Na začiatku bola obrovská chuť postaviť sa na vlastné nohy a odísť z rodného Iránu. Yassaman Omidbakhsh odvtedy vďaka odvahe a vytrvalosti vybudovala vlastný biznis.
Spoluzakladateľka optiky Eyerim dnes spoluriadi firmu, ktorá predáva okuliare po celej Európe a mení pravidlá podnikania v optikách. „Ak chcete začať biznis, potrebujete správnu kombináciu nevedomosti a odvahy,“ hovorí Yassaman Omidbakhsh, spoluzakladateľka Eyerimu.
Kombinácia, ktorá ju priviedla z rodného Iránu cez Malajziu až do Bratislavy, kde spolu s Martinom Zahurancom vybudovala jednu z najúspešnejších e-commerce firiem na Slovensku. Začínali predajom slnečných okuliarov online, no postupne sa prepracovali k vlastnej výrobe šošoviek a otvorili kamenné predajne.
Cesta k úspechu však bola kľukatá a samotná co-CEO priznáva, že ani náhodou sa ešte nevidia v cieli. Yassaman musela prekonať predsudky, opustiť komfortnú zónu a získať dôveru investorov v prostredí, kde ženy vo vedení firiem stále nie sú samozrejmosť. „V momente, keď som si myslela, že si konečne môžem vydýchnuť, prišla ďalšia výzva,“ hovorí Yass o tom, ako sa z e-commerce startupu stala multimiliónová firma s vlastnou výrobou a medzinárodným dosahom.
V rozhovore pre Forbes prezrádza, prečo je Poľsko pre e-commerce firmy najnáročnejší trh, ako sa učila „púšťať kontrolu“ a prečo ju stále láka začať nový biznis úplne od nuly.
Už od detstva ma fascinovalo vytváranie a budovanie nových vecí. Hrala som veľa videohier, pretože som vďaka nim mohla objavovať nové veci a hľadať riešenia rôznych problémov. Ale nikdy som si nemyslela, že by som raz mohla mať vlastný biznis. Podnikanie sa mi zdalo ako nedosiahnuteľný sen. Radikálne sa to zmenilo, keď som sa rozhodla opustiť Irán a písať vlastný príbeh. Bolo to zlomové rozhodnutie, musela som bojovať proti spoločenským normám, usilovať sa o nezávislosť a prekonať množstvo prekážok. Nakoniec sa mi podarilo odísť do Malajzie.
Mala som 18 rokov a presne na tento moment som čakala – konečne som bola dospelá a mohla som odísť z krajiny.
Ako reagovala vaša rodina alebo priatelia?
Nikto ma nebral vážne. Hovorili mi: „Jasné, môžeš snívať.“ Moji rodičia neverili, že to naozaj spravím. Až jedného dňa som prišla za otcom a povedala: „Pozri, dostala som prijímací list z univerzity a o tri mesiace odchádzam.“ Vtedy prišiel ten moment: „Čože?“
„Už od detstva ma fascinovalo vytváranie a budovanie nových vecí.“
Som však veľmi vďačná, že ma nakoniec podporili. Mala som šťastie na rodičov, ktorí mi nikdy nevnucovali žiadnu ideológiu ani presvedčenia. Viedli ma k tomu, aby som premýšľala slobodne. Samozrejme, odchod dievčaťa v Iráne v 18 rokoch nebol jednoduchý ani pre nich. No videli, že je to pre mňa nesmierne dôležité – hovorila som o tom od útleho detstva. Nakoniec mi povedali: „Dobre, podporíme ťa.“
Na podnikanie ste sa vrhli už počas štúdia?
Počas prvého roka na univerzite som sa dozvedela, že Lazada, jedna z najväčších e-commerce spoločností v regióne, hľadá stážistov. Okamžite som sa prihlásila, no na pohovore mi oznámili, že pozícia, o ktorú som mala záujem, už nie je dostupná. Namiesto toho mi ponúkli miesto v zákazníckom servise. Bez zaváhania som súhlasila – nezáležalo mi na pozícii, chcela som sa učiť. Vďaka môjmu pôsobeniu v zákazníckom servise som získala prehľad o celej firme a jej problémoch. Odtiaľ som prešla do finančného oddelenia, neskôr do obstarávania a nakoniec do ďalších oblastí. Práve v Lazade som sa náhodne stretla s bývalým spolužiakom, ktorý tam pracoval ako manažér a povedal mi o akcelerátore, ktorý zakladali pre startupy. Bez váhania som sa pridala.
