Fond stavil na prudký rast AI infraštruktúry a pokles softvérových firiem. Kombinácia opcií, úverov a koncentrovaných pozícií sa počas letného výpredaja obrátila proti nemu.
Pracoval pre Sama Bankmana-Frieda aj Sama Altmana, Jane Street pre neho prišla o miliardy a spôsobil najväčšiu jednorazovú stratu v histórii obchodovania s akciami aj komoditami. A to všetko skôr, než dovŕšil 25 rokov. To nie sú práve zárezy, ktorými sa môže pochváliť hocikto.
Zabudnime teraz na to, nakoľko je to dôvod na chválu, obzvlášť ak vás napokon musí z problémov vyťahovať legendárny sup Wall Street Ken Griffin. Pozrime sa radšej krok za krokom, ako presne prebiehal na poslednú chvíľu odvrátený kolaps hedžingového fondu Situational Awareness a čo je sotva 25-ročný Leopold Aschenbrenner vlastne zač.
A možno aj na to, čo si presne vziať z manažérskeho zlyhania niekoho, ktorého hlavnou kvalifikáciou na správu cudzích miliárd je 165-stranová a svojho času veľmi virálna esej o umelej inteligencii, začiatky pod krídlami Bankmana-Frieda alebo skutočnosť, že ho spolu s ďalšími vedcami zaoberajúcimi sa AI vyhodili z OpenAI.
Keď fond Situational Awareness na konci júla stratil približne 35 miliárd dolárov, teda asi 30,1 miliardy eur, ktoré mal v tom čase pod správou, bolo jasné, že pôjde o kolosálny problém. Keď však konečne trochu sadol prach, ukázalo sa, že Leopold Aschenbrenner by pokojne mohol mať vlastný zápis v Guinnessovej knihe rekordov.
V článku sa dozviete:
- – ako „Nostradamus AI“ v priebehu niekoľkých dní vymazal zo svojho fondu Situational Awareness približne 35 miliárd dolárov, čo je viac než strata Morgan Stanley na hypotekárnych aktívach v roku 2008,
- – ako mladý AI vizionár postavil Situational Awareness na jedinej stávke a vrstvenom riziku, pričom fond fungoval bez ochrany pred nepriaznivým scenárom,
- – ako vyzerala štruktúra finančnej páky, akú stratu odpísala Jane Street a čo urobil Ken Griffin po odkúpení pozícií.
To, čo sa mu totiž podarilo na konci júla, keď si trh uvedomil, že umelá inteligencia nemusí byť okamžite zisková, bola v skutočnosti vôbec najväčšia strata v histórii obchodovania s akciami verejne obchodovaných spoločností, ako aj s oveľa volatilnejšími komoditami.
Strata fondu s dnes trochu ironicky znejúcim názvom totiž 2,5-násobne presiahla straty banky Morgan Stanley z októbra 2008, keď finančná inštitúcia čelila najväčšej kríze vo svojej histórii v dôsledku predchádzajúceho hazardovania na americkom hypotekárnom trhu.
Nepochybne k tomu prispelo aj to, že hoci Aschenbrenner investoval na trhu pomerne preplnenom investormi, jeho multimiliardové pozície posilnené štvor- až päťnásobnou finančnou pákou, ktoré stavili de facto iba na jeden sektor a boli zahedžované protistávkou na to, že tento sektor vo veľmi krátkom čase úplne naruší iný, boli také obrovské, že akýkoľvek pokus o ich likvidáciu priamo na verejnom trhu by ho doslova uvaril vo vlastnej šťave.
Na svoju smolu si však tento drobný detail týkajúci sa trhovej likvidity, rovnako ako prekvapivé zistenie, že ani akcie infraštruktúrnych firiem naviazaných na AI trade nejdú iba nahor, Aschenbrenner uvedomil až počas vlastnej svadby s vedúcou kancelárie generálneho riaditeľa Anthropicu Avital Balwit. Do kalifornského Carmelu mu totiž dorazila výzva na doplnenie zábezpeky, takzvaný margin call, vo výške 30 miliárd dolárov, teda približne 25,8 miliardy eur, prevažne od Goldman Sachs. Zjavne nebola prvá, tentoraz však bola kritická.
