Ako nevyhorieť pri plnom pracovnom nasadení? Ako denne odchádzať z práce s nadšením a nežiť tak, že jej obetujete všetko, no vo finále ju aj tak nestíhate a neprináša vám pocit uspokojenia? Nastavte si plán s reálnymi možnosťami, no len na 70 % svojich kapacít.
Menej znamená viac
Jedna z hlavných zásad Tomáša Baťu pre nastavenie plánu znela: 100 % denného plánu musí byť splniteľných s využitím 70 % vašej kapacity.
Menej je niekedy viac. Nespája sa vám tento oxymoron s baťovskou ideológiou? Tá je známa skôr nadštandardnými pracovnými výkonmi, rýchlym výrobným tempom a neustálym napredovaním. No aby mohla takou byť, nemohla sa práca ľuďom znepríjemniť.
A povedzme si na rovinu, nechuť z roboty prichádza najmä vtedy, keď je toho už jednoducho veľa.
Určite sa aj vám v živote stalo, že ste podali úžasný výkon, urobili ste maximum, no aj napriek tomu ste nestihli všetko, čo ste si zaumienili. A pocit vnútornej spokojnosti s dobrým výkonom sa nedostavil. Jeden z hlavných problémov nastáva v momente, keď k stopercentnému splneniu osnovy potrebujeme využiť 100 % energie.
Takýto výkon sa nám podarí len málokedy a je dlhodobo neudržateľný. Nie je možné, aby sme denne plnili úlohy, ktoré si žiadajú všetku našu energiu, sústredenie a čas. Život nie je nalinkovaný.
Neustále nás odpútavajú od práce desiatky podnetov, menia sa nám plány, prichádzajú komplikácie. Je to normálne. Musíme byť flexibilní a reagovať, pretože keď nie je priestor na zmenu plánu, je nemožné ho stopercentne naplniť. A potom prichádza sklamanie zo zlyhania.
Tomáša Baťa mal jedno pravidlo: „Nedemotivujte ľudí neplnením. Nikto nebude pracovať lepšie a rýchlejšie s myšlienkou, že to opäť nezvládne. Mnoho ľudí chce dosahovať minimálne rovnako dobré výsledky ako včera. Je dôležité zažívať denne jedno malé víťazstvo.“
Nadšenie ako dôvod pokračovať
K tomu, aby mohol človek rásť a neustále napredovať, potrebuje nadšenie. To strácame, keď máme pocit, že danú situáciu nezvládame, keď sa nám vymyká z rúk. Vtedy u mnohých ľudí prichádza pocit zúfalstva.
Jednoducho povedané, pokiaľ chcete dosahovať stabilné výsledky a udržať si nadšenie z práce, znížte svoje denné očakávania na splniteľnú mieru.
Splniteľná miera však nie je minimum. Keď si človek nastaví nízku hladinu denného výkonu, nebude opäť stíhať. Vo firme Baťa bolo stanovených 70 % vyťaženosti ako ideálne percento pre rovnováhu medzi plnením potrebného plánu a podhodnotením či obmedzením tlaku na výkon.
Táto myšlienka bola postavená na zásade „tlak spôsobuje protitlak“, čo znamená, že čím väčší tlak bude na človeka vyvíjaný, tým skôr či neskôr sa jeho sústredenie zameria na jeden cieľ – ako sa tlaku vyhnúť, obmedziť ho a nakoniec sa ho aj zbaviť.
Základný baťovský princíp odmeny
Mať nadšenie z odvedenej práce a pritom nestratiť chuť dosahovať lepšie výsledky, keď ich už máte splnené. Táto myšlienka bola u Baťu podchytená nastavením odmeňovacieho princípu – účasť na zisku a strate.
Denný plán bol stanovený na 70 % vyťaženosti dielne a ľudskej práce. Za splnenie tohto cieľa patrila robotníkom základná mzda. Týchto 70 % denného plánu bolo dosiahnutých približne v dvoch tretinách pracovnej doby.
Všetka práca, ktorá bola za deň dosiahnutá nad určených 70 % bola predmetom výpočtu odmeny zo zisku. Z tejto „nadprodukcie“ dostávali robotníci podiel zo mzdy, ktorý bol pomerne vysoký a predstavoval až dvojnásobok fixného platu.
Po dosiahnutí stanovených 70 % prichádzala u robotníkov psychologická úľava, že splnili plán a už pracujú viac na „svojom než na firemnom“. Boli tak ochotní udržať výrobné tempo, ktoré bolo v priemere okolo 85 – 90 % vyťaženosti kapacity dielne.
Keby firma požadovala každý deň 100 %, najskôr by výrobná dielňa nedosahovala ani tých 70 %, ktoré boli predpokladom pre vyplácanie základnej odmeny.
Tomáš Baťa na ceste do Zlína. Zdroj: Archív Nadácie Tomáša Baťu
Pocit sklamania nie je cesta
Nesplnené očakávania, aj keby boli už na začiatku nereálne, v nás zanechajú jedinú emóciu – sklamanie z nesplniteľných úloh. Iba veľmi malé percento ľudí funguje v živote tak, že ich zlyhanie a nesplnenie cieľa motivuje. Väčšina ľudí prežíva sklamanie.
Nereálne nastavený denný plán nás nemotivuje k lepším výsledkom, ale spomaľuje nás, pretože priebežné neplnenie stanovených cieľov nás paralyzuje.
Každý deň potrebujeme zažiť jedno malé víťazstvo, že sa niečo podarilo, niečo sme dokončili a posunuli sa ďalej. K tomu nám však preťaženosť nepomôže.
Len pokiaľ nám zostáva kapacita ísť ďalej aj po splnení plánu, prichádza želaný efekt – pocit, že všetko stíhame, máme náskok a sme na seba hrdí. V tom momente sme schopní zrýchliť a nevadí nám venovať sa práci aj navyše, pretože už nemusíme, ale chceme.
Motivujú nás splnené úlohy, nie tlak
Keď sa vám darí a všetko ide ako má, vnáša vám to do života novú energiu a chuť tvoriť. Preto je dôležité mať plán, ktorý je za deň pomerne jednoducho splniteľný, aby sa človeku nehromadili nedokončené úlohy a nebol na neho vyvíjaný privysoký tlak.
Niekedy menej znamená viac. Zachovajte si preto nadšenie a sviežosť.
Gabriela Končitíková je projektová manažérka Nadácie Tomáša Baťu, lektorka a spisovateľka. Už 12 rokov sa venuje štúdiu odkazu Baťu a je autorkou 10 kníh na túto tému. V rámci svojej odbornej činnosti sa zaoberá možnosťami aplikácie Baťovho systému riadenia do súčasného podnikateľského prostredia. Jej prednášky sú zamerané na špecifické časti spomínaného systému a baťovský leadership. Od roku 2018 vedie Akadémiu Baťa, ktorá si získala priazeň ako v Česku, tak aj na Slovensku.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected].