ľudí, že nemusia mať peniaze v banke „v pančuche“, ale vedia ich investovať tak, aby im zarábali.

Reklama

Osveta sa s nástupom fintech spoločností rozšírila a investovanie sa sprístupnilo širokým masám. Dalo by sa povedať, že už neexistuje žiaden technicko-materiálny dôvod neinvestovať. Už je to len o mentálnom nastavení človeka, či vníma alebo nevníma riziko. Postupne sa ľudia vzdelávajú. Cítim, že posun tu je. A vidím to aj na vývoji svojej „členskej základne“.

Efektívne finančné vzdelávanie

Ako sa môžu ľudia v tejto oblasti čo najrýchlejšie a najefektívnejšie vzdelať?

Ideálna je kombinácia dvoch faktorov: základná finančná gramotnosť a dovzdelávanie sa.

Prvý krok je teda zaviesť cielené finančno-investičné vzdelávanie do škôl – keď už nie v základných, určite na stredné – a zvyšovať tak finančnú gramotnosť už od útleho veku. Sám som chodil rozprávať o financiách a investovaní do školy, kde chodí moja dcéra. Deti sú ako špongie a je nesmierne dôležité vybudovať v nich aspoň nejaký základ.

A druhá vec je sprístupňovať programy o investovaní, ako je aj Papučový investor a mnoho ďalších, ľuďom, ktorých to čo i len trochu zaujíma.

Aké vnútorné kalkulácie si má človek urobiť, kým zainvestuje, aby neskončil sklamaný či oklamaný?

„Nenechať sa oklamať“ je kombinácia viacerých faktorov. Človek potrebuje istú mieru kritického myslenia. Väčšina ľudí je nastavená tak, že chce zarobiť veľa, hneď, bez rizika a bez práce. Preto na ľudí fungujú nerealistické schémy typu, „dajte nám peniaze a my vám dáme 30-percentný výnos ročne“.

Treba si vždy urobiť základný prepočet a uvedomiť si, čo je trhový priemer a čo je teda reálne. Trh sa pohybuje niekde medzi 8 – 9 percentami a poraziť tento priemer len o percento ročne je nesmierne ťažké. Investovanie musí byť založené na racionálnom uvažovaní. Keď investujeme emocionálne, tak pravdepodobne prerobíme.

Foto: Miro Nôta

Druhá vec je pozrieť sa na to, ako je subjekt, ktorý nám investovanie ponúka, regulovaný. Treba si vyhodnotiť riziká, položiť si otázku, čo všetko sa môže pokaziť.

Keď sa prezentujú investície, ľuďom žiaria oči a vidia len výnosy. Každá investícia má však aj druhú stranu, a to je práve stránka rizika. Málokto však vie, ako vyhodnotiť riziko investície. Väčšina ľudí pozná termíny ako výnos per annum, ale zhodnotiť ukazovatele rizikovosti už dokáže málo z nich. Možno je to dané aj tým, že sa vždy propaguje výnos. Čo je logické. Nikto nebude svoj produkt propagovať so zameraním na pomer výnosu a rizika.

Ako začať, keď ste mladý

Zoberme si príklad: Je tu mladý človek po vysokej škole, ktorý žije v Bratislave, zarobí zhruba 1 500 € a platí pomerne vysoký nájom alebo sa už možno odhodlal na hypotéku. Koľko by si mal z platu odkladať a čo s tými peniazmi urobiť?

Čím viac peňazí dokáže investovať, tým lepšie. Treba si uvedomiť, že zámerom investovania je dosiahnuť svoj investičný cieľ pri čo najmenšom riziku. Môj cieľ je vyjadrený nejakým časovým horizontom a sumou.

Povedzme, že mám 25 rokov a v päťdesiatke chcem prestať pracovať a mať zhruba 2 000 € mesačne, aby som dokázal pohodlne žiť aj po zohľadnení inflácie. Potrebujem mať nejaké primerané portfólio zamerané na tento cieľ. Prvá otázka teda je, koľko môžem aktuálne pravidelne prispievať a koľko by som mal prispievať, aby som svoj cieľ dosiahol.

Treba si to reálne prepočítať a ak je potrebný výnos na dosiahnutie cieľa nerealisticky vysoký, prispôsobiť buď očakávania, predĺžiť investičný horizont, alebo pri spôsobiť mesačný vklad. Treba si vyhodnotiť, či je produkt, o ktorý sa zaujímam, vhodný, alebo potrebujem na splnenie cieľa rizikovejšiu investíciu.

Hovorí sa, že človek by mal investovať 30 % svoj ho príjmu. Ale keď niekomu po zaplatení hypotéky zostane 200 €, ťažko to môže splniť. Pre mladého človeka je však dobrou radou, aby si priority otočil. Treba si najprv určiť, akú sumu potrebujete alebo chcete investovať, a žiť len z toho zvyšku. Výdavky si, samozrejme, treba zariadiť tak, aby som zo zvyšnej sumy dokázal vyžiť. U mladých je často problém v tom, že majú nerealistické očakávania. Ak si stanovia cieľ, musia sa mu prispôsobiť a nemať hneď veľké oči.

