Potomkovia úspešných podnikateľov sa neučia iba pracovať s peniazmi. Čoraz väčší dôraz dostáva zvládanie konfliktov, tímová práca, kreativita či schopnosť prevziať zodpovednosť.
Petr Čech stojí pred skupinou 16-ročných študentov a vysvetľuje, ako funguje tímová spolupráca. Deň predtým s nimi bývalý policajný vyjednávač simuloval krízové situácie. Ešte predtým rozoberali s Jakubom Kohákom kreativitu a reklamu, večer budú s Filipom Sajlerom variť zero-waste menu a prespia priamo v budove banky. Investície? Tie prídu až uprostred týždňa.
Takto vyzerá letná akadémia pre deti klientov J&T Banky vo veku od 15 do 18 rokov. Ukazuje, ako dnes časť českých podnikateľov premýšľa o tom, čo budú ich deti raz v živote potrebovať.
Od programu pre deti podnikateľov by väčšina ľudí očakávala najmä prednášky o investovaní, finančných trhoch alebo riadení firmy. V NextGen Academy síce nechýbajú ani tieto témy, väčší priestor však dostávajú zručnosti, ktoré sa do súvahy ani účtovnej závierky nezmestia – schopnosť vyjednávať, zvládať konflikty, spolupracovať alebo viesť tím.
Nie je to náhoda. V J&T Banke už dlhé roky sledujú, že popri správe majetku riešia podnikateľské rodiny čoraz častejšie aj inú otázku: ako pripraviť deti na okamih, keď budú musieť prevziať nielen rodinný majetok, ale aj zodpovednosť.
„Vďaka dlhodobým vzťahom s klientmi sme často pri dôležitých životných okamihoch ich rodín. V Concierge bežne pomáhame deťom klientov hľadať mentorov, školy, letné programy alebo rozvíjať ich talenty. Naši bankári zároveň riešia s rodičmi odovzdávanie majetku a zodpovednosti ďalšej generácii,“ opisuje Pavlína Salabová, riaditeľka J&T Concierge a duchovná matka projektu.
Z týchto rozhovorov postupne vznikla myšlienka vytvoriť vlastný vzdelávací program. „Nevzniklo to ako veľký strategický plán J&T Banky. Len sme si všimli, že práve tu klienti potrebujú partnera, ktorý im dokáže pomôcť,“ opisuje Salabová.
Popri vzdelávacom rozmere má akadémia význam aj pre samotnú banku. Je pre ňu príležitosťou spoznať generáciu, ktorá bude o niekoľko rokov rozhodovať o českom biznise – či už ako pokračovatelia rodinných firiem, alebo zakladatelia vlastných spoločností.
„Nechceme, aby nás deti klientov vnímali iba ako otcovu banku. Zaujímajú nás ich príbehy, nápady a chuť niečo zmeniť,“ hovorí Salabová a spomína, že dve miesta v tohtoročnom ročníku kúpila aj Kania Foundation, rodinná nadácia Ondřeja a Petry Kaniovcov, ktorá ich ponúkla študentom svojich škôl.
Nie všetci účastníci pritom raz prevezmú rodinnú firmu. Niektorí možno založia vlastný podnik, iní sa vydajú úplne inou cestou. Akadémia preto nestojí na predstave jedinej správnej kariéry, ale snaží sa ponúknuť skúsenosti, ku ktorým sa mladí ľudia počas školy bežne nedostanú.
Lekcie, ktoré vám v škole nedajú
Minuloročný pilotný ročník organizátorom potvrdil, že podobný prístup dáva zmysel. „Najväčším úspechom bolo zistenie, že mladí ľudia nechcú len počúvať prednášky. Chcú diskutovať, pýtať sa, spochybňovať a zažívať veci na vlastnej koži,“ hovorí Salabová.
To sa premietlo aj do tohtoročného programu. Namiesto dlhých prezentácií stavia na praktických skúsenostiach, diskusii a modelových situáciách. Účastníci počas týždňa nesedia iba v prednáškovej sále, ale riešia konkrétne úlohy, pracujú v skupinách, alebo diskutujú s ľuďmi z rôznych profesií.
