Katastrofa vyradila časť nepálskej hydroenergetiky a ukázala slabinu systému, ktorý stojí takmer výlučne na vode. Krajina preto začína vážnejšie uvažovať o solárnej a veternej energii.
Energetika Nepálu stojí prakticky výlučne na vodnej energii. Nie div – vďaka veľhorám, ľadovcom a množstvu prudkých riek má krajina jeden z najväčších potenciálov na výrobu elektriny z vody na svete, z čoho profituje aj susedná India. Blesková augustová povodeň však ukázala, že voda sa pre Nepál môže stať aj veľkým systémovým rizikom.
Sila bleskovej povodne v Nepále z 26. augusta nemá vo svete obdobu. V takmer stokilometrovom koridore sa voda valila rýchlosťou až 150 kilometrov za hodinu. Zanechala za sebou viac ako 1 300 mŕtvych, ďalších päťtisíc ľudí je nezvestných, zničila tisíce domov, desiatky ciest a mostov a vyradila z prevádzky časť srdca tamojšej energetiky – až 10 vodných elektrární.
Práve posledný spomínaný dôsledok podnietil úvahy o zmene prístupu Nepálu k vlastnej energetike.
Hovorca Nepálskeho úradu pre elektrinu Radžan Dhakal pre BBC uviedol, že vzhľadom na častejšie klimatické katastrofy nastal čas prehodnotiť ich politiku v oblasti vodnej energie.
Nepál má mimoriadny hydroenergetický potenciál vďaka himalájskemu terénu, veľkým výškovým rozdielom a množstvu veľkých a najmä počas monzúnov prudkých riek. Vodné elektrárne tak v krajine zabezpečujú 95 percent vyrobenej elektriny.
Súčasná inštalovaná kapacita vodných elektrární sa v krajine pohybuje okolo troch gigawattov, čo je na porovnanie približne jedenapolnásobok výkonu jadrovej elektrárne Dukovany.
Nepálčanom to v ročnom súčte bohato stačí. Počas rozmachu vodnej energetiky v posledných rokoch dokonca najmä v období monzúnov vyvážajú svoju zelenú elektrinu do Indie a cez ňu aj ďalej do Bangladéša. Napríklad za minulý fiškálny rok dosiahol podľa denníka Kathmandu Post vývoz elektriny rekordných 29,32 miliardy nepálskych rupií, teda približne 165,5 milióna eur, zatiaľ čo dovoz predstavoval 10,56 miliardy rupií, asi 59,6 milióna eur.
Technický potenciál Nepálu v hydroenergetike sa však často odhaduje až na približne 83 gigawattov. Krajina sa chcela postupne stať významným zeleným výrobcom elektriny v regióne a vlastne aj akousi „batériou“ pre Indiu.
Tá má totiž jeden a pol miliardy obyvateľov a spotreba elektriny v krajine prudko rastie. Počas monzúnov sa jej zelená a lacná elektrina z Nepálu viac než hodí. Aj preto vlády oboch krajín v posledných rokoch posilnili cezhraničnú prenosovú sústavu.
Nepál teda chcel v rozvoji hydroenergetiky pokračovať. Ničivá povodeň, ktorá nebola klasickou záplavou, pretože údolím sa okrem vody valili aj kusy ľadu, bahno, kamene a neskôr aj trosky obydlí, však tieto úvahy teraz mení.
Dvojitý ničivý dosah
Vplyv na energetiku bol pritom dvojaký. Prvý prišiel okamžite. Podľa agentúry Reuters katastrofa zasiahla najmenej 11 hydroenergetických projektov a poškodila približne 431 megawattov kapacity, čo predstavuje približne desatinu celej nepálskej hydroenergetiky.
Pre krajinu s takou silnou závislosťou od vody ide o mimoriadne vážny zásah, pretože nemá iný energetický pilier, o ktorý by sa mohla v prípade potreby oprieť.
Druhý dosah sa prejavuje až teraz. Odborníci z hydroenergetiky upozorňujú, že tamojšie vodné elektrárne boli vybudované podľa starých povodňových plánov a prístup k ich výstavbe sa musí zmeniť.
Klimatická zmena nemení iba množstvo vody, na ktoré sa dokážu vodné elektrárne pripraviť, ale celý charakter rizika. Himalájske ľadovce ustupujú, vznikajú a zväčšujú sa ľadovcové jazerá a svahy sú čoraz menej stabilné.
Vedecké práce z posledných rokov dostupné na portáli ScienceDirect.com upozorňujú na rastúce riziko takzvaného GLOF – Glacial Lake Outburst Flood, teda náhleho pretrhnutia ľadovcového jazera. Následná povodeň so sebou neprináša iba vodu, ale aj ľadové kryhy, kamene a rôzne trosky.
To všetko pôsobí na hrádze ako baranidlo. A ak hrádza náporu odolá, môže dôjsť k upchatiu odtokových tunelov, šácht aj samotných technologických zariadení vrátane turbín. Nový prístup k výstavbe vodných elektrární v Nepále by tak priniesol aj vyššie náklady.
Krajina však zrejme napokon zájde ešte ďalej – smerom k diverzifikácii energetiky. Solárne a veterné elektrárne totiž v Nepále dnes prakticky neexistujú.
Správa nemeckej rozvojovej organizácie GIZ pritom uvádza, že technický potenciál výroby energie zo solárnych zdrojov je v Nepále približne 10-krát vyšší než potenciál vodnej energetiky.
„V tomto neistom období by sme nemali staviť všetko na jednu kartu,“ povedal pre BBC indický odborník na obnoviteľné zdroje energie Kušal Gurung, ktorý sa špecializuje na čisté technológie. „Musíme sa začať vážne zaoberať aj ďalšími alternatívami, ako sú solárna a veterná energia,“ dodal.
Či sa však Nepálčania odhodlajú zaplniť himalájske kopce stožiarmi s veternými turbínami, alebo budú pokračovať vo vodnej energetike aj za cenu vyšších nákladov a rizík, ukáže až čas. Nepál má zatiaľ stále veľa práce s hľadaním nezvestných a odstraňovaním trosiek, aby sa mohol vrátiť k bežnému životu.
