K prvým lastovičkám sa radia projekty, za ktorými stojí dlhoročný odborník v oblasti sociálnych služieb pre seniorov Marián Bača a oceňovaná architektka Zuzana Zacharová. Vďaka skúsenostiam získaným v zahraničí priniesli na Slovensko koncept, ktorý má podľa nich potenciál odľahčiť rastúce nároky na už teraz nedostatočné kapacity štátnych zariadení pre seniorov. Perspektívne môže dokonca pomôcť rozhýbať trh s bývaním vytvorením celkom novej kategórie bývania.
Ľudia na dôchodku totiž nie sú len tí, ktorých zdravie je podlomené natoľko, že musia bývať v zariadeniach pre seniorov s non-stop opaterou, či už štátnych, alebo privátnych. Je tu aj veľká skupina seniorov, ktorá chce žiť samostatne, avšak stále v kontakte s rovesníkmi a zabezpečenou asistenciou pre prípad, že by ju z času na čas potrebovali.
Tri projekty
Funkčnosť takéhoto modelu si už odskúšali na menšom projekte seniorského bývania v Hviezdoslavove neďaleko Bratislavy, ktorý začal fungovať v auguste 2025 a na trh priniesol 12 bytov pre seniorov.
Teraz stavajú aj štyri rodinné domy s 12 seniorskými bytmi v Hubiciach, asi 30 kilometrov od hlavného mesta, a v príprave je aj väčší projekt rezidenčného bývania v Košiciach na Sídlisku KVP, kde by malo v rámci štyroch budov vzniknúť 52 bytov pre seniorov, ako aj denný stacionár. Aktuálne je v povoľovacej fáze a začiatok výstavby sa predpokladá niekedy v budúcom roku.
Archív Silvers
Tím Silvers: Zuzana Zacharová, Marián Bača a Michal Smetanka.
Projekty realizujú kombináciou komerčných bankových úverov a s podporou investičných fondov v spolupráci so Sociálnymi inovátormi, čo je slovenské družstvo spájajúce sociálnych podnikateľov a tvorcov projektov s investormi a etickými bankami zameranými na pozitívny spoločenský vplyv, ako aj so štátnou spoločnosťou Slovak Investment Holding a inými európskymi zdrojmi.
Seniorské mestečko
Marián Bača na Slovensku v minulosti dlhé roky pracoval v oblasti sociálnych služieb pre seniorov. V rámci pôsobenia v meste Prešov na poste vedúceho odboru sociálnych služieb už v roku 2008 pripravil projekt Mestečko seniorov.
„Spoločne s kolegami a architektom Petrom Doričkom sme vtedy pripravili koncept Mestečka seniorov s celkovou kapacitou pre asi tristo seniorov, previazaný so štartovacími bytmi pre mladé rodiny, a tam som prvýkrát videl, že ľudia majú o takúto formu bývania skutočne záujem,“ spomína Bača.
Medzičasom zo Slovenska odišiel a už niekoľko rokov žije a pôsobí vo Francúzsku práve v oblasti striebornej ekonomiky a rozvoja služieb bývania pre seniorov. Zároveň spolupracuje s expertmi vo viacerých krajinách Európy, Ázie a Severnej Ameriky.
V roku 2020 Bača na Slovensku založil Inštitút aktívneho bývania, ktorý pripravuje projekty asistovaného komunitného bývania pre seniorov a ľudí v núdzi.
O tri roky neskôr spoločne s architektkou Zuzanou Zacharovou a Michalom Smetankom založili spoločnosť Silvers ako sociálny podnik, ktorý realizuje stavebné projekty prvých domov asistovaného a aktívneho bývania pre seniorov na Slovensku.
Archív Silvers
Štúdia projektu spoločnosti Silvers v Košiciach
Archív Silvers
Silvers – stacionár v Hviezdoslavove
Archív Silvers
Silvers – stacionár Hviezdoslavov
Archív Silvers
Silvers – stacionár v Hviezdoslavove
Archív Silvers
Štúdia pripravovaného projektu Silvers v Košiciach
Archív Silvers
Štúdia projektu Silvers v Košiciach
Zuzana Zacharová je dlhoročná architektka, členka výberu Forbes 50 nad 50 za rok 2026 a zakladateľka občianskeho združenia, ktoré sa systematicky venuje obnove starých industriálnych stavieb.
