Čína ovláda výrobu a do startupov prúdia rekordné sumy. Investori veria, že umelá inteligencia prekoná dnešné obmedzenia a otvorí strojom cestu do tovární aj domácností.
Ich výroba láme rekordy. Roboti podobní človeku už nie sú iba kuriozitou, ale novým technologickým trendom, do ktorého smeruje čoraz viac miliárd dolárov. A to napriek tomu, že zatiaľ nemajú príliš veľké praktické využitie. Prinášame analýzu, prečo svet verí v humanoidov a kto z toho najviac ťaží.
Pretekár v červenom mal lepší štart, ale v závere šprintu na sto metrov ho predbieha súper v bielom a berie víťazstvo. Len čo pretne cieľovú čiaru, tabuľa ukazuje čas, ktorým pokoril svetový rekord jamajského atléta Usaina Bolta. Nečakajte však žiadne oslavy, slzy šťastia či iné prejavy emócií.
Po prvé, atletický rekord sa nebude prepisovať. Bleskový čas 9,39 sekundy nezabehol človek, ale robot. Po druhé, bežci ležia nehybne na zemi. Po prelete cieľom narazili do stojacej žinenky, spadli na zem a hotovo, K. O. Šprintérov z kovu musí na nosidlách odniesť ľudský personál.
Nebol to jediný kúsok, ktorým si humanoidi koncom tohtoročného augusta získali pozornosť celého sveta. Na olympiáde robotov predviedli aj kung-fu kopy v súboji jeden proti jednému, vysoké výskoky alebo podanie tašky človeku.
Všetko to bola úchvatná šou, ktorá len podčiarkla, ako sa roboti podobní ľuďom dostávajú do kurzu. Zaoberajú sa nimi napokon svetové firmy ako Tesla, BYD či Amazon.
Len vlani sa ich vo svete vyrobilo približne 15-tisíc kusov, uvádza analýza britskej spoločnosti Barclays. Tento rok by potom malo vzniknúť približne 60-tisíc týchto robotov, čo len ukazuje, aký boom zažíva trh s humanoidmi. A najväčšiu radosť z toho majú v Číne.
Práve tá ťahá celé odvetvie. V továrňach v Pekingu a ďalších mestách tejto ázijskej veľmoci sa podľa Barclays vlani zrodilo 85 percent všetkých humanoidov. Krajina totiž na ich výrobu vynakladá čoraz väčšie sumy peňazí.
Len v uplynulom roku dali čínski investori do startupov zaoberajúcich sa humanoidmi viac ako päť miliárd dolárov, teda približne 4,3 miliardy eur. To sa pritom rovná celkovej sume za predchádzajúcich päť rokov. A finančné toky do sektora rozhodne nevysychajú ani tento rok. Naopak. Len za prvých päť mesiacov investície do humanoidov prekročili vlaňajší objem takmer o miliardu dolárov, čo predstavuje približne 861 miliónov eur.
Robotika, a to nielen tá humanoidná, je v súvislosti s umelou inteligenciou odborom budúcnosti a Peking v nej chce hrať dominantnú úlohu.
Celé desaťročia to pritom bolo výsadné územie Japonska, kde pred viac ako polstoročím vedci vyrobili prvého robota, ktorý dokázal uchopiť predmety do ruky a chodiť po dvoch nohách. Odvtedy si Japonsko držalo pozíciu svetového lídra. Už ju však nedrží. Žezlo prevzala Čína.
„Dnes je takmer nemožné postaviť humanoida bez dielov od čínskych spoločností,“ povedal denníku The New York Times Ming Hsun Lee, vedúci oddelenia automobilového a priemyselného sektora pre širšiu Čínu v spoločnosti BofA Global Research, ktorá je súčasťou Bank of America. „Cena súčiastok v Číne klesla príliš rýchlo. Ostatné krajiny jej nemôžu konkurovať.“
A to ani cenou kompletných robotov. Americkí humanoidi majú podľa Harolda Soha, výskumníka z Národnej univerzity v Singapure, zvyčajne používateľsky prívetivejší softvér, lenže čínske stroje sú lacnejšie o desiatky tisíc dolárov.
Čínsky robotický priemysel tak v posledných rokoch zažíva veľký rozmach. Jeho tržby vlani prekročili hranicu tristo miliárd jüanov, v prepočte približne 38,5 miliardy eur. Celé odvetvie tam navyše už päť rokov po sebe rastie priemerným tempom viac ako 20 percent ročne.
O boome robotov, respektíve humanoidov, niet pochýb. Keď však odhliadneme od pozlátka, ktoré ponúka robotická olympiáda, ukazuje sa, že hoci popularita humanoidov letí nahor, samotné stroje nie sú príliš schopné.
