12. marca 2021

Narodil sa na Silvestra, zomrel na Vianoce. A aj ďalšie fakty o Františkovi Samuelovi Figulim pôsobia skôr tak, že ich napísal nejaký spisovateľ a nie život sám. Bojoval v uhorskej revolúcii, zrejme aj v Krymskej vojne, talianskej vojne za nezávislosť, americkej občianskej vojne a ešte stihol aj expedíciu k Severnému pólu. Okrem toho sa stal zámožným obyvateľom USA, no plán vziať za oceán na svoju tabakovú plantáž viac chlapov z Klenovca mu už nevyšiel.

František Samuel Figuli. Foto: archív autora

Fantastický príbeh má, samozrejme, mnohé prepojenia s realitou. V Kokave nad Rimavicou je po Figulim pomenovaná ulica (hoci… aj Jára Cimrman má svoju ulicu v Brne). Nájdeme tu aj jeho hrob, na ktorom sa píše: „Zde odpočíva vysoceurodzený pan Franc S. Figuli, občan volné Ameriky.“

V neďalekom Klenovci navyše dodnes žijú jeho vzdialení príbuzní. „Rodostrom nemáme na sto percent potvrdený, ale mal by som byť potomkom Františkovho brata Ondreja alebo Jána,” hovorí nám Ján Figuli, ktorý má v Klenovci rodinnú firmu s drevom. Pátranie po predkovi mu komplikuje fakt, že osem rokov po smrti Františka Samuela vyhorel kostol v Klenovci a zhoreli aj dokumenty. 

Príbeh Figuliho však dlhodobo láka novinárov. Už v 20. rokoch 20. storočia ho spomínal v článku o prvých amerických Slovákoch redaktor Konštantín Čulen (ktorý sa neskôr stal významným predstaviteľom klérofašistického Slovenského štátu).

Naozaj obšírne sa však dobrodruhovi venoval Ján Moncoľ na stránkach Slovenského denníka v roku 1937. Článok o Figulim vtedy vyšiel na pokračovanie a autor uvádzal, že vychádzal tak zo zachovaných osobných dokladov, z rozprávania Františkovho synovca, ako aj zo spomienok najstarších Klenovčanov, ktorí si v 30. rokoch na rodáka ešte spomínali (F. S. Figuli skonal na Vianoce roku 1880).  

Reklama

3000 zlatých za jeho hlavu     

František Filip Lamberg, na ktorého atentáte sa mal Figuli podieľať. Foto: Wikimedia Commons / voľné dielo

F. S. Figuli sa narodil v rodine obchodníka s obilím Jána Figuliho na Silvestra 1825 (na náhrobku sa uvádza nesprávne rok 1823). Šikovného chlapca poslala rodina študovať do Pešti za lekára, zachovalo sa aj potvrdenie z prvého ročníka datované k 30. máju 1848. Bolo to len 20 dní po tom, čo v Liptovskom Mikuláši prijali štúrovci Žiadosti slovenského národa, prvý ucelený politický program Slovákov.

Mladý Figuli sa však v Uhorskej revolúcii ocitol na druhej strane barikády. Učarovala mu charizma maďarského revolucionára Ľudovíta Košuta, aktívne sa zapojil do nepokojov, čo osudovo ovplyvnilo celý jeho ďalší život. 

Už o pár mesiacov bol osobne pri historickom atentáte. Písal sa 28. september a Štúr, Hurban a Hodža boli obvinení z vlastizrady. Monarchiou ale v rovnaký deň otriasla iná udalosť. Rakúsky vojenský veliteľ a cisársky komisár pre Uhorsko František Filip Lamberg mal nájsť zmier medzi uhorskými revolucionármi a cisárskym dvorom. Bol práve na ceste medzi Pešťou a Budínom, keď ho rozvášnený dav vytiahol z koča, dobodal a obesil na stĺp verejného osvetlenia. Zo spoluúčasti na tejto vražde rakúske úrady obvinili aj F. S. Figuliho. Ale až v apríli 1850, keď o tom sám rozprával doma v Klenovci.

Do rodnej obce sa dostal po bitke pri Világoši, kde Maďari kapitulovali. A keďže o svojich skutkoch z revolučných čias rozprával verejne, zakrátko na jeho hlavu vypísali odmenu 3000 zlatých. Skrýval sa tiež v jaskyni neďaleko Klenovca, ktorá potom slúžila ako skrýša aj pre ďalšie generácie Figulovcov. „Otec mi vravel, že sa tam naša rodina skrývala počas druhej svetovej vojny,” dodáva Ján Figuli.

Bitka pri Világoši. Ilustrácia: Wikimedia Commons / voľné dielo

Napokon F. S. emigroval a jeho ďalšie roky sú skôr skladačkou útržkov spomienok a niekoľkých reálnych dokumentov. Je pravdepodobné, že ako iní košútovci, aj Figuli našiel najskôr azyl v Osmanskej ríši. Nasledujúce roky mal bojovať hneď v troch ďalších konfliktoch. 

Proti opitým nepriateľom   

Ak sa budeme pridŕžať len úradných dokumentov, vieme potvrdiť až jeho pobyt v Taliansku, keďže mu miestne úrady vydali 22. októbra 1863 doklady. Medzitým sa však odohrali všetky vojny, o ktorých doma rozprával aj rodine, keď sa po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1868 nakrátko vrátil do Klenovca.