Možno za to mohlo rozpálené kalifornské slnko, možno predsvadobné poblúznenie, nečakaná ťarcha situácie, mladícka nerozvážnosť či len zlá rada. Aschenbrennerovi však v každom prípade nenapadlo nič lepšie, než práve s pomocou Goldman Sachs rozoslať iným fondom ponuku na odkúpenie stratových pozícií v klesajúcich AI akciách. Výsledok si môžete ľahko domyslieť.
Hedžové fondy a tvorcovia trhu z Wall Street – či už pre vlastné zaistenie, alebo pod vidinou rýchleho zisku – začali stávkovať na ďalší pokles trhu a prepad dovtedy prehriateho trhu sa ešte zrýchlil. Leopold aj Situational Awareness sa tak ocitali pod čoraz väčším tlakom, čo sa prejavovalo, okrem iného, tým, že Aschenbrenner prestal na konci júla dvíhať telefóny svojim investorom, ako neskôr upozornil denník Financial Times.
Keď chýba situačné povedomie
„Keď mám nejaké peniaze, kúpim akcie, ale nenakupujem na dlh. Ľudia, ktorí žijú príliš na dlh, na to napokon väčšinou tvrdo doplatia. Burzové indexy na Wall Street zruinovali nejedného človeka; pripomína to hazardnú hru faro,“ vyhlásil svojho času jeden z legendárnych „lúpežných barónov“ korporátnej Ameriky 19. storočia Cornelius Vanderbilt.
Touto tézou sa však Aschenbrennerov fond rozhodne neriadil. Údajne hedžový fond Situational Awareness bol, naopak, postavený výhradne na stávke, že umelá inteligencia v krátkodobom horizonte a vo veľkom prevalcuje technologický status quo, ktorý tu fungoval posledných 20 rokov.
Stratégia stála na jednoduchej téze z Aschenbrennerovej eseje: AI si vyžaduje neustály masívny rast podpornej fyzickej infraštruktúry, a preto sa do nej oplatí investovať, pokojne aj s požičaným kapitálom.
Nakupoval najmä infraštruktúrne a čipové spoločnosti ako SK Hynix, SanDisk, Micron, CoreWeave či IREN, ktoré stávka na AI vynášala do stratosféry a niekedy ešte vyššie. Pozície posilňoval ďalším požičaným kapitálom, údajne až s päťnásobnou pákou, a – to mala byť zrejme tá zaisťovacia časť stratégie – zároveň shortoval firmy, najmä softvérové SaaS platformy, ktoré mala AI čoskoro nahradiť.
Okrem toho fond uskutočnil aj niekoľko investícií do súkromných spoločností. Išlo najmä o AI startup MatX a obrovský podiel v AI laboratóriu Anthropic.
Stratégia, ktorá namiesto skutočného zaistenia pripomínala skôr texaský hedge, teda neslávne známu stratégiu texaských farmárov a obchodníkov s dobytkom, ktorí namiesto poistenia predajnej ceny dobytka proti poklesu kupovali ďalšie futures kontrakty na rast cien, prekvapivo nejaký čas skutočne fungovala. Aschenbrenner, ktorý predtým dokázal získať miliardy dolárov od bohatých investorov, vykazoval dychberúce výnosy, ktoré do konca tohtoročného júna vzrástli o takmer 450 percent.
Fond tak patril k najrýchlejšie rastúcim menám na Wall Street a počiatočný kapitál rozmnožil v čase najväčšej slávy na 45 miliárd dolárov, teda približne 38,7 miliardy eur. Len za rok 2025 si pripísal 200 percent zisku. Stal sa tak fenoménom, ktorého kroky kopírovali z verejne dostupných útržkov informácií aj retailoví investori. Tu sa však natíska prvá otázka: Kde na to vôbec extrémne mladý AI vedec s nulovými skúsenosťami so správou majetku vzal?
