Roberta Schochmanna a jeho tím to stálo vyše 10 zničených dronov, kým sa dostali k vlastnému lietadlu. Dnes jeho firma pripojila kokpit malého lietadla na satelit a nechala ho riadiť človeka, ktorý sedel za notebookom v kancelárii v Bratislave.
Bežný človek by zvonku nespozoroval nič zvláštne. Normálne športové lietadlo, bežný let. Potom pilot zložil ruky z riadenia a lietadlo letelo ďalej. Presne a pokojne. Riadil ho totiž niekto úplne iný. Kolega, ktorý v tej chvíli sedel za notebookom a joystickom v kancelárii v Bratislave a na obrazovke videl to isté, čo pilot vo vzduchu.
Testovanie sa uskutočnilo už pred pár dňami a dnes to slovenská firma Schochman Aviation uvádza ako najnovšiu funkciu svojho kokpitu s podporou umelej inteligencie. Oprávnený pilot sa podľa nich odkiaľkoľvek na svete pripojí k testovaciemu lietadlu, vidí obraz z palubných kamier aj dáta zo senzorov a v prípade potreby prevezme riadenie. A to je moment, ktorý mení pravidlá hry vo všeobecnom letectve.
Žiak zamrzol
Prvá odpoveď na otázku, načo je to dobré, je výcvik. „Každý inštruktor pozná situáciu, keď žiak pri sóle zamrzne. Doteraz mu z veže vedel len radiť. S naším systémom môže riadenie na diaľku prevziať a bezpečne mu pomôcť,“ hovorí Schochmann.
Druhá odpoveď je ambicióznejšia. Bez posádky na palube unesie lietadlo stovky kilogramov nákladu, teda kamery, senzory alebo palivo navyše. Môže bezpečne monitorovať požiare, robiť prieskum zamorených oblastí. Misie, na ktoré by ste človeka posadili len veľmi neradi.
Netreba si to však predstaviť tak, že pilot zo zeme hýbe kormidlom lietadla. Zadáva len zámer, teda kam sa má lietadlo nakloniť, a zvyšok dorieši palubný počítač. Spojenie beží cez Starlink, k tomu má systém podľa firmy možnosť záložného lokálneho dátového spojenia. A na palube zatiaľ pri každom teste sedí bezpečnostný pilot, ktorý vie celý vzdialený prístup odstaviť jediným tlačidlom a okamžite prevziať riadenie.
Celý príbeh sa začal písať už pred niekoľkými rokmi. Schochmann založil na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave študentský tím pre autonómne drony. V roku 2013 reprezentoval strednú Európu na súťaži Global Student Entrepreneur Awards vo Washingtone s konceptom mobilnej pozemnej stanice a jedným z prvých prototypov Oculus Rift.
Foto: Archív Schochman Aviation
Záber do kokpitu lietadla. Foto: Archív Schochman Aviation
Potom si urobil pilotný preukaz a zo stavebnice postavil dve lietadlá Dova Skylark. Jeden z prvých letov po získaní licencie viedol z Bratislavy do talianskej Parmy. Išiel tam po tetu. Okolie si podľa neho ťukalo na čelo. Táto kombinácia je pointou celého príbehu a biznisu. Človek, ktorý rozumie autopilotom aj tomu, ako sa pilotovi trasú ruky v turbulencii, keď sa snaží ťukať do tabletu.
Domáca výroba
Celý systém, hardvér, elektronika, dizajn aj softvér vznikli podľa firmy in house a bez investora.
Biznis model je striedmy. Firma predáva obrazovky, senzory, softvér a dáta ako retrofit do existujúcich lietadiel aj priamo výrobcom, k tomu licencie na jednotlivé funkcie a vývoj na mieru. Rásť pritom nechce cez výrobu.
„Systém je modulárny, takže neškálujeme výrobou lietadiel, ale integráciou do ďalších typov strojov,“ hovorí Schochmann. Podľa neho firma aktuálne rokuje s vyše 20 spoločnosťami v Európskej únii aj vo svete o integrácii do ultraľahkých strojov do šesťsto kilogramov a experimentálnych lietadiel.
Ide o typy od výrobcov ako Tomark Aero, Aeroprakt, BelMot Aircraft či DOVA Aircraft, ktorým Skylark slúži ako testovacia platforma. Prvé inštalácie u európskych výrobcov plánuje na prelome tohto a budúceho roka.
Foto: Archív Schochman Aviation
Tím firmy. Foto: Archív Schochman Aviation
A financovanie? „Vývoj financujeme z vlastných zdrojov, investorov zatiaľ nemáme.“
Kam to celé letí
Otázke, ktorá pri takejto technológii príde vždy, sa Schochmann nevyhýba. Veľké dopravné lietadlá ani armáda ich zákazníkmi nie sú.
„Technicky je architektúra prenositeľná, ale veľké dopravné lietadlá sú iný certifikačný svet. Naším zameraním je všeobecné letectvo: bezpečnejší výcvik a civilné špeciálne misie. Teda nasadenia, kde technológia chráni ľudské životy,“ hovorí. O iných oblastiach podľa neho firma aktuálne nešpekuluje.
Lenže technológia, ktorá dokáže preniesť riadenie lietadla na druhý koniec sveta, sa spravidla nedrží v priečinku, do ktorého ju zakladateľ odloží.