24. marca 2021

Arizona, Arizona, to je pravých mužů zóna. Karty šustí, kulky bzučí, krávy cituplně bučí. Cítím se v té pohodě jako ryba ve vodě.“ Sú to síce slová z „koňskej opery“ Limonádový Joe, no ak by Big Nose Kate (Katka s veľkým nosom) mala mať vlastnú hymnu, neznela by inak. Legendárna neviestka, spolumajiteľka plachtového nevestinca a očitá svedkyňa najslávnejšej prestrelky na divokom západe sa narodila v roku 1849 v Nových Zámkoch ako Mária Izabela Magdaléna Horony.

Americká herečka Jo Van Fleet už bola držiteľkou najprestížnejšej americkej divadelnej ceny Tony Award a v zbierke mala aj filmového Oscara, keď jej ponúkli úlohu Big Nose Kate vo filme Výstrely pri O. K. Corrale.

Písal sa rok 1957 a skutočná hrdinka bola už 17 rokov po smrti. Vzhľadom na svoju životosprávu sa dožila úctyhodných 90 rokov a aj niekoľkých literárnych spracovaní svojho príbehu, ktorými ale nebola nadšená.

O chybách, ktoré v nich našla, si písala s novinárom a ďalším rakúsko-uhorským emigrantom Antonom Mazzanovičom. Nepresnosti by ju určite hnevali aj v spomínanom westerne, hoci… možno by sa potešila, že jej milenca Doca Hollidaya stvárnil Kirk Douglas. 

Reklama

Takmer na dvore mexického cisára

Poskladať životný príbeh Big Nose Kate nie je jednoduché. Často menila mená, adresy a keď na staré kolená rozprávala svoj príbeh spisovateľovi Mazzanovičovi, často si protirečila a uvádzala i zjavné nepravdy.

Nesprávne údaje sa dostali aj do jej úmrtného listu, v ktorom jej prisúdili amerických rodičov neznámeho pôvodu. V Spojených štátoch dodnes občas mylne uvádzajú, že sa narodila v Budapešti.

Keď ale nahliadneme do starých rakúsko-uhorských matrík, zistíme, že na svet prišla 9. novembra 1849 v Nových Zámkoch ako Mária Izabela Magdaléna Horony – dcéra lekára Michala Horonyho a jeho manželky Kataríny. 

Michal Horony sa podľa publicistu Tihaméra Laczu narodil v dnešnom Sládkovičove v roku 1817, študoval medicínu v Pešti a neskôr pôsobil ako lekár v Nových Zámkoch.

Big Nose Kate (sediaca) so sestrou. Foto: Wikimedia/voľné dielo

V 60. rokoch 19. storočia aj s rodinou emigroval do USA, kde v štáte Iowa pokračoval v lekárskej praxi. Z tohto obdobia pochádza aj fáma, že s rodinou odišiel priamo do Mexika, kde mal pracovať ako osobný lekár panovníka Maximilána I. Mexického (z dynastie Habsburgovcov).

Je možné, že Horony takúto ponuku od mexického cisára už v USA naozaj dostal, no zo sťahovania nič nebolo, pretože doktor v roku 1865 zahynul (a Maximiliána I. v roku 1867 zvrhli a popravili Američanmi podporovaní povstalci).

Keďže krátko pred Michalom zomrela aj jeho manželka Katarína, z ich detí sa stali siroty. A tak sa aj Mária ocitla ako 16-ročná v náhradnej rodine, od ktorej však zakrátko ušla.

Niekoľko rokov mala prežiť v St. Louis v štáte Missouri (mimochodom, v meste býval v tom istom období aj slovenský dobrodruh František S. Figuli, o ktorom sme písali minule). Potom prešla do Kansasu, kde, rovnako ako v Missouri, robila prostitútku. Ale už s novým menom Kate Fisher. Až vo veku 27-rokov sa však začala pasáž jej života, ktorá jej zaručila nesmrteľnosť. V roku 1876 prišla do mesta Fort Griffin v Texase, kde zakrátko stretla Johna Henryho „Doca“ Hollidaya.