Wall Street totiž len málokedy zveruje milióny, a už vôbec nie miliardy dolárov niekomu s nulovými skúsenosťami s ich správou. Ako sa napokon na vlastnú smolu pri Situational Awareness presvedčil tvorca trhu a obchodná spoločnosť Jane Street, ktorá kvôli Aschenbrennerovmu fondu odpísala približne 15 miliárd dolárov, teda asi 12,9 miliardy eur, tento zvyk má dobrý dôvod.
Existuje však istá skupina dobrodruhov, ktorá s niečím podobným taký problém nemá. Popri japonskom miliardárovi Masajošim Sonovi, ktorý v tomto smere predstavuje samostatnú kategóriu a nášho prípadu sa priamo netýka, hoci sa mu Aschenbrenner v júli pokúšal predať svoj podiel v Anthropicu, medzi nich patria predovšetkým technologickí miliardári zo Silicon Valley. A tu sme konečne doma.
Poskladať počiatočný rozbehový kapitál vo výške 225 až 250 miliónov dolárov, teda približne 193,7 až 215,3 milióna eur, napokon pomohli ľudia ako zakladatelia fintechovej spoločnosti Stripe, bratia Patrick a John Collisonovci, alebo venture kapitáloví investori Nat Friedman, bývalý riaditeľ GitHubu, a Daniel Gross. Výnimku z Wall Street potom predstavuje už spomínaná Jane Street, ktorá do fondu spolu s niekoľkými prominentnými rodinnými kanceláriami nastúpila ako do už rozbehnutého vlaku.
K zvyšku potom dopomohla jednoduchá, zato masívna finančná páka sprostredkovaná veľkými americkými investičnými domami, takzvanými Wall Street prime brokers, ako sú spomínaní Goldman Sachs, JPMorgan Chase a Bank of America. Ako sa však mladému AI vedcovi podarilo Silicon Valley presvedčiť?
Vlastne sa ani nemusel veľmi snažiť. Leovi Aschenbrennerovi sa totiž podarilo niečo iné – rýchlo si vytvoriť auru mladého génia a neskôr vizionára novej éry umelej inteligencie. Teda veľmi podobný trik, aký občas používajú samotní zakladatelia technologických startupov. A tu sa, či chceme, alebo nie, dostávame k pozoruhodnému životopisu, ktorý tomu všetkému dosť napomohol.
Životopis
Leopold sa narodil v roku 2001 v Nemecku v rodine dvoch lekárov, preskočil niekoľko ročníkov nemeckého vzdelávacieho systému a už v pätnástich rokoch sa mu podarilo zapísať sa na Kolumbijskú univerzitu. Absolvoval ju v roku 2021, keď mal iba 19 rokov, a veľmi krátko sa venoval výskumu na Oxfordskej univerzite.
Na Kolumbijskej univerzite sa mu tiež podarilo založiť pobočku hnutia efektívneho altruizmu, vďaka čomu pravdepodobne prišiel do kontaktu s neslávne známym a dnes už neexistujúcim kryptoimpériom ďalšieho veľkého vyznávača efektívneho altruizmu Sama Bankmana-Frieda.
Pre jeho neziskovú filantropickú zložku FTX Future Fund následne po škole pracoval, a to až do osudnej implózie kryptoburzy FTX a prepojeného hedžového fondu Alameda Research v novembri 2022. Že by si z nešťastia svojho patróna vzal nejaké ponaučenie o koncentrovaných investičných stávkach, sa však rozhodne povedať nedá.
Následne sa Leo niekedy v priebehu roka 2023, presný dátum nikde nenájdeme, pripojil k OpenAI ako súčasť tímu pracujúceho na väčšej bezpečnosti a etických otázkach spojených s umelou inteligenciou. Na tejto pozícii však nepracoval dlho. Vydržal približne rok. Už v apríli 2024 ho z ikonického AI laboratória opäť prepustili pre údajné zdieľanie neverejných dát smerom von zo spoločnosti.
