Známy podnikateľ sa pozornosti médií úplne vyhýba a rozhovory neposkytuje. Jedna z mála jeho známych fotiek pochádza zo staršej výročnej správy firmy HB Reavis.
Ivan Chrenko, ktorý sa v roku 2017 dostal do svetového miliardárskeho rebríčka ako prvý Slovák žijúci v domovskej krajine a s majetkom 1,7 miliardy eur, kraľuje aj aktuálnemu domácemu zoznamu a je tak najbohatší Slovák. Nadobudol svoje imanie vďaka dobrému fungovaniu jeho developerskej skupiny HB Reavis. A vďaka skvelému podnikateľskému inštinktu.
Vedel sa zorientovať v rozbiehajúcej sa možnosti podnikať v 90. rokoch, dokázal správne odhadnúť, ako a ktorým smerom sa budú mestá rozvíjať, zorientoval sa v tom, že s rastúcou firmou sa musí obklopiť novými ľuďmi, a prehľad mu nechýba ani v číslach. V tých – podľa jeho spolupracovníkov – vie byť Ivan Chrenko mimoriadne zorientovaný.
Prvý slovenský miliardár je zároveň niekto, kto má v anglofónnom svete prívlastok „media-shy“. V preklade – pozornosti médií sa úplne vyhýba, rozhovory neposkytuje (o firme a projektoch však zvyknú hovoriť manažéri) a jedna z mála jeho známych fotiek pochádza zo staršej výročnej správy firmy.
Forbesu sa po rokoch úsilia podarilo získať len jedno jeho priame vyjadrenie – týkalo sa Chrenkovej investície do investičného roboporadcu Finax a obsahovalo presne tri vety.
Tajomnosť majiteľa firmy kontrastujúca s prirodzenou viditeľnosťou jeho činnosti v podobe kancelárskych či nákupných centier, ktoré za takmer tri dekády v biznise postavil, vzbudzuje prirodzene zvedavosť. Kto je Ivan Chrenko a ako rozmýšľa?
Za zvukom príležitostí
Začiatky podnikania rodáka zo Šale sa datujú do roku 1991, keď sa spojil so spoločníkmi pri výrobe akustických zariadení Marsyas. Medzi nimi bol aj právnik Viliam Pančík, jeho neskorší dlhoročný minoritný spoločník v HB Reavise.
Výlet do sveta zvuku však netrval dlho (najlepším obchodom firmy bol vraj predaj výrobnej haly). Už v roku 1995 sa Ivan Chrenko zapojil do činnosti firmy AB Reavis, ktorú neskôr premenovali na súčasnú podobu.
Zdroj: Forbes SlovenskoEšte v 90. rokoch sa HB Reavis zviditeľnil postavením prvých bratislavských biznis centier Bratislava Business Center I a II. Odrazovým mostíkom do ďalších stredoeurópskych krajín bol predovšetkým mimoriadne úspešný projekt obchodného strediska Aupark z roku 2001, ktoré neskôr so slušným ziskom predal spoločnosti Rodamco.
Už tu sa prejavila Chrenkova schopnosť analyzovať a predvídať. Jeho niekdajší kolegovia spomínali, ako mal spočítané, kadiaľ môže viesť dôležitý cestný ťah v Petržalke a prečo je teda na takom mieste zaujímavé postaviť veľkolepé nákupné centrum, aké doteraz v krajine nebolo.
Na domácom trhu postupne pridal ďalšie Auparky vo viacerých krajských mestách a kancelárske budovy v bratislavských objektoch Apollo či Twin City. Aj tam sa predajné ceny projektov od kupujúcich fondov či finančných spoločností počítali v stovkách miliónov.
Po ročnom odklade otvoril v roku 2021, teda počas pandémie, ďalší významný projekt v hlavnom meste, v ktorom za zhruba 350 miliónov eur spojil obchodné stredisko s podzemnou autobusovou stanicou – Nivy Centrum. Aby sa k nemu dostal, kúpil roky predtým prevádzkovateľa dopravy Slovak Lines.
Krok do stredoeurópskych metropol
Vlajku však na svojej mape expanzie zapichol aj v ďalších stredoeurópskych metropolách – v Prahe, Budapešti i Varšave. Vo všetkých mal v kancelárskom segmente najvyššie ambície. „V hlavných mestách krajín V4 chce byť HB Reavis jednotkou, v Londýne etablovaným hráčom,“ hovoril v roku 2014, rok po odchode Chrenka z pozície výkonného šéfa firmy, jej vtedajší generálny riaditeľ Pavel Trenka.
No kým vo Varšave sa jeho HB Reavis zapísal impozantnými projektami – vrátane najvyššej budovy Európskej únie Varso Tower z architektonickej dielne Foster + Partners –, z ďalších dvoch hlavných miest sa postupne stiahol.
A z výstavby nedávno vycúval aj na Slovensku, kde pôvodne vyrástol. Ako oznámili jeho manažéri koncom vlaňajška, novou stratégiou na tomto trhu je prestať s developmentom a už len spravovať hotové nehnuteľnosti.