Áno, zabehnú šprint na sto metrov rýchlejšie než človek, zabrzdiť už však nezvládajú. Konkrétny model dokáže iba behať. A podobné je to aj pri ostatných humanoidoch, ktorí sa na augustovom podujatí v Číne ukázali.
Synchronizovaný tanec 10 z nich iste potešil oči divákov, stroje sa ho však neučili mesiace ako spartakiádni cvičenci. Iba sa do nich nahral program, podľa ktorého sa všetky hýbali.
„Dnešným robotom stále chýba dostatočná efektivita a univerzálnosť,“ vyhlásil Wang Sin-sin, riaditeľ čínskej spoločnosti Unitree, ktorá je popredným výrobcom humanoidov.
„Hoci naši roboti už dokážu vykonávať niektoré základné montážne úlohy, ich efektivita je stále nižšia než u ľudí. Navyše zakaždým, keď sa objaví nová úloha, treba robotov znovu vycvičiť, čo efektivitu ešte viac znižuje. Dúfame, že sa nám podarí urobiť túto technológiu univerzálnejšou a výkonnejšou, než ju nasadíme vo veľkom meradle. To je v súčasnosti jedno z najväčších úskalí, ktorým čelí celý svet,“ dodáva Wang Sin-sin.
Aj preto väčšina humanoidov, ktoré Unitree predala v posledných dvoch rokoch, putovala na univerzity, do laboratórií a ďalších výskumných zariadení, kde ich vývojári skúmajú a testujú. Mimochodom, jedného robota kúpil pre svoju zlínsku školu aj český miliardár Ivo Valenta. Vo všeobecnosti dnes iba málo humanoidov vykonáva skutočnú prácu. Dôvodov je niekoľko.
Inžinier robotiky Bedřich Himmel z Českého vysokého učenia technického v Prahe považuje za problém najmä fakt, že humanoidný robot je z princípu nestabilný systém. Aby sa nezrútil, treba ho neustále vyvažovať, lenže trvalý tlak na kĺby vedie k ich rýchlemu opotrebovaniu.
Vysoké nároky má takáto prevádzka aj na batérie, ktoré musia zostať neustále v činnosti. Znižuje sa preto ich životnosť a, samozrejme, zároveň sa vybíjajú.
„Pri estrádnych vystúpeniach, ktorých sme teraz svedkami zo všetkých strán, to nepredstavuje až taký veľký problém. Kapacita batérií je dostatočne dimenzovaná na čas exhibície, ale ak by sme chceli humanoida prevádzkovať v reálnom nasadení, začína to byť problém,“ spomína inžinier.
Nikto si tak podľa neho neželá, aby sa naňho zvalil 80-kilogramový robot, keď mu dôjde energia. Zo súčasných modelov však takmer žiadny nezvládne osemhodinovú pracovnú zmenu.
Desaťhodinovou výdržou tak tento rok prekvapil nový AgiBot A3, ten však slúži na vystúpenia počas konferencií či v zábavných parkoch, nie na prácu v továrňach. Vývojári preto vymýšľajú, ako robotov nasadiť do viaczmenných prevádzok, alebo ich učia, ako si môžu batériu vymeniť sami.
Ďalším nedostatkom sú robotické ruky, ktoré mnohokrát dokážu veľmi dobre jednu vec, všeobecnú zručnosť človeka však ešte nedosiahli. Vedci ich označujú za najzložitejšiu časť humanoidných robotov a podľa profesora Nathana Leporu, ktorý ich vyvíja na Bristolskej univerzite, uvidíme všeobecne schopné robotické končatiny odhadom do 10 rokov, ak nie neskôr.
Časť expertov na robotiku pochybuje o celkovom význame humanoidov. Ako sa ukazuje v továrňach, oveľa lepšie v nich poslúži robot vyvinutý na špecifickú činnosť, ktorý síce nevyzerá ako človek, ale v porovnaní s humanoidom je bezpečnejší, menej poruchový a efektívnejší.
Napríklad podľa špecializovaného webu The Robot Report dosahujú humanoidi pri triedení balíkov približne tisíc úkonov za hodinu, pričom najlepšie špecializované roboty zvládnu až trikrát toľko.
Generálny riaditeľ spoločnosti Cobot a bývalý viceprezident Amazonu pre robotiku Brad Porter preto nemá s humanoidmi zľutovanie. Vníma ich ako nadhodnotený trend, ktorý nezvláda problémy skutočného sveta tak dobre ako špecializované stroje.
„Je preto zaujímavé, aký rozruch humanoidné roboty vyvolávajú a koľko sa do ich vývoja investuje. Mám pocit, že ten boom poháňa ľudský božský komplex ‚a človek stvoril stroj na svoj obraz‘,“ podotýka Himmel.