30-sekundová historická prestrelka

Doc Holliday. Foto: Wikimedia/voľné dielo

Doc Holliday bol pištoľník a gambler, no aj príležitostný strážca zákona a vyštudovaný zubár. Ako sa píše v knihe Budoirs to Brothels, Kate mu učarovala aj preto, že bola nielen atraktívna (napriek širšiemu nosu, podľa ktorého dostala prezývku), no na rozdiel od väčšiny iných dievčat pôsobiacich v tomto fachu bola aj inteligentná. Napokon, vyrastala ako dcéra úspešného lekára.

Rovnaká kniha dramaticky opisuje kľúčový spoločný zážitok dvojice – Doc mal v texaskom saloone odhaliť falošného hráča a podrezať mu krk, za čo ho chceli zlynčovať. Podľa legendy mala Kate založiť požiar v inej časti mesta, odpútať pozornosť a umožniť Docovi utiecť.

Po tom, čo unikol pred oprátkou, zatúžil dobrodruh po pokojnejšom živote – s Kate sa usadili v Dodge City v štáte Kansas. Doc si tam otvoril zubnú ambulanciu, Kate si začala hovoriť pani Hollidayová (hoci sa nikdy nezobrali) a chodila s dámami z lepšej spoločnosti na čaj.

Neresti však pár prenasledovali. Keď po nociach strávených pri kartách ráno z Docovho dychu tiahla na bledých pacientov v zubárskom kresle whisky, jeho reputácii to nepomáhalo. Kate zase vyvolala v malomeštiackej spoločnosti škandál zakaždým, keď si vypila. A robila to pravidelne. Kansas teda vymenili za Arizonu, kde sa vo zvláštnej symbióze Kate venovala najstaršiemu remeslu a Doc kartám. 

Mesto Tombstone v období, keď sa tam odohrala legendárna prestrelka. Foto: C. S. Fly / voľné dielo

Do dejín oboch onedlho zapísala iba 30-sekundová udalosť! Presne toľko trvala prestrelka v arizonskom meste Tombstone medzi šerifmi (medzi ktorými bol aj Doc Holliday) a skupinou zločincov.

Boli tri hodiny popoludní 26. októbra 1881, keď po sebe štyria muži zákona a piati gauneri začali strieľať – na začiatku len zo vzdialenosti dvoch metrov. Výsledok? Traja kriminálnici ostali ležať mŕtvi na zemi, dvaja ušli. Na druhej strane boli traja zranení, medzi nimi aj Doc.

Udalosť, označovanú za najslávnejšiu prestrelku v histórii divokého západu, mala z drevenej búdy fotografa Flya pozorovať aj Kate. Jej drahý zomrel až o šesť rokov neskôr – na tuberkulózu.

Romantické nevestince?

Vieme, odkiaľ „Nosatá Katka“ pochádzala, vieme, ako sa zapísala do westernových dejín. Aký však bol jej skutočný život? Čo znamenalo byť prostitútkou v časoch pištoľníkov?

Reklama

V knihe Budoirs to Brothels, ale aj v iných zdrojoch zdôrazňujú, že Kate pracovala „nezávisle“. Nešéfoval jej žiadny pasák ani bordelmama. Podľa Marka Forsytha, autora knihy A Short History of Drunkenness, kurtizány vtedy poskytovali mužom častejšie psychické než fyzické potešenie. „Žien bolo na divokom západe málo. Veľmi málo. Boli cenné a vedeli to. Prečo by mali predávať svoje telo, keď si vedeli zarobiť 10 dolárov týždenne len rozhovormi?” 