Ako to vyzeralo v praxi?
Počas štyroch rokov som mala možnosť na vlastné oči vidieť, ako vybudovali dvanásť firiem. Bola to pre mňa najlepšia podnikateľská škola – intenzívny kurz v praxi, ktorý sa s teóriou, ktorú som sa učila na univerzite, nedal ani porovnať. Práve tu som si uvedomila, že môžem založiť vlastnú spoločnosť. Pohrávala som sa v myšlienkach s vlastnými podnikateľskými plánmi.
V tom čase som sa stretla s Martinom (Zahurancom, spoluzakladateľom Eyerimu – pozn. red.). Okamžite sme si sadli – spájala nás nielen podobná pracovná etika, ale aj filozofia života. Prirodzene sme začali diskutovať o možných podnikateľských nápadoch. Jedného dňa som mu navrhla, či by sme niečo nezaložili spolu. Experimentovali sme s rôznymi konceptmi, až sme nakoniec prišli s nápadom, z ktorého sa neskôr stal Eyerim. Martin bol okamžite za.
Aké ďalšie podnikateľské nápady ste mali predtým?
Ešte pred tým, než som stretla Martina, som mala jeden nápad – dokonca som si už zaregistrovala doménu. Išlo o barterovú platformu na výmenu služieb a vecí. Ak ste mali v ponuke nejakú službu, mohli ste ju vymeniť za inú. Lenže technologicky to bolo veľmi náročné a realizácia by bola komplikovaná.
Keď som sa zoznámila s Martinom, vždy nosil na mieru šité tričká z Vietnamu, ktoré sú známe lacným a kvalitným spracovaním. Chceli sme urobiť web na predaj takých tričiek pre európskych zákazníkov. Ukázalo sa, že je to náročné, pretože sme stále hľadali krajčírov a nebolo to udržateľné. A pritom sme úplne prehliadali niečo, čo sme mali celý čas priamo pred očami.
„A pritom sme úplne prehliadali niečo, čo sme mali celý čas priamo pred očami.“
V spoločnosti, kde sme s Martinom pracovali, vznikalo množstvo startupov a jeden z nich sa venoval predaju okuliarov online na juhovýchodnom ázijskom trhu. Keď naše predošlé projekty nefungovali, jeden z dobrých priateľov – ktorý je dodnes náš poradca – nám povedal: „Prečo neskúsite to isté? Predávať okuliare online?“
Vtedy sme s Martinom zažili taký ten „aha moment“. Celý čas to bolo pred nami. Dávalo to dokonalý zmysel. Tak sme si povedali: Poďme vziať tento koncept, vráťme sa do Európy a pokúsme sa ho zopakovať.
Na Slovensku ste už nejaký čas. Dokáže vás tu ešte niečo prekvapiť?
Áno, určite. Sú dve veci, ktoré by som chcela zdôrazniť. Prvá je, že úspech sa tu dostatočne neoslavuje – aspoň nie v takej miere ako v západných krajinách či v USA. Tam podnikatelia otvorene hovoria o svojich úspechoch. Mám pocit, že ľudia sú v tomto smere oveľa zdržanlivejší. Možno je za tým strach, aby nepôsobili chválenkársky, no pritom práve príbehy úspechu sú nesmierne dôležité.
Yassaman dnes pôsobí v úlohe co-CEO Eyerimu. Foto: Robo Homola
Za každým úspechom totiž stojí množstvo neúspechov, bojov a výziev, a o tom by sa malo hovoriť viac. Mám pocit, že na Slovensku sa tieto príbehy nezdôrazňujú tak, ako by si zaslúžili. Pritom posledné štyri roky boli pre podnikateľov extrémne náročné a mnohí z nich dokázali svoje firmy nabudiť a vybudovať z nich úspešné biznisy. Myslím si, že by sme o nich mali hovoriť viac a viac si ich vážiť.