V rámci architektonickej platformy DF Creative Group spoločne s architektom Martinom Paškom pracovala na obnove historickej budovy Jurkovičovej teplárne v Bratislave a na rekonštrukcii objektu EP – Elektrárňa Piešťany, oba projekty získali viaceré ocenenia.
Máme problém
Projekty bývania pre seniorov, ktorým sa Zuzana Zacharová spoločne s Mariánom Bačom venuje teraz, vychádzajú z potrieb demograficky rastúcej skupiny ľudí nad 50 či 60 rokov. Ich počet, nielen na Slovensku, ale aj v Európe a ďalších rozvinutých krajinách sveta, rýchlym tempom narastá.
„Slovensko sa v rámci EÚ27 radí ku krajinám s najdynamickejšie rastúcim zastúpením seniorskej zložky spoločnosti a predpokladá sa, že v roku 2060 sa z hľadiska indexu starnutia zaradí ku krajinám s najstaršou populáciou Európskej únie,“ vysvetľuje Marián Bača.
Poukazuje pritom na to, že starnutie obyvateľstva (okrem iného) výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percent a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roka 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc a ich vzájomný pomer sa tak zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
Dokonca do roku 2050 pribudne presne toľko dôchodcov, koľko ubudne pracujúcich – 439-tisíc na obe strany. A na jedného dôchodcu už nebudú pripadať dvaja pracujúci ako dnes, ale len 1,2.
„Starnutie populácie nie je hrozba, je to realita. Všetci, ktorí do roku 2035 vstúpia na trh práce, sa už narodili. Otázka je len, či sa naň pripravíme. Ak sa mu nebudeme venovať systémovo a s dlhodobou stratégiou, ktorá prežije volebné cykly, pocítime to v dôchodkoch, zdravotníctve, na trhu práce, v bývaní a aj v ďalších oblastiach života. Ak sa však pripravíme, môže byť strieborná ekonomika pre Slovensko príležitosťou,“ myslí si Marián Bača.
ČO JE STRIEBORNÁ EKONOMIKA
Ako vysvetľuje Marián Bača, strieborná ekonomika zahŕňa produkty, služby a riešenia prispôsobené starším ľuďom, ktoré podporujú ich zdravie, nezávislosť, pohodlie a kvalitu života.
Zahŕňa široké spektrum odvetví a oblastí, ako sú zdravotníctvo a starostlivosť o dlhodobo chorých seniorov, ale aj špecifické technológie na monitorovanie zdravia a liečebné pomôcky či technologické riešenia pre starších, inteligentné domácnosti, zdravotné aplikácie, nositeľné zariadenia na monitorovanie zdravotného stavu a komunikačné platformy, ktoré uľahčujú interakciu s rodinou a priateľmi.
Spadá sem aj bývanie prispôsobené pre seniorov vrátane bezbariérových domovov a bytov, asistovaného bývania či domovov dôchodcov, ale napríklad aj špecifické riešenia pre dôchodky, finančné plánovanie, poistenie a investičné služby zamerané na staršiu populáciu či cestovný ruch a programy wellness zamerané špeciálne na túto klientelu.
Prvé lastovičky
Podľa údajov Európskej komisie je na Slovensku strieborná ekonomika zatiaľ len v počiatočnej fáze rozvoja.
„Rozširujú sa kapacity zariadení pre seniorov, vznikajú prvé projekty moderného komunitného bývania, rozvíjajú sa služby domácej starostlivosti, telemedicíny a digitálnych riešení pre samostatný život seniorov,“ uvádza sa v dokumentoch Komisie.
Ak vás starnutie populácie a jej vplyv na ekonomiku štátu znepokojujú, je tu aj pozitívna stránka. Narastajúci počet ľudí vo vyššom veku totiž vytvára priestor pre nové podnikateľské príležitosti a tvorbu pracovných miest v zdravotníctve, sociálnych službách, bývaní, cestovnom ruchu alebo digitálnych technológiách. Podobne to vidí aj Európska komisia.
