Polovica Slovákov strávi cestou do práce najviac 30 minút denne a viac ako 50 kilometrov je ochotných dochádzať len osem percent z nich. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre správcovskú spoločnosť 365.invest spracovala agentúra Ipsos.
Ochota cestovať za prácou na dlhšie vzdialenosti klesá najmä u žien a vyššie vzdelaných ľudí. Východiskom pre zvýšenie pracovnej mobility by podľa prieskumu mohla byť výraznejšia podpora dostupného a nájomného bývania zo strany štátu.
Desatina vyše hodinu
Do práce cestuje podľa prieskumu do 30 minút denne polovica Slovákov, 21 percent dochádza od 31 do 60 minút a desatina viac ako hodinu. Pätina opýtaných za prácou necestuje vôbec alebo pracuje z domu. Ako hranicu pre dochádzanie si 41 percent respondentov určilo 10 kilometrov a 42 percent z nich 50 kilometrov, pričom nad túto vzdialenosť je ochotných cestovať len osem percent ľudí.
„Pri výbere zamestnania nerozhoduje iba mzda či pracovná pozícia, ale aj vzdialenosť od domova. Väčšina ľudí je ochotná dochádzať, no má jasnú predstavu o tom, kde je hranica. Každodenné cestovanie totiž stojí nielen peniaze, ale najmä čas, ktorý potom chýba rodine aj na oddych,“ uviedol šéf produktov a predaja v 365.invest Radko Rozum.
„Na predstavu, ak niekto cestuje denne hodinu do zamestnania a hodinu zo zamestnania, za mesiac to je viac ako 40 hodín, čiže strávi celý jeden pracovný týždeň z mesiaca len dochádzaním,“ dodal.
Len 1,5 percenta žien
Prieskum ukázal výrazné rozdiely pri dochádzaní na väčšie vzdialenosti podľa pohlavia a vzdelania. Nad 50 kilometrov je ochotných cestovať výrazne viac mužov ako žien (sedem percent mužov ku 1,5 percenta žien pri vzdialenosti do sto kilometrov a päť percent mužov k necelým trom percentám žien nad sto kilometrov). Z hľadiska vzdelania vyčnievajú ľudia so základným vzdelaním, z ktorých by nad sto kilometrov cestovalo 11 percent, zatiaľ čo pri stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných sú to len tri percentá.
Výsledky prieskumu naznačujú, že Slováci ešte stále nie sú ochotní príliš ďaleko cestovať, ale tiež nie sú zvyknutí sťahovať sa za prácou. „Východiskom môže byť podpora štátu, napríklad v rámci štátom podporovaného nájomného bývania, keďže náš prieskum tiež ukázal, že možnosť dostupného bývania je pre Slovákov dôležitou témou,“ povedal.
„Väčšina (90 percent) z nich zároveň očakáva, že na jeho rozvoji bude mať úlohu aj štát. Ak teda chceme podporiť zamestnanosť v regiónoch, nestačí vytvárať pracovné miesta, rovnako dôležitá je doprava a dostupné bývanie,“ doplnil.