Často počúvam, že keď už niekto dosiahne napríklad status jednorožca, málo sa zdôrazňuje samotná cesta – všetky tie kroky, zlyhania a rozhodnutia, ktoré k tomu viedli.
„Samozrejme, odchod 18-ročného dievčaťa od rodičov v Iráne nebol jednoduchý ani pre nich. No videli, že je to pre mňa nesmierne dôležité.“
Podnikanie sa často romantizuje – vidíme pekný obal, ale samotná cesta je viac ako náročná. Aká bola najtvrdšia lekcia, ktorú ste dostali?
Je to pomerne čerstvá skúsenosť. Počas desaťročnej cesty s Eyerimom sme prešli rôznymi fázami – najskôr sme hľadali product-market fit, potom škálovanie. Keď sme to prekonali a firma narástla na takmer 18-miliónovú spoločnosť so ziskom, myslela som si, že si konečne môžem vydýchnuť.
Práve vtedy zazvonil budíček a uvedomila som si, že výzvy sa nikdy nekončia. V každej fáze podnikania sa objaví nový problém, ktorý treba riešiť. Neustále treba „hasiť požiare“. Keď som si povedala, že si môžem dovoliť trochu spomaliť, pochopila som, že uspokojenie je rovnako nebezpečné ako zlý nápad. Bola to tvrdá, ale dôležitá lekcia.
Ako to myslíte?
Podnikanie si vyžaduje neustálu pozornosť. A skutočné líderstvo je nielen v správnych rozhodnutiach, ktoré urobíte dnes, ale hlavne v predvídaní problémov, ktoré ešte len prídu.
Často hovorím, že ak chcete začať biznis, potrebujete správnu kombináciu nevedomosti a odvahy. To je dôvod, prečo si nesmierne vážim sériových podnikateľov, ktorí týmto cyklom prechádzajú stále dookola. Po prvej firme vám z nevedomosti zostane už len odvaha. A klobúk dolu pred tými, ktorí sa do toho pustia znova.
Išli by ste do toho znovu alebo už plánujete niečo nové?
Zatiaľ neplánujem nič konkrétne, ale mám veľa nápadov, ktoré si zapisujem do zošita. Po Eyerime by som sa určite chcela vrátiť a začať to všetko znovu. Možno som masochistka. (smiech) Ale stále je na tom niečo romantické – ten vzrušujúci pocit, že stále môžete formovať prostredie okolo seba a ľudí, s ktorými pracujete, pre svet, v ktorom chcete žiť. Takže tá myšlienka je pre mňa veľmi romantická. Milujem ju.
Eyerim bude v máji oslavovať desaťročnicu na trhu. Kedy nastal moment, že ste si povedali, že z toho môže byť niečo veľké?
Bol to asi hneď ten prvý moment, keď sme s Eyerimom začínali. Už vtedy sme si mysleli, že môže ísť o obrovský biznis. Išlo o obrovský multimiliardový priemysel a jeden z posledných, ktorý nebol naozaj digitalizovaný a transformovaný. Keď sme začínali, verili sme, že to môže byť naozaj veľké a že o pár rokov môžeme mať firmu s hodnotou sto miliónov.
To sa však ešte nestalo.
Prešli sme svojimi vzostupmi a pádmi, výzvami a ťažkosťami. Po niekoľkých rokoch, hlavne odkedy sme začali prechádzať na omni-channel model (predaj cez online aj offline kanály – pozn. red.) a založili vlastnú výrobu šošoviek, sme ten moment zažili znovu, tentoraz oveľa jasnejšie. Veríme, že sme bližšie než kedykoľvek predtým k tomu, aby sme sa stali firmou s hodnotou sto miliónov.
Táto inovácia nám pomohla dostať sa tam, kde sme teraz. Ide o kombináciu vlastnej výroby šošoviek pomocou najmodernejších talianskych prístrojov až po efektívne doručenie zákazníkom do troch až štyroch dní – to všetko nás približuje k našim cieľom.