On sám toto obvinenie spochybnil a pri odchode z firmy dokonca odmietol podpísať takzvanú dohodu o neznevažovaní. Vzdal sa tak približne milióna dolárov v akciách firmy, teda asi 861-tisíc eur, s tým, že sloboda je vraj na nezaplatenie. Milión dolárov síce nie je úplne málo, táto stávka sa mu však celkom vyplatila. Nezhody s OpenAI mu priniesli mediálnu pozornosť, ktorú rozhodne naplno využil.
Krátko po odchode z firmy na seba v júni toho istého roka upozornil vydaním 165-stranovej eseje Situational Awareness: The Decade Ahead (Situačné povedomie: nasledujúce desaťročie). Dokument sa virálne rozšíril po Silicon Valley a zakrátko sa o ňom hovorilo v celej oblasti Sanfranciského zálivu. Hoci de facto iba sumarizoval to, o čom si zamestnanci AI laboratórií už nejaký čas šepkali, stal sa jedným z najdiskutovanejších textov o umelej inteligencii roku 2024.
Možno aj práve preto, že Aschenbrenner zrazu nahlas vyjadril to, o čom ostatní dovtedy hovorili iba šeptom. Esej, na ktorej vidno, že by si zo všetkého najviac zaslúžila zásah editora, Aschenbrennerovi definitívne dodala verejný obraz sebavedomého prognostika v oblasti AI.
Americký podcaster Tim Ferriss ho dokonca na jej základe označil za „Nostradama umelej inteligencie“, čo neskôr ochotne prevzali médiá. Aschenbrenner v texte predpovedá na rok 2027 príchod všeobecnej umelej inteligencie – okamih, keď veľké jazykové modely dosiahnu ľudskú úroveň a začnú automatizovať výskum AI, čo dramaticky skráti časový rámec ďalších inovácií. Píše tiež o potrebe štátneho zásahu, pretože samoregulácia v AI laboratóriách úplne nefunguje.
Rovnako sa v nej však hovorí o potrebe obrovských investícií do podpornej infraštruktúry umelej inteligencie, bez ktorej sa AI laboratóriá nezaobídu. A práve táto posledná téza sa stala alfou a omegou, a možno vôbec jedinou investičnou tézou neskôr založeného fondu.
Šachové otvorenie
Fond Situational Awareness LP však v skutočnosti vznikol skôr než neskôr, konkrétne v júli 2024. Aschenbrenner si doň ako partnera prizval ďalšiu výraznú osobnosť zo sveta AI, kanadsko-amerického výskumníka a popularizátora umelej inteligencie Carla Shulmana. Ten mal na rozdiel od neho aspoň nejakú skúsenosť z prostredia hedžových fondov, pretože v minulosti pracoval pre investora Petera Thiela.
To, čo Aschenbrennerovi, ktorý mal pri rozhodovaní zjavne hlavné slovo, chýbalo na skúsenostiach, doháňal silným investičným presvedčením. Takým silným, že dokázalo presvedčiť aj prvých investorov. Rozbeh fondu podporili už spomínaní technokrati a skorý úspech pomohol prilákať ďalšie peniaze vrátane kapitálu od kvantitatívneho obchodníka Jane Street.
A pretože sa AI vyvíja rýchlo, Aschenbrenner na nič nečakal a ešte na konci roka 2024 začal Situational Awareness budovať prvé pozície. Či už išlo o šťastnú náhodu alebo prezieravosť, jednou z prvých väčších pozícií sa stala aj investícia do juhokórejského výrobcu pamätí SK Hynix.
Firma patrí medzi tých niekoľko vyvolených, ktorí dokážu vyrábať operačné pamäte s vysokou priepustnosťou, takzvané HBM (High Bandwidth Memory), ktoré sa tradične využívajú v superpočítačoch a dnes čoraz častejšie najmä v AI akcelerátoroch. Akcie tejto firmy sa od jesene 2024 do tohtoročného júna zhodnotili približne o 1 500 percent a aj po júlovom precenení zostávajú zhruba o 870 percent drahšie než v čase, keď Situational Awareness svoju stávku začal.
