Na festivale mladých talentov sa opäť zišli inšpiratívni ľudia z celého Slovenska a Česka. Členovia rebríčka 30 pod 30 nám tak opäť vnukli množstvo myšlienok na zamyslenie. Prečítajte si tie najzaujímavejšie výroky, ktoré zazneli na tohtoročnom podujatí 30 pod 30.
„Po rokoch zviditeľnovania úspechov mladých ľudí cez rebríček 30 pod 30 vznikla významná skupina laureátov, ktorá má vplyv na spoločnosť. Ste skupina ľudí, ktorá má silu posúvať veci dopredu, tak to, prosím, robte,“ vyzval na začiatok podujatia Michal Liday, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Tatra banky.
„Ako inšpirovať širšiu spoločnosť k aktívnemu prístupu? Možno im pomôcť uvedomiť si, že ak sa niečomu človek rozumie a má v istej oblasti odbornosť, mal by to využívať a prispievať k spoločenskému blahu,“ dodal v neskoršom paneli Matej Šimalčík.
Je dôležitejšia radosť alebo úspech?
„Začať stíhať znamená prestať sa ponáhľať,“ povedal v úvodnej diskusii podujatia 30 pod 30 neuropsychológ Robert Krause. Podľa neho žijeme v dobe, v ktorej sa veľmi rýchlo ženieme za cieľmi iných ľudí a hoci tak zvykneme dosiahnuť úspech, často nie sme šťastní.
„Ja tvrdím, že úspech nás urobí krátkodobo šťastnými, no šťastie nás spraví dlhodobo úspešnými. Podľa mňa je teda vhodné viac sa sústrediť na to, čo nám v živote prináša radosť, aj keď to možno nespĺňa parametre toho, čo spoločnosť považuje za úspech,“ dodal.
Neoberajte sa o kreatívne chvíle
Dobrým receptom, ako sa vrátiť do rovnováhy, je podľa Krauseho dovoliť si občas aj nudu, ktorá je „matkou tvorivosti“.
Zdieľal však ešte jeden sofistikovanejší tip – obmedziť v niektorých situáciách vizuálne vnímanie. „Keď nachvíľu zatvoríme oči, tak jednotlivé ukazovatele v mozgu sa začínajú meniť a podvedomá časť pracuje naplno. Práve vtedy prichádzajú rôzne zaujímavé nápady, takzvané ‚aha momenty‘.“
Jedným z rušiteľov takýchto kreatívnych chvíľ je aj mobil, ktorý je síce dobrým sluhom, ale zlým pánom. Podľa Viktora Schillera, inštruktora Wim Hofovej metódy a zakladateľa base system, má aj kvôli mobilom náš mozog obrovskú spotrebu. „Ani si to neuvedomujeme, no mobily často prehlbujú našu únavu, čo v kombinácii s nedostatočnou regeneráciou spôsobí, že upadáme,“ hovorí Schiller, ktorý pomáha aj vyhoreným ľuďom.
Pozitíva a negatíva slovenského podnikateľského prostredia
„V podnikateľskom prostredí na Slovensku a v UK sú veľké rozdiely. Podpora zo strany štátu je v UK oveľa lepšie nastavená. Aj zdanenie kapitálových príjmov je nízke,“ hovorí Tomáš Halgaš, ktorý je momentálne v Londýne na otcovskej dovolenke.
„No aj na Slovensku sa vytvára zaujímavá startupová komunita. Tým, že je relatívne malá, dá sa veľmi rýchlo dostať ku kľúčovým ľuďom. To je pozitívne. Keď som raz za jeden, dva mesiace na Slovensku, snažím sa komunite pomôcť, napríklad radami, aby sa rozvíjala.“
Nepodceňujte náladu a biológiu
„Najdôležitejšia oblasť, ktorú si podnikatelia môžu a aj chcú zlepšiť, je nálada. Každý podnikateľ rieši mnoho problémov, v startupe je každý deň novou krízou,“ povedal Joe Cohen, CEO a zakladateľ SelfDecode. „Ak totiž ľudia vidia, že ich šéf, či zakladateľ firmy zlyháva, budú zlyhávať aj oni.“
„Ľudia ani len netušia, koľko nástrojov, koľko možností majú na to, aby zlepšili svoje rozumové schopnosti, náladu a aj svoje zdravie,“ myslí si Cohen.
A aká bola jeho najlepšia životná investícia? „Premýšľal som nad tým, ako by som mohol maximalizovať svoj rozvoj. Prišiel som na to, že ak dokážem zlepšiť biológiu svojho tela, zlepším všetko vo svojom živote. Bola to najlepšia investícia môjho života.“
Poučenie z kríz
„Krízy netreba vnímať len ako niečo negatívne, ale aj ako príležitosť. Kríza môže dopadnúť katastrofálne, ale priniesť niečo nové. Vidím to pri boji proti dezinformáciám. Keď sme túto tému ešte pred voľbami 2020 riešili v zdravotníctve, pretože sme mali pocit, že ide o extrémne dôležitú vec, nik tomu neprikladal dôležitosť. Potom prišla pandémia, problémy s očkovaním a ten pohľad sa otočil,“ vraví Oskar Dvořák.
„Kríza nás chytila nepripravených. Keď som začal študovať, ako pristúpiť k riadeniu krízy, dočítal som sa, že vopred musíte mať pripravený krízový plán. My sme ho však nemali,“ opísal stret s krízou Peter Hajduček, zakladateľ spoločnosti FootShop.
„Nebudeme už stavať rast na tom, že si ho najprv namaľujeme do excelu a potom robíme všetko preto, aby sa uskutočnil. Dôležité je striktné finančné riadenie, menej optimizmu a viac realizmu. ‚Veríme, že budeme rásť a vďaka rastu sa to zaplatí?‘ – tak tento prístup by som už nechcel mať,“ dodal Hajduček.