Humanoidi majú dnes, samozrejme, celý rad nedostatkov. Zároveň však v sebe skrývajú potenciál, vďaka ktorému do nich smerujú miliardy dolárov.
„Mať robota konštrukčne podobného človeku sa tak javí ako skvelý nápad, pretože keď sa pozriete na svet okolo seba, je prispôsobený ľuďom,“ spomína Bedřich Himmel jednu z výhod humanoidov.
Ľahšie zapadnú do nášho sveta: bez väčších problémov prejdú dverami, vystúpia po schodoch, môžu používať existujúce nástroje také, aké sú. Oproti tomu robotické vozíky majú smolu.
Zároveň sa darí robotov podobných ľuďom rýchlo zdokonaľovať. Napríklad vďaka modelom VLA (Vision-Language-Action), teda v preklade videnie-jazyk-akcia, už stroje nie sú viazané na zdĺhavé programovanie, ale dokážu samy spracúvať vizuálne vnemy a vďaka nim rozumejú svojmu okoliu. To im umožňuje samostatne plánovať pohyb aj reagovať na nové situácie.
Vďaka umelej inteligencii sa potom môžu roboti rýchlejšie učiť, ako fungovať v ľudskom svete. Keďže sú podobné ľuďom nielen postavou, ale aj chôdzou, môžu sa učiť z videí zachytávajúcich ľudské činnosti. Súčasne môže umelá inteligencia fungovať ako mozog robotov.
S tým počíta Elon Musk, ktorý plánuje vyrábať humanoidného robota menom Optimus, ktorým chce čeliť čínskej konkurencii.
Muskova Tesla už začiatkom tohto roka zastavila vo svojom závode vo Fremonte výrobu elektromobilov Model S a Model X, aby uvoľnila miesto pre linku na robotov Optimus, ktorá má v budúcnosti vyrábať milión robotov ročne. Druhá linka, ktorá vzniká v Austine, má podľa plánov dosiahnuť ročnú kapacitu 10 miliónov robotov.
Podľa Muskových predstáv zamieri až 30-tisíc robotov do „školy“, kde budú trénovať úlohy a generovať dáta slúžiace na vylepšovanie modelov umelej inteligencie, ktoré budú fungovať ako ich mozgy.
Cieľom je, aby mal každý humanoid dostatočný výpočtový výkon na to, aby niektoré úlohy vykonával samostatne, zatiaľ čo model umelej inteligencie Grok by mohol koordinovať väčšie skupiny.
„Povedzme, že by ste chceli postaviť továreň,“ povedal Musk začiatkom tohto roka. „Grok by mohol organizovať robotov Optimus a prideľovať im úlohy pri výstavbe výrobnej haly, kde by sa vyrábalo čokoľvek, čo by ste chceli.“
Niektorí vedci sú však k takýmto scenárom skôr skeptickí. „Mám pocit, že sme ešte vzdialení od niečoho zmysluplne využiteľného v reálnom nasadení, kde zatiaľ robot skonštruovaný na mieru danému problému dosahuje oveľa lepšie výsledky. Neznamená to, že by sa človek nemal snažiť o vytvorenie svojej strojovej repliky,“ podotýka Himmel.
Naopak, na investoroch obavy z možného spľasnutia nadšenia okolo humanoidov vidieť nie sú. Napríklad ETF s názvom KraneShares Global Humanoid Robotics and Physical AI Index dnes spravuje viac ako tristo miliónov dolárov, teda približne 258,3 milióna eur, a Roundhill Humanoid Robotics ETF ďalších sto miliónov dolárov, v prepočte asi 86,1 milióna eur.
Istotu investorov podporujú aj optimistické výhľady americkej investičnej banky Goldman Sachs, ktorá očakáva, že trh s humanoidmi do roku 2035 dosiahne hodnotu 138 miliárd dolárov, teda približne 118,8 miliardy eur.
Spoločnosti Morgan Stanley a Citi potom predpovedajú, že do roku 2050 sa trh s humanoidnými robotmi rozrastie na päť až sedem biliónov dolárov, v prepočte približne 4,3 až šesť biliónov eur. Napokon sám Musk vyhlasuje, že do 10 rokov bude na svete viac ako miliarda humanoidov.
„Za 10 rokov tu podľa mňa bude viac ako miliarda humanoidných robotov. A produktivita jedného robota bude pravdepodobne päťkrát vyššia než u človeka,“ vyhlásil miliardár a generálny riaditeľ Tesly Elon Musk.
Na to, do akej miery sa očakávania technologických firiem a investorov naplnia, si musíme počkať. Kým príde svet samostatných robotov, ako ich poznajú diváci zo seriálu Futurama či z filmu Ja, robot, ešte to potrvá.