Program využíva známe osobnosti viac ako prostriedok než cieľ. Jakub Kohák otvára celý týždeň témou kreativity a práce s rôznymi uhlami pohľadu. Bývalý reprezentačný brankár Petr Čech hovorí o tímovej spolupráci a rozhodovaní pod tlakom. Filip Sajler vedie spoločné varenie, pri ktorom si účastníci rozdeľujú úlohy a učia sa spolupracovať na spoločnom výsledku. Štěpánka Veselská so študentmi diskutuje o tom, čo je a čo nie je umenie, Rony Plesl ich následne sprevádza galériou.
Jedným z najvýraznejších blokov tohtoročného programu je niekoľkohodinový workshop s bývalým policajným vyjednávačom Karlom Pošívalom. Práve práca s konfliktom patrí podľa organizátorov medzi oblasti, s ktorými dnešní mladí ľudia najčastejšie bojujú.
„Všetci študenti pred začiatkom akadémie vypĺňajú podrobný dotazník. A takmer všetci sa zhodujú na jednej veci – nevedia zvládať konflikt a negatívnu spätnú väzbu,“ konštatuje Salabová s tým, že minulý rok dokonca rodičov vopred upozorňovala, aby si po návrate detí domov našli čas a porozprávali sa s nimi.
„Ten deň bol pre nich psychicky aj fyzicky veľmi náročný. Nervozita by sa dala krájať, ale na konci dňa urobili všetci obrovský pokrok,“ vysvetľuje.
To, že nejde o okrajovú tému, potvrdil už prvý ročník. Keď sa počas programu hovorilo o šikane a zaznela otázka, kto sa s ňou osobne stretol, podľa Salabovej zdvihli ruku všetci účastníci. Skúsenosť z prvého ročníka sa premietla aj do tohtoročného programu, ktorého súčasťou zostáva blok venovaný šikane aj praktický tréning sebaobrany.
„Mnohí ľudia si myslia, že deti úspešných rodičov sú rozmaznané a nemajú správne hodnoty. S tým som sa tu vôbec nestretla. Stretla som inteligentných a veľmi skromných mladých ľudí, ktorí si úprimne vážili úplne obyčajné veci. Napríklad spoločný obed alebo možnosť stretnúť ľudí, ku ktorým by sa bežne nedostali,“ zhŕňa Salabová.
Pripraviť na život, nie na firmu
Ak sa organizátori prvého ročníka na niečom zhodli, potom na tom, že dnešní tínedžeri nepotrebujú ďalšiu prednášku o tom, ako funguje burza. Oveľa viac ich zaujíma, ako zvládať situácie, s ktorými sa budú stretávať bez ohľadu na to, akú profesijnú cestu si vyberú.
Podľa Salabovej sa práve v tomto mení aj pohľad rodičov. Neriešia iba to, ako deťom odovzdať majetok alebo rodinnú firmu, ale aj ako ich pripraviť na svet, ktorý bude výrazne iný než ten, v ktorom sami podnikali.
Skutočný vplyv podobného programu bude možné hodnotiť až o mnoho rokov. Dnešní účastníci majú od 15 do 18 rokov a väčšina z nich si ešte len hľadá vlastnú cestu.
„Nemyslím si, že našou úlohou je niekoho nasmerovať ku konkrétnej profesii. Budem rada, ak o 10 rokov uvidím, že našli prácu, ktorá im dáva zmysel, a že majú odvahu robiť veci po svojom,“ hovorí.
Možno práve v tom sa mení aj predstava o nástupníctve. Ešte donedávna sa riešilo najmä to, kto raz prevezme rodinnú firmu. Dnes sa čoraz častejšie hovorí o tom, že ďalšia generácia nemusí byť kópiou tej predchádzajúcej. Môže založiť vlastné podnikanie, venovať sa vede, technológiám alebo kultúre a napriek tomu nadviazať na hodnoty, na ktorých rodinné firmy vyrástli.
„Keby som mala dnešným 16-ročným dať jedinú radu, bola by jednoduchá: skúšajte všetko, k čomu dostanete príležitosť. Keď objavíte niečo, čo vás naozaj baví, venujte tomu maximum energie. Budujte vzťahy, buďte otvorení novým príležitostiam a pomáhajte druhým bez toho, aby ste čakali niečo naspäť. Myslím si, že práve tak sa človek stáva skutočne bohatým,“ uzatvára Salabová.