Znamená to okrem iného odklon od dlho preferovanej a úspešnej stratégie „postaviť-prenajať-predať“. Ako Forbesu vysvetlil vtedajší výkonný šéf skupiny Marián Herman, zmena na „postaviť-prenajať-spravovať“ má súvisieť i s tým, že hlavný akcionár skupiny sa rozhodol „skonzervatívniť“ biznis a lepšie ho pripraviť na odovzdanie nasledovníkom.
„HB Reavis Investments (správcovská firma) bude síce dosahovať nižšie výnosy, no pri nižšom celkovom riziku,“ vysvetlil Herman. Má tvoriť zhruba dve tretiny (vo finančnom vyjadrení asi 2,25 miliardy eur) aktív skupiny. Postupne ako bude HB Reavis dokončovať v developerskej časti nové projekty, by sa o ne mala rozširovať.
Prezieravý Chrenko
Rozhodujúci majiteľ developerskej firmy HB Reavis správne odhadol aj posun na ťažký, ale sľubný londýnsky trh. V roku 2013 naň vstúpil ako slovenský developerský priekopník.
Už prvý krok mu zabezpečil pozornosť ľudí z tamojšieho realitného sveta, keď v súťaži získal za 62,5 milióna libier lukratívny pozemok blízko London Bridge, rýchlo na ňom rozobral pôvodnú stavbu a nechal odvážne naprojektovať zaujímavú kancelársku budovu.
Ako v tom čase spomínal Trenka, nový výkonný šéf firmy, „dohodli sme si isté pravidlá a tie dodržiava nad očakávania. Každý týždeň venuje aspoň dva dni HB Reavisu, strategické rozhodnutia o kúpe či predaji a o smerovaní sú stále na ňom. Stále veľmi kreatívne premýšľa nad našimi projektami, to je jeho pasia.“
Stále veľmi kreatívne premýšľa nad našimi projektami, to je jeho pasia.
Pavel Trenka, generálny riaditeľ spoločnosti HB Reavis
Vďaka tomu sa dostal k prvému veľkému obchodu – projekt 33 Central predal americkej veľkobanke Wells Fargo za 300 miliónov libier. Bola to prvá veľká transakcia po odhlasovaní brexitu v britskom referende a vyslúžila si uznanie tamojších developerov.
Rozhodnutie vstúpiť na britský trh padlo už v roku 2011 po výbere spomedzi piatich starostlivo vytipovaných destinácií. Dával zmysel ako menej rizikový, veľmi transparentný a likvidný trh. Aj keď mimoriadne konkurenčný. No pôvod zamierenia do britskej metropoly môže byť oveľa starší a menej analyticky podložený. Keď v roku 1998 videl Ivan Chrenko po prvýkrát vydanie prestížnej realitnej publikácie Estates Gazette, povedal si, že v Londýne raz urobí biznis, spomínali neskôr jeho kolegovia.
Doteraz v Londýne „chrenkovci“ dokončili a úspešne predali štyri kancelárske projekty – naposledy Bloom Clerkenwell, v ktorom sídli európska časť americkej sociálnej siete Snapchat.
Ivan Chrenko | Foto: HB Reavis
Ivan Chrenko | Foto: HB Reavis
V Londýne je zatiaľ aj jeho doteraz najväčší plánovaný zámer. V roku 2017 tam doslova vyhral bitku o Waterloo. Získal projekt Elisabeth House, označovaný ako One Waterloo, za vyše 250 miliónov libier. Budúca hodnota výstavby na dôležitom dopravnom uzle, ktorej termín dokončenia zatiaľ nie je známy, sa bude počítať v miliardách libier.
Táto obrovská transakcia len podčiarkla Chrenkove ambície stať sa oveľa viac ako len stredoeurópskym lídrom. Smerovanie na západné trhy, náročné pre silnú konkurenciu, no sľubujúce veľa príležitostí a dobré výnosy, potvrdil aj rozbehom viacerých projektov v nemeckom hlavnom meste.
Práve Poľsko, Nemecko a Veľká Británia majú tvoriť v najbližších rokoch kostru jeho ďalších developerských plánov. Developmentu nových projektov na Slovensku je tak koniec. „Vyhodnotili sme, že sústredenie sa na iné trhy nám prinesie väčšiu hodnotu,” vysvetľoval Forbesu vlani Herman.
Už na jar 2022 predal Chrenko niektoré pozemky, ktoré tu ešte vlastnil, ako je napríklad projekt Nové Lido (kupujúcim bola Penta). O rok na to prišiel na rad predaj parciel v lokalite Mlynských nív, na ktorých pôvodne plánoval stavbu bytového komplexu, čo malo byť pre skupinu novinka. V tomto prípade boli na opačnej strane transakcie Penta a Alto Real Estate.
Mimochodom, hlavné zameranie jeho expanzie „smerom na západ“ sa ostatne týka aj samotného Chrenka, ktorý si už udáva ako bydlisko Prahu. Tam má tiež usadený svoj investičný vehikel Growws.