Bolo rozhodnutie používať viacero predajných kanálov tým, ktoré prospelo vášmu biznisu počas pandémie?
Áno, určite. Keby som mala vybrať jedno rozhodnutie, ktoré naozaj zmenilo vývoj firmy, bolo to práve toto – posunuli sme sa od toho, keď sme boli len čistým e-commerce predajcom, k tomu, aby sme sa stali súčasťou „optického sveta“. Vytvorili sme vlastnú značku, začali predávať optické šošovky a otvorili vlastné predajne. To bol skutočne rozhodujúci moment, ktorý nás priviedol bližšie k nášmu cieľu. Množstvo firiem sa počas pandémie vydalo smerom optimalizácie, ale my sme začali ešte viac investovať. Náš hlavný biznis, predaj slnečných okuliarov, začal klesať a povedali sme si, že buď prerazíme, alebo narazíme.
foto Robo Homola
Váš celý výrobný a predajný kanál je situovaný v Bratislave?
Veľa sme investovali do otvorenia vlastného laboratória na výrobu šošoviek. Je hneď vedľa nášho skladu, takže celá výroba aj objednávky sú plne pod našou kontrolou. To nám umožňuje byť naozaj rýchli. Práve vďaka kontrole nad celým procesom a plnením objednávok sa naše jednotkové náklady dostávajú do oveľa výhodnejšej pozície v porovnaní s bežnými optikami alebo maloobchodmi. Preto môžeme ponúknuť zákazníkovi okuliare za spravodlivejšiu cenu, než by to bolo v klasických obchodoch.
Koľko ľudí pre vás pracuje?
Vrátane optikov zhruba 50.
Pustili ste sa do otvárania tradičných kamenných predajní – jednu máte v Bratislave a jednu v Prahe. Ako sa vám to osvedčilo? Prečo ste sa vôbec rozhodli ísť touto cestou?
Keď sme zakladali Eyerim, našou víziou bolo transformovať segment z offline a rozbehnúť v ňom nakupovanie online. Neskôr sme si otvorili kamennú predajňu, ale mali sme na to dobré dôvody. Eyerim je silná značka a je skvelé mať miesto, kde ju môžeme zákazníkom ukázať aj fyzicky a môžeme s nimi priamo interagovať. Navyše sme chceli, aby sme mali miesto, kam môžu naši zákazníci prísť a zmerať si zrak. Preto sme začali otvárať kamenné obchody.
Martin Zahuranec a Yassaman Omidbakhsh – Eyerim | Foto: Jan Rasch
A ide to lepšie, ako sme si predstavovali. Keď vojdete do väčšiny tradičných optík, pôsobia veľmi medicínsky. My sme chceli z toho urobiť zážitok a komunikovať aj cez naše obchody, že optika môže byť lepšia aj zábavnejšia. Nechceme sa nechať uniesť a otvoriť príliš veľa predajní. Stále chceme pomáhať ľuďom, aby prešli k online nakupovaniu okuliarov. Na druhej strane by sme chceli mať v každej hlavnej metropole na našich trhoch aspoň jednu alebo dve predajne.
V roku 2023 sa vám podarilo dostať do ziskovosti, čo je pri startupoch zväčša na dlhé lakte. Mali ste niekedy pocit, že rastiete príliš rýchlo a mali by ste spomaliť?
Áno, vlastne počas prvých troch rokov prevádzkovania Eyerimu sme mali ten pocit. Martin aj ja pochádzame z prostredia, kde sme sa naučili, že podnikanie sa robí tak, že získate venturový kapitál, bombardujete trh a snažíte sa ho ovládnuť čo najrýchlejšie.
A to bol aj prístup, ktorý sme sa pokúsili kopírovať, pretože to bola prax v Silicon Valley a všade, kde sa kládol dôraz na veľkú agresívnu expanziu. Ale zistili sme, a poučili sme sa, že v Európe sa podniká trochu inak. Nejde tu o nekonečný kapitál, ale o to, že ziskovosť a udržateľnosť sú dôležitejšie ako rýchly rast.
Čo ste zmenili po tom uvedomení?