Čo s „nevyužitými“ 150 eurami

Povedzme teda, že po všetkých splátkach a výdavkoch zostane človeku „nevyužitých“ 150 €. Čo by s tou sumou mal urobiť?

Prvým krokom je finančná rezerva. Názory na jej výšku sa líšia. Niekomu stačí rezerva vo výške mesačných výdavkov za tri až šesť mesiacov, ďalšiemu vyhovuje vyššia rezerva vo výške výdavkov za zhruba šesť až dvanásť mesiacov. Zvyšok je škoda držať na účte. V hotovosti by sme mali mať len to, čo predpokladáme, že minieme do jedného roka.

Reklama

Človek, ktorý aj priemerne zarába, si reálne dokáže vybudovať výdavkovú rezervu za štyri až päť mesiacov. Keď má vybudovanú rezervu, začne investovať. Pokiaľ by použil časť z rezervy, najprv ju treba doplniť, až potom pokračovať v investovaní.

Podľa mňa potom stačí mať dostatočnú rezervu držanú v kombinácii hotovosti a nízkorizikového portfólia a jedno dlhodobé investovanie. Žiadne strednodobé investovanie nie je potrebné. Všetko, čo by som v dohľadnej dobe mohol potrebovať, by som mal vykryť práve z tej rezervy.

Ľudia si napríklad z výnosu zo strednodobého investovania radi kupujú autá. Je to úplne zbytočné, pretože nové auto môžeme mať jednoducho na lízing. Treba pamätať, že bohatstvo je len odložená spotreba. Ak teraz všetko miniem, mám problém, pretože nikdy nebudem takpovediac bohatý. Často sa spomína anglický výrok „fake it, till you make it“ (predstieraj, až kým to naozaj nedosiahneš), akurát, že niektorí sa k tomu „make it“ v podobe vytvorenia bohatstva nikdy nedostanú.

Ako začať, keď ste už v zrelšom veku

Čo by ste, naopak, poradili človeku, ktorý má už povedzme 50 rokov a zistí, že by chcel začať investovať. Má to pre neho stále význam?

U starších ľudí závisí veľmi od toho, kde sa po finančnej stránke nachádzajú. Hlavne im treba realisticky vykresliť, aké sú ich možnosti. Ak niekto v tomto veku príde s predstavou „švajčiarskeho dôchodku“, pritom si dovtedy nič nenašetril, bude zrejme sklamaný.

Každé portfólio má tri fázy životného cyklu: prvou je budovanie majetku – čiže človek má málo a chce ho postupne zveľadiť. Stavia portfólio tak, aby malo čo najvyšší rast hodnoty. Práve tu hrajú ETF významnú úlohu.

NORBERT NEPELA

Zakladateľ platformy Papučový investor, ktorá propaguje investovanie „na vlastnú päsť“ a učí záujemcov zásady zodpovedného investičného rozhodovania. Vyštudoval stratégiu na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave. Investovaniu sa začal venovať už na vysokej škole. Spočiatku sa venoval dennému obchodovaniu. („Zažil som školu života, prišiel som takto o ročný plat. Bolo to drahé, ale veľmi účelne vynaložené  ‚školné‘, “ hovorí Nepela.) Postupne svoj záujem rozšíril na dlhodobé investovanie, čo v roku 2007 vyústilo do založenia Papučového investora, neformálnej platformy pár záujemcov o investovanie. Od roku 2014 sa Papučový investor snaží robiť investičnú osvetu medzi širšou verejnosťou. „Snažím sa naučiť ľudí, aby vedeli investovať sami,“ hovorí o misii Papučového investora jeho šéf.

Posledná fáza je fáza čerpania, keď sa rozhodujem, či investície vytiahnem naraz alebo chcem čerpať nejakú pravidelnú rentu, a teda investície budú pracovať ďalej.

Fáza medzi tým je takzvané preklápanie, keď mením portfólio z podoby optimalizovanej pre rast na podobu optimalizovanú na ochranu istiny a bezpečnosť pravidelného príjmu. V závislosti od spôsobu čerpania to môže trvať od okamihu až po niekoľko rokov. Otázka je, ako chce človek nakoniec peniaze čerpať a podľa toho sa treba zariadiť.

Najjednoduchší spôsob investovania

Aký je z vášho pohľadu najjednoduchší spôsob investovania?

Najjednoduchší spôsob, ako investovať peniaze dlhodobo a prakticky bezprácne, sú indexové fondy obchodované na burze, tzv. ETF. Je to pravdepodobne aj najvýnosnejší spôsob, lebo 90 percent aktívne spravovaných portfólií neporáža indexy, na ktoré sú ETF nadviazané.

Nielen ETF, ale všeobecne investovanie do akcií, má viacero výhod. Jednou je, že nemusíme platiť 1,5 či 2 percentá ročne za správu a vstupný poplatok je malý alebo žiadny. Výhodou je aj ich zdaňovanie. Po roku držania je príjem z ich predaja od daní oslobodený. Je to veľmi silný nástroj, ktorý je v porovnaní s klasickými podielovými fondmi oveľa efektívnejší. Čiže sú lacnejšie a sú výnosnejšie.

Pri ETF je spravovanie portfólia jednoduché, dokážeme ho automatizovať, a keď ich kupujeme „na vlastnú päsť“ (cez niektorého z brokerov), pravidelný výdavok pre správcu odpadá. No treba tomu venovať trochu znalostí, energie a času, aby sme portfólio nastavili a pravidelne ho rebalansovali.

Ak sa tomu venovať nechcem, zaplatím poplatok niekomu, kto všetko zabezpečí. Tento poplatok je však oveľa menší, ako pri iných druhoch investícií, ktoré si vyžadujú aktívnu správu.

Bežné chyby pri investovaní

Aké chyby robia najčastejšie v investovaní bežní Slováci?

Možno nemám reprezentatívny prehľad, lebo tí ľudia, s ktorými spolupracujem, sa už o investovanie aktívne zaujímajú. Ale podľa mňa je to hlavne nezohľadňovanie rizikovosti portfólia. Nie sú vedení takto rozmýšľať, pozerajú sa najmä na výnos. Druhá vec je investovanie na základe pocitov, nie racionálnej analýzy.

Je krásna definícia investovania, ktorú kedysi napísal Benjamin Graham. Investičná operácia je taká, ktorá po dôkladnej analýze dáva prísľub bezpečnosti vloženej sumy a primeraného výnosu.

Takže tri veci: analýza, bezpečnosť a nie maximálny, ale primeraný výnos. Väčšina ľudí prvú vec vôbec nerobí a druhú len minimálne, možno sa pozerá na dôveryhodnosť inštitúcie či človeka, ktorí investíciu ponúkajú, nie investície samotnej.

Čo ešte vidíte u slovenských investorov?

Prílišný optimizmus. Aj keď ide byť zle, stále veríme v dobrý výsledok. Ale úplne najbežnejšia chyba je, že človek nezačne. Pridlho zbiera informácie a nachádza si dôvody, prečo práve nie je správny čas investovať.

Čo by ste bežným investorom poradili, aby sa týmto chybám vyhli?

Treba investovať teraz. Ak sa boja zlého načasovania, radšej treba urobiť iné, bezpečnejšie rozloženie portfólia, než neinvestovať. Samozrejme, človek musí vedieť, aké riziko tam je, ale nemalo by ho paralyzovať. Rozhodnutie má byť vždy racionálne. Ale emocionálny komfort s investíciou je veľmi dôležitý. Pomôže vytrvať vo zvolenej stratégii.

Dve cesty, ako prísť k peniazom

Aj v tomto roku sme zažili dramatické pády trhov. Dá sa držať rád typu „nepozerajte sa teraz pár mesiacov na vývoj vášho portfólia“? Volali vám investori, panikárili?

Bol som veľmi milo prekvapený, ako reagovali. Vo všeobecnosti sa nám ľuďom, ktorí robia osvetu, asi darí. Väčšinová reakcia totiž bola – super, padá to, ideme dokupovať. Bol som hrdý na komunitu investorov, na tých, ktorí robia osvetu. Bežný slovenský investor prešiel za posledných 20 rokov veľký kus cesty. Napriek tomu stále platí, že väčšina ľudí má drvivú väčšinu peňazí na účtoch v bankách. Je tam asi 60 percent finančných aktív Slovákov.

Asi sú dve základné cesty, ako prísť k viac peniazom – menej míňať, alebo viac zarobiť. K čomu sa prikláňate vy?

K tomu druhému. Lebo kresať náklady nejde do nekonečna, je tam obmedzený potenciál. Viem si znížiť účty za telefón, za banku, refinancovať hypotéku… možno pár sto eur mesačne, ale potom to už bolí.

Skúšal som si sledovať náklady a šetriť, ale potom som zistil, že je to veľmi frustrujúce. Obracať každé euro, takto nechcem žiť. Človek maká a potom si nemá nič dopriať? Nemá to byť ani o tom, aby sa mali lepšie moje deti. Však aj tie budú makať. Človek si musí užiť plody svojej práce.

Nehovorím, že sa netreba zamýšľať nad výdavkami. Povedzme, keď si kupujete auto – to za polovičnú cenu vám prinesie rovnaký úžitok ako prémiová značka. Kúpu toho lacnejšieho nepovažujem za obmedzovanie sa, ale za to, že som zbytočne neminul.

Oveľa zaujímavejšie sa mi zdá skúsiť viac zarobiť. Tam závisí od toho, ako je kto šikovný, potenciál je takmer nekonečný. Od toho, že zoberie niekde druhú šichtu, pretaví svoje hoby do malého bočného biznisu, urobí si nejaký e-shop… možností je veľa

Pokračovanie článku si môžete prečítať v januárovom vydaní magazínu Forbes.

Autorkami článku sú Tatiana Vavrová a Tereza Považanová.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk.

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?