Zvyšovanie nákladov na štátny dlh zažívajú v súčasnosti štáty po celom svete. Éra lacných úverov sa skončila a protivietor na potrebné ozdravovanie verejných financií opäť silnie. Tento trend sa týka aj Slovenska, upozornil v aktuálnom komentári riaditeľ odboru fiškálnych analýz a prognóz Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií Juraj Šuchta.
„Pred pandémiou a vojnou na Ukrajine nás splácanie dlhu stálo len okolo jedného percenta hrubého domáceho produktu, čo boli historické minimá. Staré a extrémne lacné pôžičky sa však štátu postupne míňajú a nahradzujú ich nové a oveľa drahšie. Tento nenápadný, no vytrvalý tlak dvíha celkový účet za dlh čoraz vyššie, a to najhoršie nás ešte len čaká,“ avizoval.
Podobne ako v Únii
V roku 2030 majú tieto náklady na Slovensku predstavovať 1,8 percenta HDP. Podobný vývoj sa týka aj celej Európskej únie, kde majú úrokové náklady vzrásť z 1,3 percenta HDP v roku 2020 na 2,3 percenta HDP v roku 2030.
Analytik pripomenul, že po prvej vlne zdražovania vládnych pôžičiek, ktorú po pandémii spustil inflačný šok a rýchle dvíhanie sadzieb centrálnych bánk, čelíme v súčasnosti druhej vlne zdražovania dlhu. Investori od štátov po celom svete vyžadujú výnosy, ktoré sa približujú k 15-ročným maximám. Hlavným spúšťačom tejto vlny je podľa neho kombinácia dvoch kľúčových faktorov, a to pretrvávajúceho inflačného rizika pod vplyvom geopolitického vývoja a obrovskej ponuky nových dlhopisov.
„Tlak na ceny energií, geopolitické konflikty a hrozba nových obchodných ciel opätovne podkurujú inflačným obavám. Ak clá predražujú dovoz a inflácia neklesá tak rýchlo, ako sa očakávalo, centrálne banky nemôžu rýchlo znižovať sadzby a investori žiadajú za štátny dlh vyššiu poistku, takzvanú časovú prémiu,“ priblížil Šuchta.
Trh plný dlhu
Vlády po celom svete tiež plánujú vysoké rozpočtové deficity a emisie nového dlhu, zatiaľ čo centrálne banky odpredávajú v minulosti nakúpené dlhopisy. Trh je tak „zaplavený“ novými štátnymi cennými papiermi, upozornil ekonóm. „Keďže ponuka dlhu prudko rastie, no dopyt zo strany investorov nie je neobmedzený, štáty musia ponúkať stále vyššie výnosy.
Tlak na trhu navyše stupňuje nová konkurencia. Štáty dnes o peniaze investorov bojujú aj s technologickými gigantmi, ktoré vydávajú obrovské objemy dlhopisov na financovanie rozvoja umelej inteligencie a dátových centier,“ vysvetlil.
Aktuálne za štyri percentá
Pre vlády to podľa neho znamená, že refinancovanie starého dlhu aj financovanie nových rozpočtových schodkov je stále nákladnejšie. Slovensko si v súčasnosti požičiava na 10 rokov za viac ako štyri percentá, kým ešte pár rokov dozadu to bolo za nulové sadzby. Aj Nemecko, ktorému investori v minulosti dlhé obdobie platili za poskytnutie pôžičky, má dlhopisy úročené výrazne vyše troch percent.
Úroky v minulosti síce zaťažovali verejné financie aj viac ako v súčasnosti, málokedy sa však v jednom čase stretlo také množstvo výziev ako teraz, upozornil analytik. „Zvýšené úrokové náklady prichádzajú ruka v ruke s potrebou investícií do obrany a zelenej tranzície, s demografickým starnutím populácie aj so slabnúcim hospodárskym rastom.
Aj zo slovenskej štátnej pokladnice uberie každá z týchto výziev stovky miliónov eur viac každým ďalším rokom. Ozdravovanie verejných financií tak zrejme bude dlhšou a náročnejšou traťou, než sa očakávalo,“ doplnil Šuchta.