Počas osemnástich rokov mimo Slovenska mal premávať na osi Osmanská ríša – Taliansko – USA. Počas pobytu v dnešnom Turecku sa mal zapojiť aj do Krymskej vojny, jedného z prvých moderných konfliktov, o ktorom vďaka telegrafu informovali celý svet vojnoví korešpondenti.

Výjav z Krymskej vojny. Foto: Library of Congress / voľné dielo

Jedným z nich bol Poliak Robert Adolf Chodasiewicz, ktorý opisoval obranu Sevastopola (jeho spomienky sú zaznamenané aj v knihe Dejiny písané vodkou). Osmanská ríša a jej spojenci tu teda bojovali proti starému Figuliho nepriateľovi – ruskému cárovi Mikulášovi I., ktorý pomohol rakúskemu cisárovi potlačiť revolúciu.

Rusi aj na Kryme čakali, že súperovi nadelia „világoš”. Podľa poľského novinára dokonca ruský veliteľ Meňšikov pozval v deň útoku spojencov sevastopolské dámy, aby s ním sledovali veľké víťazstvo. Po pár hodinách z miesta ušli, zanechajúc po sebe dáždniky, poľné ďalekohľady a piknikové košíky. Príčina prehry? Alkohol.

Chodasiewicz opísal, ako generálplukovník Kirjakov s fľašou šampanského v ruke nariadil streľbu do vlastnej jednotky husárov. Radoví vojaci sa zase radšej venovali zháňaniu vodky, ktorej prídel spreneverili ich dôstojníci. O korheľstve ruských zajatcov si robili poznámky aj spojeneckí vojaci, medzi ktorých mohol patriť aj Figuli. Po návrate do Klenovca mal totiž bratov varovať pred pitím liehovín.

Medzitým ešte F. S. zakotvil v Taliansku, kde sa podľa rodinnej tradície mohol zúčastniť aj bojov za zjednotenie krajiny. Či opäť bojoval s bývalým nepriateľom – tentoraz Rakúskom – po boku Giuseppa Garibaldiho, môžeme len špekulovať. 

Šabľový súboj o česť imigranta 

Článok o F. S. Figulim v Slovenskom denníku z roku 1937. Reprofoto: Univerzitná knižnica

Aj o Figuliho americkej anabáze máme len kusé informácie, hoci rodina v Klenovci to brala ako ústrednú kapitolu jeho života (zmienka o „občanovi volné Ameriky“ na náhrobku). Ako vojaka na strane unionistov Abrahama Lincolna v americkej občianskej vojne ho však uvádza aj publikácia Slovenskej ligy v Amerike – Slovaks in America.

Do tohto konfliktu (1861-1865) si však zrejme len „odskočil“, keďže aj v roku 1863 aj v roku 1866 ho úrady registrujú aj v Taliansku. Jasnejšie kontúry má jeho ďalšia cesta do USA v roku 1868 (po krátkom pobyte doma v Klenovci). Dňa 5. novembra tohto roku dostáva povolenie na pobyt v meste St. Louis amerického štátu Missouri. 

Mesto St. Louis v období, keď F. S. Figuli žil v USA. Foto: Library of Congress, voľné dielo
Náhrobný kameň F. S. Figuliho v Kokave nad Rimavicou. Foto: archív autora

Potom sa opierame opäť najmä o príbehy, ktoré sám prerozprával rodine. V St. Louis ho mal uraziť akýsi vplyvný Američan, ktorý mu nadával, že je úbohý imigrant a „psohlavec“, za čo ho mal F. S. vyzvať na šabľový súboj. Američana v ňom zabil, preto sa musel presťahovať do Virgínie, kde si založil tabakovú farmu.

Po návrate domov hovoril aj o svojej neúspešnej expedícii na Severný pól, pričom túto historku mal doložiť aj fotografiou, na ktorej sedí na saniach ťahaných psami. Táto cesta sa mu však zrejme stala osudnou. Keď v roku 1876 prišiel opäť do Klenovca, aby vzal do Ameriky rodinu a naverboval chlapov na svoju farmu, bol už vážne chorý. Do USA sa už nikdy nevrátil a zomrel v opatere svojej sestry, v dome, ktorý dodnes stojí v centre Kokavy nad Rimavicou. Rodina sa mala dožadovať jeho majetkov v USA, no pre chýbajúci testament sa k Figuliho bohatstvu nikdy nedostala.

„Lekařství učeň, v boj šel za mladi / Za vlast v uherském povstání / Vyznačen potom v italské rady / Chvátal pak s amerikánmi / Za volnost milou směle bojoval / Ameriku si tak zamiloval / Že občanem jejim se stal: / Návštevou prišed k milé rodině, / Zemřel pri sestre doma Kristíně / Pomník ten značí milých žal.” Text na náhrobku ešte zdobí ruka so šabľou, symbol bojovníka.

Všadebol ako Jára Cimrman, príhody súkal z rukáva ako „výrobca šťastia“ František Ojbaba (mimochodom, literárna postava ďalšieho klenovského rodáka Vladimíra Mináča). Františka S. Figuliho si však nemusel nik vymyslieť.

Reklama

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?