Keď sme si uvedomili, že sme zanedbali mnohé iné aspekty podnikania, museli sme sa na chvíľu zastaviť, zahĺbiť sa do seba a optimalizovať, niektoré veci upraviť a zredukovať. Trvalo nám pár rokov, kým sme sa z toho zotavili. Ale dobrá vec je, že s Martinom máme naozaj silné puto, pevné priateľstvo a spoločnú víziu, ktorá nás držala pohromade, a vytrvali sme.
Po pandémii sme sa dostali do momentu, keď sme konečne dosiahli zisk, a to je stále náš hlavný cieľ. Hoci sme v posledných dvoch rokoch rástli veľmi pekne, čo sa týka trhových podmienok a klímy v e-commerce, rast je stále kľúčová zložka, ale ziskovosť je pre nás oporný bod, podľa ktorého sa budeme orientovať do budúcnosti.
foto Robo Homola
Niektoré e-commerce platformy sa však v dôsledku rýchleho rastu popálili.
Mali sme veľké šťastie, že sa to stalo, keď sme boli pomerne malou firmou a dalo sa to zvládnuť. Medzi našimi investormi sa našťastie našli takí, ktorí nás upozorňovali a poradili nám. Ak by sme mali obrat v desiatkach miliónov, bolo by ťažšie sa z toho zotaviť. To je ďalšia vec, ktorú mám na Slovensku rada – ľudia sa dokážu oklepať oveľa rýchlejšie. Sú veľmi odolní a prispôsobiví a nevzdávajú sa.
Bola to lekcia aj pre mňa, keď som na vlastné oči videla, že ľudia naozaj bojujú a nevzdávajú sa len tak. Ja som bola typ človeka, ktorý zvyčajne skákal z jednej myšlienky na druhú. Ak nefunguje jedno, poďme vyskúšať niečo iné. Žiť na Slovensku a vidieť, akí sú ľudia odolní, ma čiastočne vyformovalo, aby som viac zotrvala s Eyerimom a uistila sa, že to bude fungovať.
Ako vyzerá uplynulý rok z pohľadu čísel?
Minulý rok sme uzavreli s tržbami okolo 17,7 milióna. Naša EBITDA bola tiež v čiernych číslach. Avšak otvorili sme ďalšiu predajňu v Prahe, mali sme dodatočné kapitálové náklady a určité úpravy súvisiace s daňami, úrokmi a podobne. Konečný oficiálny zisk po zdanení bude teda v mínuse, ale z operatívneho hľadiska je firma stále zisková.
Aké kroky v súvislosti s investormi teraz budú nasledovať? Asi sa aj oni zaujímajú, aký máte potenciál exitu.
Práve to riešime. V prvých rokoch sme sa sústredili na fundraising. Máme pomerne veľký cap table v porovnaní s niektorými inými firmami. Momentálne sme s Martinom viac zameraní na budovanie firmy, na operatívu a na posunutie spoločnosti na ďalšiu úroveň.
„Momentálne sme s Martinom viac zameraní na budovanie firmy, na operatívu a na posunutie spoločnosti na ďalšiu úroveň.“
Zároveň musíme rešpektovať aj záujmy našich investorov, niektorí z nich vstúpili do firmy už veľmi dávno a prirodzene ich investičný cyklus dosahuje svoju zrelosť, takže by radi videli aj nejaký exit. Snažíme sa pripraviť kolo financovania, kde ponúkame aj sekundárne investície, aby sme umožnili niektorým investorom úplne alebo čiastočne exitovať.
Čo sú najväčšie trhy, na ktorých pôsobíte?
Samozrejme, Česko a Slovensko, ale napríklad Poľsko s Rumunskom ich postupne dobiehajú. Momentálne sa sústreďujeme na lokalizáciu na trhoch mimo Slovenska.
Ako sa líši budovanie biznisu v tých krajinách?