Atmosféra zo saloonov divokého západu, zachytená v komixe Poker Alice. Ilustrácia: Wikimedia/Poker Alice Story, v licencii CC BY-SA 3.0

„Dievčatá zo saloonov mužov držali za ruku a chlácholili ich slovami… pokiaľ im kovboj kupoval nápoje. Dámy ale nedostávali  alkohol. Čo vyzeralo ako whisky, bol studený čaj. (…) Cynik by povedal že muž v saloone chcel iba sex. Romantik zase, že túžil po troche porozumenia, kým dáma pôsobila presvedčivo a za podmienky, že nezacítil, že má v pohári iba čaj. A toto je jedna z tých mála situácií, keď má pravdu romantik. Samozrejme, to ale nevylučuje, že v izbách na druhom poschodí sa diali aj iné veci,” pokračuje v opisovaní vtedajších pomerov britský publicista.

Spomína aj prostitútku „Rowdy“ Kate Lowe, o ktorej kolovali chýry, že zastrelila piatich mužov, vrátane svojich dvoch manželov. 

Stanové saloony, nevestince ale aj obchody boli na divokom západe populárne. Foto: University of Wyoming

Nuž a práve dve Kataríny si podľa knihy Soiled Doves mali padnúť do noty a založiť spolu biznis. V meste Tombstone, pri ktorom sa našli ložiská striebra a teda nebola núdza o zbohatlíkov ani o zúfalcov, si založili saloon a nevestinec v stane.

Podľa Forsytha to bol v tých časoch veľmi populárny typ pohostinstva. Predstavte si menší stanový „stage“ na Pohode, k laviciam pre divákov pridajte pár stolov, po ľavej strane dva sudy s lacnou whisky, na ktorých je položená lata (barový pult). A kdesi za závesmi „súkromné“ izby.

Dočasný „pop-up“ saloon. Big Nose Kate ale v úlohe podnikateľky a bordelmamy dlho nevydržala. Na vine bol opäť raz démon alkohol.    

Gambling v Arizone v roku 1900 na snímke fotografa J. S. Flya. Foto: Wikimedia/J. S. Fly, voľné dielo

Bar zachránili pred ohňom štamgasti

Kate sa vybrala na sever, ale nie priďaleko – len do arizonského Prescottu. O tomto meste stačí povedať, že sa jeho hlavná ulica nazývala (a dodnes sa volá) Whiskey Row.

Big Nose Kate na tejto ulici pracovala v novootvorenom saloone The Palace, ktorý bol vtedy len jedným z viacerých pohostinstiev na zablatenej promenáde. Dnes je tento podnik v zozname desiatich najznámejších historických barov USA, zároveň je najstarším saloonom v Arizone.

Autor týchto riadkov pred dvoma rokmi navštívil Prescott aj Whiskey Row a jediné, čo prežilo z čias divokého západu, bol práve interiér The Palace (dnes je saloon v obkľúčení obchodov so suvenírmi). Prečo práve tento bar?  

Barový pult z čias Big Nose Kate, ktorý zachránili štamgasti počas požiaru v roku 1900. V saloone The Palace slúži aj dnes. Foto: The Palace

Najdivokejšie roky ulica zažívala koncom 19. storočia, keď tu prebývala aj Kate. V júli 1900 však Prescott zachvátil požiar, ktorý zasiahol aj prevádzky na Whiskey Row. Kým z ostatných podnikov hostia okamžite vybehli von, chlapi z The Palace dlho nevychádzali. Podľa novín Arizona Republic sa vo dverách objavili až po dlhej chvíli, pričom v rukách niesli masívny barový pult zo vzácneho dreva. Preniesli ho na druhú stranu ulice a tam ďalej popíjali a sledovali požiar.

Big Nose Kate ako štyridsiatnička. Foto: Wikimedia/voľné dielo

V roku 1901 podnik znovu otvorili aj s pôvodným barovým pultom, ktorý tam stojí dodnes. Na webe sa The Palace chváli svojimi štamgastmi – Docom Hollidayom, Stevom McQueenom… a Big Nose Kate.  