Vo februári nasledujúceho roka prichádza prvý šok a nenápadné varovanie, že silne napakovaná stávka, hoci aj na správny smer vetra, nemusí byť tou najlepšou voľbou. Príchod čínskeho DeepSeeku spôsobuje prvý väčší výpredaj akcií spojených s umelou inteligenciou a Situational Awareness sa dostáva do straty. Aschenbrenner však svojej investičnej téze veril natoľko, že ju neupravil.
A vyplatilo sa. Prvý štvrťrok 2025 končí fond so zhodnotením o 47 percent po odpočítaní poplatkov. Na porovnanie, index najväčších amerických firiem S&P 500 si za rovnaký čas pripisuje iba okolo šiestich percent. A investori na to počúvajú a pridávajú sa ďalší. Vo februári sa však stane ešte jedna podstatná udalosť. Situational Awareness v rámci súkromnej investície kupuje podiel v Anthropicu, ktorý je v tom čase oceňovaný približne na 61,5 miliardy dolárov, teda asi 53 miliárd eur.
Dnes sa v súvislosti s chystaným vstupom na burzu hovorí o ocenení jeden až dva bilióny dolárov, teda približne 861 miliárd až 1,72 bilióna eur, pričom posledné oficiálne ocenenie z tohtoročného mája predstavuje 965 miliárd dolárov, v prepočte približne 830,9 miliardy eur. Prvé úspechy oslabili investorom úsudok, a tak boli ochotní prehliadať absenciu záložného plánu pre prípad, že by stávka na rýchly rast AI nevyšla, aj nezvyčajne vysokú poplatkovú prémiu fondu, dlhé viazanosti a vysoké minimálne investície, ktoré boli podmienkou vstupu.
Po zvyšok roka to napriek tomu vyzeralo ako správny ťah, kapitál pod správou sa do konca roka rozmnožil približne o 200 percent. Už vtedy by sme však našli známky toho, že zázračný rast nie je úplne samozrejmý a je vykúpený vysokým rizikom.
Napríklad vo verejnom podaní formulára 13F za štvrtý kvartál roka 2025 pre americkú Komisiu pre cenné papiere a burzy sa môžeme dočítať, že z približne 5,5 miliardy dolárov, teda 4,7 miliardy eur, v 29 pozíciách tvorí okolo 30 percent vysoko rizikových opcií. Osemdesiatosem percent portfólia sa navyše nachádzalo iba v desiatich spoločnostiach.
Stredná hra
Pokušenie však bolo príliš veľké, a to tak pre investorov, ako aj pre samotný fond, ktorý používal čoraz riskantnejšie stratégie kombinujúce koncentráciu, troj- až štvornásobnú páku a spomínané opcie. Globálna investičná stávka na AI však pokračovala, a tak to vychádzalo aj Aschenbrennerovi. Do mája 2026 dosahuje medziročný rast fondu 270 percent a dychberúcich tisíc percent od jeho založenia.
A to je tiež moment, keď si mladého investora začínajú všímať ekonomické médiá pokrývajúce dianie na Wall Street a my sme svedkami zrodu novej investičnej superhviezdy. Šťastie Aschenbrennerovi praje až do júna, keď fond medziročne rastie o 439 percent a podľa oficiálnych odhadov má pod správou až 45 miliárd dolárov, teda približne 38,7 miliardy eur.
Je tu, samozrejme, drobný háčik. Nejde o 45 miliárd vlastného kapitálu, respektíve prostriedkov jeho investorov, ale o expozíciu vytvorenú práve pomocou páky a derivátov, takže trochu taký vzdušný zámok. Už v tejto fáze, keď si Aschenbrennerov fond užíval bezstarostnú adrenalínovú jazdu, však opatrnejším investorom svietilo viacero varovných kontroliek.