Ako nás sociálne médiá rozdeľujú
„Pálčivý problém dnešných dni sú sociálne média. To ako fungujú na algoritmoch, ako generujú rovnaký obsah pre určité skupiny ľudí, sme potom rozdelení a nevieme si k sebe nájsť cestu. Mám obavu, ako to bude ďalej. Treba o tom aktívne hovoriť a podporovať aktivity na kritické myslenie,“ myslí si Claudia Tran.
Dobrodružná cesta
Svetobežník Jozef Terem porozprával o svojich dobrodružných začiatkoch a o tom, ako vznikol portál Dobrodruh. „Prišiel rok 89 a vydali sme sa s kamarátom cestovať. Prespávali sme na lavičkách, precestovali sme Západnú Európu. Veľa ľudí sa ma vtedy pýtalo na cestovanie. Založil som si teda blog. A čo sa nestalo, ozývali sa mi ľudia, že aj oni chcú cestovať a zverejňovať svoje zážitky na mojom webe,“ opisuje.
„Niektorí ľudia majú problém s tým, že nemajú s kým cestovať,“ hovorí, že sa preto rozhodol založiť zoznamovací portál Dobrodruh. „Vznikli nové partnerstvá, priateľstvá. Doslova som zmenil ľuďom život, pretože z niektorých ciest vznikol nový život,“ dodáva.
„Prečo som tu? Na mojom príklade je zrejmé, že keď idete za svojím cieľom, určite sa to podarí. Verte si. Choďte za svojimi cieľmi. Keď budete chcieť, určite sa to podarí. Všetko je vo vašich rukách,“ dodáva na záver cestovateľ.
Ekológia a udržateľnosť
„Dnes je ekológia komplexnou témou a nedá sa oddeliť od iných spoločenských problémov,“ hovorí Jakub Hrbáň, aktivista z Fridays for future a združenia Klíma ťa potrebuje.
„Pre spoločnosť je ekológia dlhodobou témou. Aj keď sa môže zdať, že teraz ide trochu do úzadia, udržateľnosť v spoločnostiach, akými sú aj banky, musíme vnímať v dlhodobom horizonte. Nehovoríme len o krátkodobých disrupciách, ale je to záležitosť na desaťročia,“ dodáva Tomáš Kvašňovský, sustainability manager spoločnosti Tatra banka.
„Ľudia si uvedomujú, že tu je klimatická kríza, ale mnohí si nechcú obmedziť svoj komfort. Ľudí treba edukovať. Aj platba kartou zanecháva nejakú uhlíkovú stopu. To sme ľuďom začali ukazovať aj v našej mobilnej aplikácií. Funguje tu efekt motýlích krídel,“ vysvetľuje Kvašňovský.
„Nie všetko sa dá ponechať na jednotlivca. Myslím si, že je dôležité, aby spoločenské skupiny, biznis, politici, podnikateľské skupiny, pomenovali problém a riešili ho ako prioritu. Musia to urobiť tí, ktorí majú reálnu moc, dokážu priniesť riešenia, ktoré budú mať veľký pozitívny dopad,“ opisuje ďalej Hrbáň.
„Klásť zodpovednosť za riešenie takého veľkého problému, akým je klimatická kríza, je extrémne nefér. Ľudia rýchlo narazia na limit toho, čo môžu robiť a stále cítia, že situácia sa nezlepšuje,“ myslí si ekoaktivista Hrbáň.
Motivácia: Prečo to robím?
„Určité princípy, ktoré som sa pri behaní ultramaratónov naučila, sa dajú využiť v biznise, ale aj celkovo pri plánovaní a snahe o dosiahnutie cieľov. Z človeka, ktorý neznášal behanie, som sa vypracovala na človeka, ktorý prebehol napríklad celé Nízke Tatry,“ opisuje bežkyňa Lenka Vacvalová.
„Zlé momenty vždy prídu a budú možno ešte horšie, než si viete predstaviť. Možno sa ocitnete úplne na dne a budete mať pocit, že už nedokážete urobiť jediný krok,“ dodáva.
„O motivácii čítame v mnohých článkoch, veľa o nej počúvame, no nevieme, čo si pod tým máme predstaviť. Pre mňa je motivácia otázka: Prečo to robím? Ak ide len o to, aby som niekomu dokazovala, že niečo dokážem, je to veľmi malá motivácia. Ja behám pre charitu. Vďaka tomu sme už s manželom vyzbierali viac ako 180-tisíc eur. To je moje ‚prečo‘. Každý musí mať zodpovedané to svoje. Lebo tá otázka sa na rozdiel od našich nôh a hláv nikdy neunaví,“ uzatvára Lenka Vacvalová.
O biznise a startupovom svete
„To, čo nám chýba je kultúra pomoci v rámci startupov. Keď sme prišli na stretnutie s kýmkoľvek v Spojených štátoch, tak nám povedali, že nás predstavia iným founderom. Keď sa budeme spájať tak ako v USA, tak nevidím dôvod, prečo by tu nemohlo vyrásť 30 úspešných firiem,“ myslí si Ján Matas, spoluzakladateľ Deepnote.
„Firmy by sa mali sústrediť nielen na hiring, ale aj na získavanie iných spoločností. Toto bude trend, ako sa firmy budú môcť zväčšovať,“ vraví Gabriela Takáčová, zakladateľka Recombee.
„Nálepka startup k úspechu nestačí. Tím musí mať drive, nadchnúť sa pre vec,“ uzatvára Daniel Kvak, zakladateľ Carebot.
ĎAKUJEME PARTNEROM PODUJATIA:
