11. júna 2020

Hoci akciové trhy rastú, škody, ktoré spôsobila pandémia, sú gigantické a svetová ekonomika sa s nimi bude pasovať dlho.

Je neuveriteľné, ako dokáže pár správ, ktoré sú o čosi menej negatívne, ako sa pôvodne očakávalo, pomýliť ekonomickú elitu na celom svete.

Vezmite si správu, že japonský hrubý domáci produkt v prvom štvrťroku klesol iba o 2,2 percenta, nie pôvodne očakávaných 3,4 percenta a pridajte piatkový pozitívny šok z USA – správu, že nezamestnanosť v máji skočila „iba” na 13,3 percenta.

Jestvuje však dobrý dôvod byť voči takýmto dátam skeptický. Nielen preto, že americké ministerstvo práce upozornilo na „chybu klasifikácie”, ktorá údaje zneprehľadňuje (skutočná nezamestnanosť by mohla byť okolo 16,4 percenta). Tých dôvodov na skepsu je totiž v skutočnosti viac ako 9 biliónov.

Týždne v izolácii vystriedali v New Yorku protesty. Kríza v USA mení podoby a stojí bilióny dolárov. Foto: SITA/AP

Toľko už v amerických dolároch napumpovali americkí fiškálni politici do globálnej ekonomiky v čase, keď sa dopady COVID-19 len zintenzívňujú. Podľa prepočtov Institute of International Finance budú priame rozpočtové výdavky dosahovať 4,4 bilióna dolárov. „Zvyšných” asi päť biliónov sa skladá z mimorozpočtových schém, medzi ktoré patrí ručenie za pôžičky a podpora pre trh s cennými papiermi.

Reklama

Odhad z januára: nová španielska chrípka by stála 3 bilióny.
Koľko peňazí si vyžiada zastavenie koronavírusu? 

Mali by sme v pamäti držať dve veci: po prvé, čistá potreba úverov v štyroch najväčších ekonomikách sveta, USA, eurozóne, Japonsku a Veľkej Británii, už oproti roku 2019 stúpla trojnásobne. Bilancie centrálnych bánk tejto štvorky čoskoro prekročia neuveriteľných 22 biliónov. Po druhé, ani táto bezprecedentná podpora nemusí stačiť.

Posledné údaje z Číny ukazujú, prečo. Hoci ekonómovia sa už dlhšie vzdali viery v „zotavenie v tvare V”, stále trvá diskusia o „oživení v tvare U”. Správy, že čínsky export v máji klesol o 3,3 percenta medziročne, však nedodávajú veľa nádeje. Najmä, ak si to spojíte s 16,7-percentným prepadom dovozu.

Kríza, inými slovami, prichádza zvonku aj zvnútra. Napriek tomu trendy z Číny musia rozčuľovať prezidenta Donalda Trumpa. V máji dosiahol Peking rekordné plus zahraničného obchodu 62,93 miliardy dolárov, čo je najviac od začiatku 80. rokov, keď ekonómovia začali túto štatistiku sledovať.

Národná banka predpovedá veľké prepúšťanie a znižovanie miezd

Prebytok Číny voči Trumpovej Amerike narástol na takmer 28 miliárd. Trumpovi fanúšikovia majú dôvody, aby zapochybovali o tom, čo mala znamenať celá tá „prvá fáza” obchodnej vojny. V tom istom čase si poradcovia Bieleho domu, ako napríklad extrémny „jastrab” Peter Navarro, iste všimli, že čínska mena klesá.

Jüan klesol od polovice januára o 3,4 percenta, čo je z ekonomického pohľadu úplne pochopiteľné. Keďže Čína je vysoko zadlžená a jej nevybalansovaná ekonomika rastie najpomalšie za 30 rokov, čiastočné oslabenie meny sa dá čakať. Navarro však nepochybne pracuje v zákulisí na tom, aby presvedčil Trumpa, že čínsky prezident Xi Jinping v skutočnosti robí zle Amerike.

Obchodná vojna, ktorú Trump rozpútal v roku 2018, sa zrejme čoskoro zintenzívni. Trumpova pozícia pred prezidentskými voľbami sa zhoršuje, keďže nezvládnutá reakcia na COVID-19 škodí ekonomike. Necitlivá odpoveď na protestné hnutie Black Lives Matter po celej Amerike zhoršuje Trumpovu pozíciu v prieskumoch proti demokratickému rivalovi Joeovi Bidenovi.

Akýkoľvek pokus získať opäť politické momentum iste povedie cez Peking. Trumpova rétorika, že viniť za koronavírus treba Čínu, sa presunie do ekonomickej sféry. To znamená clá na čínske tovary alebo rozšírenie zoznamu firiem, ktoré majú zákaz v podnikať v USA normálnym spôsobom.

Mohlo by to znamenať aj viac bariér pre firmy z regiónu Číny, ktoré sa snažia prísť na americkú burzu. Trump by mohol naplniť hrozby, že uvalí na autá a autodiely 25-percentné clá, čo by narušilo ázijské dodávateľské reťazce. Mohol by zájsť aj ďalej a narušiť Xi-ovu schému „Made in China 2025″.

Optimizmus na burze: Nasdaq už má nové maximum,
ani Wall Street už nechýba veľa k rekordom

Ak by zdanil čínske aktivity v technologických oblastiach ako sú umelá inteligencia, mikroprocesory, obnoviteľná energia, robotika, samojazdiace autá a podobne, mohlo by to ochromiť rast na celom svete.

Hocijaký ťah, ktorým by Trump mohol oslabiť dolár, by otriasol globálnymi trhmi, ktoré už sú aj tak napäté. Trump má okrem toho veľa možností, ako podpichovať Peking – poslať viac lodí do Juhočínskeho mora, ponúknuť azyl Hongkogčanom, telefonovať s taiwanskou prezidentkou Tsai-Ing-wen.

Čína má zasa mnoho spôsobov, ako sa odplatiť: clá na americký tovar, zásobu amerických cenných papierov za 1,1 bilióna, ktorých sa môže zbaviť, odvetné zákazy pre americké firmy, silná devalvácia jüanu.

To všetko by mohlo byť menej hrozivé, ak by tu boli motory ekonomiky, na ktoré by sa dalo spoľahnúť. Európa však čelí najhoršej recesii od 30. rokov. Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagarde čelí hrozbe otvorenej deflácie. Poklesy cien a miezd by sa ľahko mohli vymknúť spod kontroly.

Ani Japonsko práve neprekvitá. Rok 2019 ukončilo pádom (medzi októbrom a decembrom) o 7,3 percenta a to je len začiatok problémov. Ministerský prezident Šinzo Abe už rozbehol fiškálne stimuly za viac ako 2 bilióny dolárov, čo je asi 40 percent HDP. Bez živých exportných trhov je však ťažké predstaviť si, ako by mohli fiškálne stimuly vyprodukovať silnú pozitívnu špirálu zotavenia.

Členovia rôznych pôvodných kmeňov žijúcich v Brazílii pózovali v rúškach, aby upozornili na problém šírenia COVID-19 v krajine. Nezvládnutá situácia s novým koronavírusom v Brazílii môže mať aj globálny ekonomický dopad. Foto: SITA/AP

Tak ako COVID-19, aj ekonomiky G4 by mohli stáť pred druhou vlnou neistoty na rozvíjajúcich sa trhoch. Brazílska ekonomika sa možno potáca na hrane defaultu, čo by mohlo rozpútať problémy v rozvíjajúcich sa ekonomikách.

Reklama

Brazília, deviata najväčšia ekonomika sveta, je to „B” v rámci skupiny štátov BRICS, do ktorej patria aj Rusko, India, Čína a Južná Afrika. V roku 2013 počas takzvanej „taper tantrum” paniky na trhoch sa dostala aj na zoznam „Krehkých päť” – s Indiou, Indonéziou, Južnou Afrikou a Tureckom.

Volatilita v Brazíli by sa v ére koronavírusu mohla zmeniť na plnú nákazu. Máme tu skrátka pandémiu, ktorá ničí rast, deflačné riziká a k tomu hromadu svetových lídrov, ktorí sa zúfalo držia pri moci.

Keď si toto všetko spojíte, tak tie stimuly za 9 biliónov vyzerajú len ako prvá splátka.

William Pesek píše na Forbes.com o Ázii.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?