„Silver economy predstavuje nielen reakciu na demografické zmeny, ale aj významnú príležitosť pre hospodársky rast, inovácie a budovanie inkluzívnej spoločnosti,“ píše Komisia v správe o striebornej ekonomike.
V rámci Európskej únie k známym a dobre fungujúcim projektom patrí napríklad holandský model Humanitas Deventer, kde spolu so seniormi bývajú aj študenti výmenou za dobrovoľnícku pomoc, ako aj siete komunitného seniorského bývania v škandinávskych krajinách – napríklad takzvaný trygghetsboende, teda bezpečné bývanie, pre seniorov vo Švédsku – či americký koncept Continuing Care Retirement Communities, ktoré kombinujú samostatné bývanie, asistované služby a zdravotnú starostlivosť na jednom mieste.
V komunite, ale so súkromím
„Staviame byty pre seniorov, ktorí sú v dôchodkovom veku, dokážu sa o seba sami postarať, nemusia byť odkázaní na opatrovanie a ešte stále chcú žiť aktívny život,“ vysvetľuje Marián Bača.
Ako dodáva, zároveň však svoje lokality pripravujú s ohľadom na budúce potreby ich obyvateľov. Ak budú potrebovať nejakú pomoc alebo podporu, v rámci projektov ju nájdu.
V ich projektoch komunitného seniorského bývania platí, že seniori žijú vo svojich bytoch presne tak, ako by žili vo svojich predošlých domovoch. V bytoch majú súkromie a nikto im nediktuje žiadny špecifický režim, ako je to bežné v zariadeniach sociálnych služieb.
V rámci poskytovaných služieb je v nich však vytvorené zázemie pre prípad, že by nejakú pomoc potrebovali a ich blízki, deti či iná rodina, práve neboli k dispozícii.
„Žijú si svoj vlastný život, ale je tam človek, ktorý je pripravený pomôcť im,“ vysvetľuje Marián Bača. Asistent je na mieste v pracovných dňoch a v pracovnom čase. Okrem toho v rámci projektu funguje aj non-stop linka dispečingu a podpory.
„Sú to tie gombíky pomoci, ktoré už slovenská spoločnosť pozná. Seniori ich nosia buď na náramku, alebo prívesku. V prípade akejkoľvek potreby pomoci ich stlačia a náš kolega na ne reaguje 24/7 a potreby intervenuje,“ dodáva Bača.
Dizajn pre všetkých
Z pohľadu architektky sú budovy navrhnuté systémom takzvaného univerzálneho dizajnu. Ako vysvetľuje Zuzana Zacharová, ide o prístup, v rámci ktorého sa celý priestor aj architektonické riešenia navrhujú tak, aby boli využiteľné pre všetkých ľudí bez ohľadu na ich vek, výšku či zdravotné znevýhodnenie.
„Uplatňujeme skúsenosti architektov a odborníkov z tejto oblasti, ale zároveň sa už učíme aj od seniorov, ktorí u nás bývajú,“ dodáva Zacharová.
V projektoch komunitného bývania sa nachádza aj klubovňa – spoločná miestnosť pre obyvateľov, kde si organizujú rôzne stretnutia, oslavy či posedenia.
„Spomínam si, že keď som tieto priestory zakresľovala do stavebných plánov (v rámci projektu v Hviezdoslavove), ani som nevedela, či to vôbec budú používať. Priznám sa, bola som trochu skeptická. Dnes však vidíme, že to tam neustále žije! Seniori sa tam stretávajú, stále sa tam niečo deje, organizujú si tam rôzne akcie. Takto sa komunita zároveň utužuje a plní presne tú funkciu, ktorú má,“ pochvaľuje si Zuzana Zacharová.
Iný model vlastníctva
Projekty komunitného bývania pre seniorov vo svete fungujú na základe rôznych ekonomických modelov. Niekde ich môže podporovať štát, inde spadajú do striktne privátnej sféry, prípadne ide o kombináciu oboch.