Ako už vieme, výnosy, ktoré fond generoval, nebolo fyzicky možné na trhu dosahovať iba pomocou dobre postavených dlhých pozícií a na základe správnej intuície, aj keby patrila géniovi. Bolo teda jasné, že v nich musí čoraz väčšiu úlohu zohrávať pákový efekt, či už v podobe množstva požičaného kapitálu, alebo pomocou opcií, teda nástroja, ktorý možno zničil viac životov retailových obchodníkov než alkohol.
Ako sa ukázalo, Aschenbrenner sa nezľakol ani jedného. Ďalším varovným signálom, minimálne pre profesionálov z Wall Street, mala byť poplatková štruktúra. Fond si účtoval dve percentá za správu, čo je celkom v poriadku, ale ďalších 20 percent si bral ako výkonnostnú odmenu za potenciálny rast. Teraz si možno hovoríte, čo je na tom zlé.
A odpoveď je až prekvapivo jednoduchá – samotná štruktúra. Valuačný guru svetového formátu Aswath Damodaran, ktorý v súčasnosti pôsobí ako profesor financií na Stern School of Business New York University, sa o nej vyjadril doslova ako o ohavnosti, ktorá na jednej strane z dlhodobého hľadiska vytvára pre investorov fondu takmer neprekonateľný hendikep a na druhej povzbudzuje manažment k bezohľadnému riskovaniu.
Poslednou kontrolkou bolo mediálne zbožšťovanie niekoho, kto má za sebou dva roky úspešného fungovania, čo je obdobie, ktoré ešte nevypovedá prakticky nič o schopnostiach, zato veľa o šťastí. Štatisticky významnú vzorku nadpriemernej výkonnosti hedžového fondu totiž získame až po prvom desaťročí a ešte lepšie po niekoľkých desaťročiach fungovania.
A práve to oddeľuje Berkshire Hathaway od Situational Awareness aj napriek tomu, že verejnosť prekrstila Aschenbrennera na Warrena Buffetta generácie Alpha. A to sa tiež tento rok počas prázdnin potvrdilo. Koncentrované portfólio podporené opciami, klasickou oldschoolovou pákou aj krátkymi pozíciami sa pri júlovom výpredaji technologických titulov a zmŕtvychvstaní softvérových firiem stalo dokonalou pascou a fond zrazu pálil prostriedky rýchlejšie než samotné AI laboratóriá.
Desiateho júla sa začínajú objavovať prvé trhliny. Trh začína pochybovať, či hyperscaleri dokážu ďalej financovať obrovské výdavky na budovanie AI dátových centier – Google, respektíve jeho materská spoločnosť Alphabet, v druhom štvrťroku prvýkrát vo svojej histórii prekvapil záporným voľným cash flow potom, čo sa mu podarilo utopiť v investíciách 5,9 miliardy dolárov, teda približne 5,1 miliardy eur –, a zvažuje, či sú ocenenia naviazaných infraštruktúrnych firiem udržateľné.
Objavuje sa tiež neistota v tom, ako je to so skutočnou návratnosťou AI v cloudových službách a či finančné výsledky ospravedlňujú vysoké ceny akcií. Do toho všetkého sa konečne začínajú od dna odrážať softvérové platformy a softvérové shorty sa začínajú farbiť načerveno. Skrátka, dokonalá búrka.
Od 20. júla sa navyše dovtedajší prepad ešte zrýchľuje a medzi najviac zasiahnuté patria spoločnosti tvoriace jadro portfólia Situational Awareness na čele so SanDiskom (mínus 40 percent), Micron Technology (mínus 20 percent) a SK Hynix (mínus 14,5 percenta). A práve tu sa prejavila druhá strana pákového efektu. Prepad akcie o 20 až 40 percent síce máloktorého investora poteší, ale nie je to ani katastrofa.
Lenže ak k tomu využívate kombináciu pákových efektov, koledujete si o margin call, teda výzvu na doplnenie prostriedkov pred hroziacou nútenou likvidáciou. Dňa 24. júla Aschenbrenner posiela investorom list, v ktorom žiada o ďalší kapitál. Nezmieňuje sa pritom o hroziacom kolosálnom probléme, ale, naopak, rámcuje to ako jednu z najlepších nákupných príležitostí za viac ako rok.