Poľsko je pre nás najnáročnejšia krajina a všetci podnikatelia, s ktorými sa rozprávam a ktorí pôsobia na rôznych trhoch, hovoria to isté – Poľsko je najťažší a najkomplikovanejší trh. Lokálny e-commerce segment je veľmi pokročilý a zákazníci sú zvyknutí na štýl nakupovania ako na Amazone. Ak tam chcete vstúpiť a byť konkurencieschopní, musíte ponúkať rovnakú alebo ešte lepšiu úroveň služieb. Je to obrovský trh, takže suma, ktorú miniete na marketing na Slovensku a v Česku, je úplne neporovnateľná.
Už ste to trochu načrtli. Aká je však dynamika medzi vami a Martinom po tom, ako ste sa rozhodli rozdeliť si úlohu CEO?
S Martinom máme od začiatku silný vzťah a je veľmi užitočné mať niekoho, s kým môžete testovať svoje nápady a kto vás zároveň dokáže uzemniť v tom, ako nad vecami premýšľate. Každý má svoje slabé a silné stránky a myslím, že práve pre naše špecifické vlastnosti prirodzene inklinujeme k oblastiam, v ktorých sa cítime najsilnejší a ktoré vieme v rámci firmy najlepšie rozvíjať. Na základe toho sme si aj rozdelili zodpovednosti – venujeme sa projektom a úlohám, v ktorých dokážeme priniesť najväčšiu pridanú hodnotu.
A čo sa týka vášho prístupu k zamestnancom?
Nikoho nemikromanažujeme, nehovoríme ľuďom, čo majú robiť. Máme nastavenú kultúru slobody, ale tá prichádza s veľkou zodpovednosťou. Ľahko sa to povie, ale ťažšie sa to realizuje – no som naozaj hrdá, že sme to dokázali a že sa tento princíp šíri celou firmou. Plne dôverujeme tomu, že naši ľudia budú robiť dôležité rozhodnutia, budú si za nimi stáť a postarajú sa o to, aby mali dobrý priebeh. A ak niečo nevyjde? No tak fajn, začneme odznova a skúšame niečo iné.
Zažili ste niekedy situáciu, keď ste museli niekoho prepustiť skôr, než by to spôsobilo väčšie škody?
Áno, mnohokrát. A pri všetkých tých situáciách som vždy rada, že sa stali skôr než neskôr, keď už by boli škody oveľa väčšie. Najmä v prvých troch rokoch Eyerimu, keď sme rástli extrémne rýchlo, sme čelili viacerým takým prípadom. Je to vlastne veľmi typické pre startupy – keď firma škáluje, prichádzajú problémy v tíme, politické drámy, zanedbanie financií, pretože ste príliš zaneprázdnení budovaním biznisu. A všetko toto sa nám stalo.
Boli práve tieto veci, ktoré ste spomenuli, najväčšia skúška líderstva?
Áno, tieto výzvy sú súčasť líderstva a v rôznych formách sa objavujú neustále. Pre mňa osobne však bola najnáročnejšia skúsenosť transformácia z roly zakladateľa na CEO a lídra. Keď ste zakladateľ, robíte všetko – HR, marketing, hiring, stratégiu – a to je paradoxne jednoduchšie než skutočne viesť firmu. Pre mňa bolo najťažšie naučiť sa „pustiť veci“ a namiesto toho, aby som pracovala na úlohách, som musela začať pracovať s ľuďmi, vžiť sa do ich kože, robiť kompromisy a prekonávať výzvy spoločne.
Foto: Robo Homola
Neustále sa pýtate: Pridávam vôbec nejakú hodnotu? Robím správne rozhodnutia? Idem správnym smerom? A práve tieto pochybnosti sú dôležité. To, čo ma v týchto momentoch držalo pri zemi, bola pokora a úprimná starostlivosť o ľudí. A to je opäť ľahšie povedať ako urobiť. Pre mňa to bola najväčšia výzva. A ako som spomenula na začiatku, nové výzvy prichádzajú s každou fázou rastu firmy. Posledných desať rokov spočívalo v tom, ako dokázať, že Eyerim sa dokáže etablovať na trhu s okuliarmi. Teraz prichádza nová kapitola – škálovanie ďalej a viac, ako ktokoľvek očakáva. Náš cieľ je jasný: chceme byť dominantní v digitálnom predaji okuliarov naprieč Európou a ďalej.
