Longevity je obrovský biznis spojený s množstvom rizík. „Pri predlžovaní života sa preto oplatí staviť na recepty overené evolúciou,“ myslí si biológ a imunológ Jan Černý. Postupom času sa podľa neho budú využívať aj kmeňové bunky alebo pestovať náhradné orgány.
Hoci nie je príliš teplo, počas rozhovoru sedíme vonku. „Mám rád chlad. Snažím sa byť v takom tepelnom komforte, aby som sa vôbec nepotil,“ opisuje Jan Černý z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej vlastný recept na dlhší život. Kúpe sa aj v ľadovej vode, vyráža bez trička na bežky a po meste najčastejšie chodí pešo alebo jazdí na bicykli.
Ak chceme žiť dlhšie, podľa profesora Černého môžeme staviť aj na niektoré výživové doplnky. „Nebál by som sa napríklad kreatínu alebo taurínu,“ hovorí. Za nezmyselné, naopak, považuje experimenty, pri ktorých si americký podnikateľ a investor Bryan Johnson nechal do žíl vpichnúť krvnú plazmu svojho syna. V rozhovore opisuje, aké postupy využívať pri predlžovaní života a kedy ide skôr o nafúknutú bublinu.
V ROZHOVORE DOČÍTATE:
- čo si odborník myslí o pokusoch amerického podnikateľa Bryana Johnsona,
- ako sa v ľuďoch dodnes prejavujú gény neandertálcov,
- prečo vás príjemne vykúrená obývačka nenápadne oberá o čas,
- aké malé návyky nám môžu, naopak, život predĺžiť,
- ktoré výživové doplnky sú užitočné a ako do toho všetkého zapadajú probiotiká.
Ako môžeme bezpečne predĺžiť ľudský život?
K dlhšiemu životu pomôže, ak stavíme na princípy uplatňované počas našej vlastnej evolúcie. V porovnaní s používaním rôznych doplnkov a liekov ide o bezpečný prístup, pretože sami sme jeho vlastným produktom.
Čo teda môžeme robiť?
Občas je prospešné hladovať, no na druhej strane nie je až taký problém raz za čas sa prejedať. Keď naši predkovia ulovili mamuta, zjedli ho a pribrali niekoľko kilogramov. Počas nasledujúcich týždňov, keď bol nedostatok potravy, hladovali a tukové zásoby opäť spotrebovávali.
Hladovaním sa navyše spúšťa autofágia, čo je akési poriadne „predvianočné upratovanie“ v našich bunkách. Prebieha tak, že bunka pohlcuje vlastnú „špinu“, ktorou môžu byť napríklad nesprávne poskladané proteíny alebo nefunkčné organely. Toto upratovanie môže zabezpečiť dlhší a zdravší život.
Čím ešte sa môžeme inšpirovať u predkov, keď si chceme predĺžiť život?
Ľudia v minulosti bežne zažívali chlad. Dnes si prikurujeme a sme zvyknutí byť v stálej teplote, pri ktorej nám nie je ani zima, ani teplo. To môže ovplyvňovať napríklad typ tukového tkaniva v našom podkoží. Existujú dva druhy tohto tkaniva. Biele ukladá tuk, béžové dokáže produkovať teplo.
Ak nezažívame pocit chladu, začne prevažovať biele tukové tkanivo. Keď ho je však v tele nadbytok, pôsobí prozápalovo. Béžové je, naopak, protizápalové. V mnohých prípadoch sa o zdravom starnutí rozhoduje práve tým, či sa človeku podarí vyhnúť zápalu. Mimochodom, väčšina takzvaných civilizačných chorôb má ako jeden zo spúšťačov dlhodobý zápal. K dlhšiemu životu teda pomáha aj to, ak si ľudia doma neprekurujú a otužujú sa.
Okrem otužovania a pôstu je zrejme prospešný aj šport.
Pohyb je určite dôležitý. Vypracované svaly môžu predĺžiť zdravé starnutie. Keď sa opýtate lekárov zameraných na longevity, ako spoznajú fyziologicky mladého človeka, deväť z 10 povie, že podľa množstva svalovej hmoty. Okrem toho sa pohyb pozitívne odráža na imunitnom systéme a chráni pred nádormi. Počas pohybu navyše svaly produkujú myokíny, čo je kokteil látok, ktoré pôsobia protizápalovo, a teda aj predlžujú život.
Lenže u starnúcich ľudí svalová hmota väčšinou ubúda. A navyše platí heslo: Čím horšie, tým horšie. Keď ubúdajú svaly, človek sa menej pohybuje, a tým sa svaly ďalej zmenšujú. Preto je dôležité vymyslieť pohybovú aktivitu vhodnú pre vyšší vek a neprestávať s ňou. Viem si tiež predstaviť, že by sa starším ľuďom kontrolovane podávali anaboliká, ktoré podporujú rast svalov.
Všeobecne platí, že ľudský život často skracujú civilizačné choroby. A tie súvisia s našimi návykmi. Podstatná časť ľudí má trvalú nadváhu, nezažíva hlad ani zimu, nechodí naboso.
Je nosenie topánok naozaj taký problém?