Model, ktorý používajú pri svojich projektoch v rámci Silvers je navrhnutý tak, aby zaručil, že byty postavené na užívanie seniormi takými zostanú aj po prípadnom odchode niektorých z ich súčasných obyvateľov.
Takže aby sa zabezpečilo, že byty zostanú v užívaní seniorských obyvateľov, záujemca o bývanie v takomto projekte – alebo ich deti či iná blízka osoba – si v byte kupuje len menšinový, 49-percentný podiel.
Za ten zaplatí alikvótnu sumu. Zvyšných 51 percent hodnoty bytu zostáva v rukách spoločnosti Silvers, ktorá byty nielen navrhuje a stavia, ale poskytuje v nich aj asistenčné, komunitné a iné služby.
Keď jedného dňa senior z bytu odíde, napríklad keď sa jeho stav zhorší natoľko, že už potrebuje nepretržitú starostlivosť a odchádza do zariadenia sociálnych služieb, senioralebo jeho príbuzní – v závislosti od toho, kto je uvedený ako majiteľ spomínaných 49 percent –, má viacero možností.
Svoj minoritný podiel môže odpredať inému seniorovi, s ktorým následne Silvers uzavrie zmluvu o poskytovaní služieb v rámci objektu. Alebo podiel od neho spätne odkúpi spoločnosť Silvers, ktorá potom uvoľnený byt ponúkne inému seniorovi.
Archív Silvers
Štúdia projektu Silvers v Košiciach.
„Je to poistka pre to, aby sa zabezpečila kontinuita seniorského asistovaného bývania, aby sa nenarušila napríklad dedením a zároveň táto forma financovania robí naše bývanie dostupnejším pre viac seniorov,“ vysvetľuje Marián Bača, ktorý zároveň hovorí, že seniori, ktorí majú záujem o bývanie v takomto projekte, podľa neho nemusia mať na konte milióny.
Väčšina z ich súčasných obyvateľov bývanie financovala predajom svojej predošlej – a väčšinou na ich potreby priveľkej – nehnuteľnosti na komerčnom trhu. Z tejto sumy si zakúpili podiel v seniorskom bývaní a z dôchodku alebo zvyšku ceny, ktorú utŕžili za predanú nehnuteľnosť, si platia príslušné služby v projekte.
„Väčšina našich obyvateľov sú klasickí seniori, ktorí si to dokážu financovať takýmto spôsobom. Máme tam asi len dvoch seniorov, ktorým to platia deti a ktorých vôbec nezaujímala cena,“ hovorí Bača.
Nový impulz pre realitný trh
Ak by sa takýto model uchytil vo väčšej miere aj v konzervatívnej krajine, akou je Slovensko, mohol by nakopnúť aj sekundárny rezidenčný trh. Podľa Mariána Baču totiž vysoké percento slovenských seniorov žije v bytoch, ktoré sú často väčšie, ako reálne potrebujú, a nevedia sa už plnohodnotne postarať o ich prevádzku.
„Myslím si, že veľa seniorov alebo ich detí už takto premýšľa, a ak by mali vyhovujúcu možnosť takéhoto bývania na mieru, určite by to využili. Následne by sa mohli väčšie nehnuteľnosti seniorov na trhu s bývaním využiť pre mladé rodiny s deťmi.“
Spolu so Zuzanou Zacharovou preto veria, že podobné projekty majú zmysel a že záujem o ne bude aj na Slovensku postupne rásť. Obdobie, keď človek odchádza do dôchodku, až pokiaľ nie je celkom odkázaný na starostlivosť iných, je totiž dlhé.
„Mnohí dôchodcovia sú veľmi aktívni, a až pokiaľ je to možné, nechcú byť zavretí v domovoch sociálnych služieb. Ani sa im nečudujem, ľudia tam často majú pocit, akoby už len čakali na svoj koniec. Aktívny život a podporu pre prípad, že budú nejakú pomoc potrebovať, im dokážu zabezpečiť práve projekty asistovaného seniorského bývania,“ uzatvára Zuzana Zacharová.