Ak mal pravdu, medzi 28. a 29. júlom bola príležitosť na nákup vôbec najlepšia, pretože výpredaj, najmä na polovodičovom trhu, vrcholí a sektor ako celok padá približne o päť percent. K predchádzajúcim pochybnostiam sa pridáva obnovený strach zo schopností čínskych modelov a možného rastu dolárových úrokových sadzieb.
Lenže túto príležitosť si už Aschenbrenner musel nechať ujsť, čo by sa možno kvôli jeho prebiehajúcej svadbe stalo tak či tak. Dorazil totiž margin call alebo možno ich celá séria a 29. júla večer sa fond nachádza v núdzovom režime.
Koncovka
Nasledujú dva náročné dni, keď Aschenbrenner z miesta svojej svadby zháňa kupca a snaží sa odkiaľkoľvek vyškrabať likviditu. Je dokonca ochotný zbaviť sa svojho esa v rukáve v podobe podielu v Anthropicu, a to s 20-percentnou zľavou oproti oficiálnemu oceneniu. Lenže podiely v súkromných spoločnostiach sa nepredávajú tak ľahko. V rovnakom čase sa traja žraloci bijú o to, čo zostalo.
Sú nimi izraelská spoločnosť Millennium Management, sama už ťažko zainteresovaná Jane Street a vládca investičného impéria v hodnote 71 miliárd dolárov, teda približne 61,1 miliardy eur, a obávaný sup Wall Street Ken Griffin so svojím fondom Citadel. Víťazom aukcie sa napokon stáva Citadel a 30. júla Situational Awareness predáva väčšinu svojho verejného akciového portfólia, teda pozície v hodnote asi 16 miliárd dolárov, v prepočte približne 13,8 miliardy eur, údajne s desaťpercentnou zľavou oproti spotovému trhu investičnej spoločnosti Kena Griffina.
V priebehu 24 hodín je po všetkom. Teda nie tak celkom. Čuduj sa svete, po dramatickom výpredaji začínajú AI akcie opäť prudko rásť. Infraštruktúrne spoločnosti dokonca o nižšie desiatky percent, lenže z toho sa už raduje niekto iný. Tridsiateho prvého júla oznamuje Situational Awareness investorom rozsah škôd: júl priniesol trvalú stratu vo výške 67 percent.
Po predchádzajúcom extrémnom raste však medziročný zisk stále predstavuje približne 80 percent. Situational Awareness teda rozhodne neskončil, len absolvoval celkom drahú školskú lekciu. Kapitál pod správou sa dnes stále odhaduje na 10 až 15 miliárd dolárov, teda približne 8,6 až 12,9 miliardy eur. Po vynútenom odpredaji verejných pozícií však zatiaľ zostáva najmä pri svojich súkromných investíciách. Fond napríklad najnovšie investoval 400 miliónov dolárov, v prepočte približne 344,4 milióna eur, do čipového startupu Source Foundry a Aschenbrenner sa snaží obnoviť dôveru investorov a získať nový kapitál.
A ktovie, možno tentoraz dôjde aj na vybudovanie oddelenia riadenia rizík. V auguste vyplávajú na povrch dve nové podrobnosti. Štrnásteho augusta agentúra Reuters informuje, že Jane Street v júli utrpela stratu približne 15 miliárd dolárov, teda asi 12,9 miliardy eur. Časť ide na vrub práve Situational Awareness, zvyšok ďalším rizikovým technologickým expozíciám, najmä v Ázii.
Hneď 21. augusta prichádza ďalšie prekvapenie. Griffinova Citadel informuje o ďalšom osude portfólia Situational Awareness. V priebehu troch týždňov odpredala pozície v hodnote viac ako štyri miliardy dolárov, teda približne 3,4 miliardy eur, a odstránila viac ako 80 percent agregovaného rizika, ktoré spolu s portfóliom prevzala.