Po štyridsiatke sa ale Kate rozhodla pre nový život, vzala si za muža kováča Georga Cummingsa a hoci toto manželstvo nemalo dlhé trvanie, jeho meno niesla do konca života. V rôznych častiach Colorada a Arizony viedla pekáreň, pracovala v hoteli.

O tom, že nebola zabudnutou postavičkou na okraji spoločnosti, svedčí aj jej priateľstvo s prvým guvernérom štátu Arizona Georgom Huntom (prezývaným Mrož). Demokrata, ktorý podporoval volebné právo pre ženy a bol odporcom trestu smrti, Kate osobne oslovila s prosbou, aby jej pomohol dožiť v zariadení pre seniorov v Prescotte. Guvernér jej vyhovel. Ako osemdesiatnička mala Kate stále dosť energie a pravidelne písala sťažnosti na všetko, čo ju rozčuľovalo. 

Osemdesiatnička bránila svoju česť

Kniha, ktorá Big Nose Kate preslávila, ale aj nahnevala. Foto: Wikimedia

A hnevala ju aj novonadobudnutá sláva. V roku 1931, keď sa ubytovala na svojej poslednej adrese, vyšla totiž aj kniha Wyatt Earp: Frontier Marshal, viacmenej fiktívny životopis Docovho parťáka Wyatta Earpa (a zrejme aj ďalšieho bývalého milenca Kate). Autor v nej Big Nose Kate opísal ako problematickú a pomstychtivú prostitútku, čo dámu v rokoch rozčertilo natoľko, že sa rozhodla prvý raz verejne prehovoriť.

Časti svojho príbehu zverila Antonovi Mazzanovičovi, ktorý bol emigrantom z chorvátskeho Hvaru. V USA bojoval proti Apačom a neskôr napísal viacero kníh o divokom západe. Až do svojej smrti (1934) obhajoval Kataríninu česť.

Článok Mazzanoviča z roku 1932. Reprofoto: Brewery Gulch Gazette

Ten príbeh si ale už žil vlastným životom. Kniha z Wyatta Earpa spravila v očiach verejnosti bezchybného a statočného hrdinu, po ktorom publikum, drvené veľkou hospodárskou krízou, tak túžilo. A hoci Mazzanovič a mnohí ďalší poukazovali na faktické nepresnosti, kniha bola hitom a z prestrelky pri O. K. Corrale sa stala legenda.

V roku 1957 Big Nose Kate stvárnila vo filme spomínaná Jo Van Fleet, v roku 1971 si ju zahrala ďalšia oscarová herečka Faye Dunaway v snímke Doc. V roku 1994 sa v úlohe Kate vo filme Wyatt Earp predstavila Isabella Rossellini, dcéra švédskej hviezdy Ingrid Bergman. Okrem toho sa po Kate volá aj hudobná skupina a saloon v meste Tombstone. Je neodmysliteľnou súčasťou folklóru divokého západu.

Rodáčka z Nových Zámkov skonala 2. novembra 1940, sedem dní pred svojimi 91. narodeninami. Hoci ešte počas svojho života túžila vydať pamäti, nepodarilo sa jej to – nik neponúkol dosť vysoký honorár.

Postupne sa však jej memoárov chytili viacerí autori, naposledy Chris Enss, ktorá v roku 2019 vydala knihu According to Kate. Hneď v úvode vysvetľuje, že Kate počas života vystupovala pod mnohými menami – veď len na náhrobku je vytesané: Mary Katherine Horony Cummings.

„Volali ma rôzne a niektorí nie práve pekne. Mne však vždy záležalo len na tom, ako ma oslovovali tí, ktorých som ľúbila,” cituje samotnú hrdinka tohto článku.

Náhrobok s nesprávnymi údajmi o narodení. Foto: Wikimedia/Marine 69-71, v licencii CC BY-SA 4.0

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?