7. júna 2021

Ich myšlienky sa nedajú nechať nepovšimnuté. Sú to odborníci a úspešní podnikatelia z najrôznejších odvetví, ktorí pre Forbes.sk opísali svoje skúsenosti, poznatky a pohľad na svet. Ich výroky nás môžu inšpirovať, aby sme sa stali lepšími ľuďmi.

Tu je 12 citátov na zamyslenie:

V zajatí digitálnych technológií

„Problémom je, že čas strávený na mobile nás oberá o možnosť robiť veci, ktoré nás chránia. Prestávame cvičiť a hýbať sa. Prestávame spať toľko, koľko sme zvykli. Musíme si uvedomiť, že sme v tomto veľmi zraniteľní. Naša pozornosť je veľmi krehká. A to je mimoriadne cenné. Vezmite si cukríky. Nemôžete ich mať v triede. Nefungovalo by to. Každé dieťa by ich chcelo zjesť. Až kým by nedostalo cukrovku,“ opisuje švédsky psychiater a bloger Anders Hansen, čo s nami robia digitálne technológie.

„Presne to isté platí pre pozornosť. Nemôžeme dovoliť, aby nám ju len tak brali. Dospelým i deťom. Lebo na to doplatíme. Potrebujeme reguláciu. Najmä pri deťoch a sociálnych sieťach. To je môj názor. Nehovorím, že mobily sú zlé. Samozrejme, že nie sú. Sú nástrojmi, ktoré nám pomáhajú nájsť užitočné informácie, spájajú nás. Musíme však pochopiť, že sme boli hacknutí, a to spôsobom, aký tu nikdy nebol. A že budeme platiť za to, koľko času na nich trávime,“ dopĺňa.

Najhodnotnejšia vec

Reklama

“…najhodnotnejšou vecou v dnešnom svete nie je zlato, dolár či dokonca akcie Tesly. Je ňou ľudská pozornosť. A niekoľko spoločností sa stalo najhodnotnejšími a najziskovejšími v histórii vďaka tomu, že si túto pozornosť uchmatli. Samozrejme, sú to sociálne siete a digitálne spoločnosti. Ako to spravili? Nuž, zneužili niektoré zraniteľné miesta, ktoré v nás evolúcia zanechala. To, ako funguje mozog. Ako odmeňuje neistý výsledok. Dospelí teraz na mobiloch trávia denne tri až štyri hodiny. A pandémia to ešte zhoršila,“ myslí si švédsky psychiater.

O paradoxoch a ničení prírody

„Systém ochrany prírody u nás je, mierne povedané, paradoxný. Peší turista, ktorý ide po chodníku, je problém, lebo vyrušuje tatranskú prírodu. No na druhej strane ťažké stroje a ťažba v rezervácii – najprísnejšie chránenom území – sú v poriadku. Toto vôbec nedáva zmysel. Ani tisíce turistov nespravia takú škodu ako jeden traktor…“ rozhorčene opisuje svoju skúsenosť ekológ Ondrej Kameniar, ktorý s európskym tímom vedcov skúma pralesy.

Tichá kríza

„Dnes už skoro všetci vedia, že tu máme klimatickú zmenu. Ale menej ľudí vie, že my tu máme aj krízu biodiverzity, ktorá je rovnako závažná, akurát je menej uchopiteľná pre ľudí. Biodiverzita je pestrosť života. A tá mizne – vymierajú druhy aj celé prostredia a miznú vzťahy medzi nimi,“ opisuje Kameniar.

O slobode a živote v prítomnosti

„Sloboda pre mňa znamená spoznávanie samej seba. Až vtedy, keď viem, kto som, môžem robiť to, čo je pre mňa dobré. Môže to znieť sebecky, ale iba ak je človek spokojný, môže byť najlepším prínosom svojmu okoliu,“ hovorí Marcela Mattová, cestovateľka a podnikateľka žijúca na Bali.

Večná nespokojnosť

„Myslím, že všetci žijeme v programoch, uložených na nevedomej úrovni. Automaticky predpokladáme, že to, čo vníma väčšinová spoločnosť ako správne, bude správne aj pre nás. Nasledovanie týchto programov bez premýšľania ma však nečiní slobodnou. Perfektným príkladom môže byť práca. Zdá sa mi, že ľudia často snívajú o tom kariérne sa posúvať, dosahovať manažérske posty a postupovať stále vyššie, no aj keď sa im to všetko splní, zistia, že sa nič nezmenilo a stále nie sú spokojní,“ opisuje Mattová.

Čo si o nás myslia druhí 

„Slobodné duše sú podľa mňa tie, ktoré sa rozhodnú riskovať a spoznať samy seba. Ani si neuvedomujeme, ako veľmi nám záleží na tom, čo si myslia druhí a často tomu podriaďujeme aj svoje konanie. Ideme tak sami proti sebe. Toto nie je sloboda,“ hovorí cestovateľka.

Čo nás naučila pandémia?

„Uvedomil som si, že sa musím učiť mať väčšiu pokoru a vďačnosť. Nemôžeme si ako ľudia namýšľať, že všetko máme len vo vlastných rukách a všetko vieme ovplyvniť a vyriešiť. Momentálna situácia ukazuje, ako málo na to myslíme,“ hovorí Miroslav Očenáš, majiteľ e-shopu kvety.sk.

Ako na našu krajinu hľadia vo svete?

Ekonomická nerovnosť

„Národný imidž je jedným z dôvodov ekonomickej nerovnosti vo svete. Chudobné krajiny sa musia boriť so slabou ekonomikou, slabými inštitúciami a slabou vymožiteľnosťou práva a navyše každý deň musia súperiť s týmto protivetrom, hurikánom, ktorým je negatívny imidž. Všetko, čo robia, je drahšie, ťažšie a výsledkom je ďalší nárast nerovnosti vo svete. Silní silnejú a slabí slabnú,“ hovorí politický poradca Simon Anholt.

Slabý imidž je nanič

„Ak ste krajina so slabým imidžom, ako Slovensko, o ktorej väčšina ľudí, s výnimkou vašich najbližších susedov, vie skutočne málo, alebo, čo je ešte horšie, ak ste krajina s negatívnym imidžom, ako napríklad Demokratická republika Kongo, všetko je pre vás ťažké. A všetko je drahé. Ak by ste sa nad tým zamysleli hlbšie, zistili by ste, že daňoví poplatníci na Slovensku vlastne musia na daniach zaplatiť viac, aby tento hendikep dorovnali,“ dopĺňa Anholt.

Slovensko očami cudzincov

„Ktoré okamihy boli významné pre imidž Slovenska? „Len jediný. Keď vstúpilo do Európskej únie. Keď krajina vstúpi do EÚ, najmä ak pochádza z bývalého socialistického bloku, má to dynamický vplyv na jej medzinárodný imidž. Z takmer neviditeľnej úrovne sa posunie na úroveň základného rešpektu. Viem to, pretože to meriam. Každá krajina, ktorá vstúpila do EÚ, získala enormný reputačný bonus,“ opisuje odborník, ktorý radil monarchom, politikom a vládcom.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?