Kliknite a pozrite si celý rebríček Najbohatší Slováci 2023
Čo z pôvodných plánov nevyšlo
No ani vo svete najbohatšieho Slováka nie je všetko tak, ako si naplánuje. Pravdepodobne najväčším developerským omylom bolo Apollo 1. Budova, ktorú začali stavať v roku 2003, sa stala prvým kancelárskym projektom na Slovensku. Developer ju predal za viac ako sto miliónov eur. No bola tiež prvá, ktorá sa dočkala pre problémy so statikou predčasného zavretia a demolície. Na jej mieste postavil Chrenko projekt New Apollo, do ktorého sa nedávno ako hlavný nájomník nasťahovala firma IBM.
Koronakríza staviteľov a prevádzkovateľov kancelárskych priestorov, ktoré vyprázdnila, nepotešila. No na Chrenkov pracovný život mala ešte jeden zásadný vplyv: zmarila doteraz možno najväčší obchod, ktorý mal v pláne. Do svojho impéria chcel pustiť nového investora, ktorý by mal majoritu v stredoeurópskej časti biznisu. Malo pritom ísť o miliardovú sumu. Kontrolu nad západnými trhmi aj celým HB Reavisom by mal stále Chrenko. Ako Forbesu neskôr porozprával Herman, všetko bolo dohodnuté, no americkí investori Blackstone a OakTree napokon ponuku začiatkom roka 2020 s príchodom pandémie stiahli.
V nedeveloperskom svete Ivana Chrenka sa dlho hovorilo o Leaf Academy, internátnej medzinárodnej strednej škole so špičkovým programom. Funguje v Bratislave už niekoľko rokov a jej hlavným donorom bol Chrenko, ktorý mal v dedinke Vištuk neďaleko Pezinka postaviť i nový kampus. Z týchto plánov však zišlo a náhle zabrzdenie finančnej pomoci študentom mnohé rodiny zaskočilo.
Ivan Chrenko, investor
Okrem HB Reavisu, ktorý stvoril bohatstvo Ivana Chrenka, sa miliardár angažuje ako investor. Dva veľké exity už má za sebou. V prípade investície do americkej coworkingovej firmy CIC s nejasným výsledkom. Minoritný podiel získal v roku 2018 za 58 miliónov dolárov a predal ho (za nezverejnenú cenu) o dva roky neskôr. Nie v ideálnej dobe, keďže práve zúrila pandémia koronavírusu a ľudia nemohli či nechceli používať spoločné pracovné priestory.
Lepšie sa javí zhodnotenie ďalšej multimiliónovej investície (okolo 35 miliónov eur), ktorú dal do dátového e-commerce startupu Exponea. Väčšinu svojho podielu predal začiatkom roku 2021 americkej skupine Bloomrech. Hoci cenu neupresnili, mala byť vo výške, ktorá investorov uspokojila. A tak hoci sa nepodaril Chrenkov plán urobiť z Exponey „jednorožca“, na investícii nestratil.
Rebríček: Najbohatší Slováci 2023
Aký majetok majú najbohatší Slováci? A komu sa podarilo dosiahnuť status miliardára? Kliknite sem a pozrite si 38 najbohatších Slovákov a Sloveniek za rok 2023.
Dobre vyzerá aj investícia do rastúceho finančného roboporadcu Finax. Predvlani ju Chrenko zvýšil dvojnásobne na tri milióny eur a dosiahol tak jemnú majoritu. „Svoj podiel vo Finaxe vnímam ako dlhodobú strategickú investíciu. Verím vo víziu manažmentu, že pasívne investovanie sa stane dominantnou formou investovania. Finax prináša veľkú pridanú hodnotu v správe aktív v stredoeurópskom priestore,“ zneli spomínané tri Chrenkove vety.
A rast hlási aj ďalšia investícia, tentoraz do online obchodu s oblečením Factcool. Ten sa dobre popasoval s prepadom e-commerce po návrate ľudí do kamenných obchodov a ďalej rastie. Tento rok by mali jeho tržby poskočiť na 85 miliónov eur a je v zisku. Chrenko je v ňom s investíciou 17 miliónov eur majoritným vlastníkom.
„Náš akcionár je veľmi racionálny človek, ktorý vidí, akým spôsobom sa trh správa, a z tohto pohľadu si myslím, že za posledného dva a pol roka je relatívne spokojný,“ hovoril Forbesu nedávno šéf Factcoolu Petr Král. „Predpokladám, že pán Chrenko nie je človek, ktorý by chcel držať Factcool do dôchodkového veku, čiže to určite celé smeruje jedného dňa k exitu. Ale celé nám to musí dávať zmysel.“
Ostatne ako vždy v prípade Ivana Chrenka. Jeho silný vzťah k číslam, analytike a dlhodobým víziám, ktoré je schopný roky vytrvalo napĺňať, sa nezmenil ani po vyše troch dekádach v biznise.
