Dedič bohatej rodiny prisťahovalcov presvedčil súd, že namiesto väzenia potrebuje psychiatrickú liečbu.
Robert Richards sa 6. februára 2009 priznal k znásilneniu svojej trojročnej dcéry. „Cítim sa hrozne,“ povedal sudcovi. „Nič neospravedlní to, čo som urobil.“
Jeho právnik, ktorý dvojmetrového a asi 140-kilogramového Richardsa označil za jemného človeka, tvrdil, že vo väzení by sa nemal dobre. Richards odišiel z Najvyššieho súdu Delaware ako človek na slobode. Priznal sa k obvineniu zo znásilnenia štvrtého stupňa, zaplatil pokutu 4 395 dolárov a sľúbil, že sa bude liečiť.
Predsedajúca sudkyňa Jan Jurden pôvodne zvažovala, že Richardsa za trestný čin znásilnenia odsúdi na osem rokov väzenia. Nakoniec mu udelila iba osemročnú podmienku.
„Mám z toho trochu zlý pocit, pretože za svoje činy by ste mali byť pravdepodobne vo väzení,“ povedala sudkyňa. „Myslím si však, že potrebujete najmä liečbu a máte veľmi silnú podporu rodiny. Na rozdiel od mnohých nešťastníkov máte v tomto smere šťastie a dúfam, že si to vážite.“
Richards disponoval podporou, ktorá väčšine odsúdených chýbala. Po prepustení sa vrátil k životu z výnosov svojho multimiliónového trustového fondu. Ten vybudoval vďaka tomu, že bol členom jednej z najmocnejších rodín v Delaware, rodiny du Pont.
Hoci pre rodinnú firmu DuPont nikdy nepracoval ani s ňou nebol nijako spojený, stále ťaží z rodinného majetku, ktorý Forbes v roku 2024 ocenil na 18,1 miliardy dolárov a ktorého história v Amerike siaha 200 rokov dozadu.
Richards mal aj ďalšie šťastie: jeho prípad sa nedostal do tlače a on sa tak vyhol akejkoľvek negatívnej pozornosti.
Teda až do roku 2014, keď sa rozviedol. Jeho bývalá manželka Tracy Richards ho zažalovala o peňažnú náhradu škody spôsobenú jeho zločinom.
Zo zabudnutého prípadu sa zrazu stala senzácia, ktorá vyvolala verejné pobúrenie. Mnohí sa čudovali, ako sa Richards vyhol väzeniu. Pýtali sa, akú úlohu zohralo jeho bohatstvo v tom, že zostal na slobode.
Detektor lži a ďalšie znásilnenie
Richardsova dcéra mala asi 5 rokov, keď podľa súdnych dokumentov opísala svojej babičke z matkinej strany, Donne Burg, akým zvláštnym spôsobom sa jej otec v októbri 2007 dotýkal. Donna okamžite o všetkom informovala svoju dcéru a ženy kontaktovali lekára a linku pomoci pre prípad zneužívaných detí. Richardsa nakoniec zatkli na základe obvinenia, že svoju dcéru zneužíval od jej troch rokov. V júni 2008 priznal svoju vinu.
V decembri podala Tracy Richards žiadosť o rozvod. Manželia sa rozviedli vo februári, teda v čase, keď bol Richardsov prípad ešte na súde.
V deň vynesenia rozsudku síce sľúbil, že sa podrobí liečbe na luxusnej súkromnej klinike spojenej s Harvardom, ale to nebolo možné, kým bol v podmienke. Namiesto toho bol teda v psychiatrickej starostlivosti v Delaware, kde podľa dokumentu o podmienečnom prepustení z roku 2010 absolvoval skupinové poradenstvo pre sexuálnych delikventov.
Po roku liečby si však Richardsov poradca pre sexuálnych delikventov myslel, že multimilionár nerobí dostatočné pokroky a neodhaľuje dostatok informácií o svojej sexuálnej minulosti, aby mohol účinne pracovať na svojich problémoch. Odporučil preto vyšetrenie na detektore lži, ktorého výsledky naznačili, že Richards mohol znásilniť aj svojho mladšieho syna.
Freepik
Vyšetrenie pomocou detektora lži.
V správe z detektora lži z roku 2010 sa uvádza, že Richards je veľmi znepokojený tým, „že sa niečo stalo s jeho synom“, ale myslí si, že tieto spomienky potlačil. Tiež sľúbil, že čokoľvek synovi spravil, sa už nikdy nebude opakovať. O dva roky neskôr sa však Richardsov probačný úradník opäť obrátil na súd s obavami z minulých trestných činov Richardsa týkajúcich sa jeho syna.
Orgány činné v trestnom konaní tieto obavy prešetrili, ale podľa miestnych médií nikdy nepodnikli žiadne konkrétne kroky. Policajné oddelenie okresu New Castle odmietlo viaceré žiadosti Forbesu o vyjadrenie sa k prípadu. Forbes sa s Richardsom nedokázal spojiť napriek viacerým telefonátom a žiadostiam prostredníctvom zástupcov.
Zviditeľnil sa až po rozvode
V roku 2014 Tracy Richards podala na Najvyšší súd štátu Delaware žalobu, v ktorej žiadala peňažné odškodnenie v mene oboch maloletých detí a tvrdila, že Robert Richards porušil svoju povinnosť starať sa o svoje malé deti.
Tentokrát sa však Richards nedokázal vyhnúť pozornosti verejnosti. V marci 2014 usporiadala Tracy Richards tlačovú konferenciu o svojej žalobe, ktorá vyvolala veľký záujem.
„Čo je ešte horšie, samozvaný násilník a zneužívateľ detí nezaplatil týmto deťom za svoje zločiny ani cent,“ uviedol v miestnych novinách právnik Thomas Crumplar, ktorý zastupoval Richardsovu bývalú manželku.
Forbes US
Novinové titulky z apríla 2014 o Richardsovom prípade.
Nasledovali často brutálne novinové titulky, napríklad Dedič Du Pontovcov nedostal žiadny trest za znásilnenie trojročnej dcéry (Vanity Fair) či Prečo spoločnosť toleruje znásilňovateľov (Slate).
Žaloba bola urovnaná za približne tri mesiace. Tracy Richards nechcela o prípade s magazínom Forbes diskutovať.
Dôsledky žaloby však trvali naďalej. Richardsov príbeh sa stal stredobodom mediálneho šialenstva, za ktoré údajne dostala sudkyňa Jurden viacero vyhrážok a musela si zaobstarať ochranku. Do prípadu sa zapojil aj zosnulý syn bývalého prezidenta Joea Bidena, Beau Biden, ktorý vtedy pôsobil ako generálny prokurátor štátu Delaware.
Podľa miestnej správy z roku 2014 Bidenova kancelária pôvodne obvinila Richardsa z dvoch prípadov znásilnenia druhého stupňa. Za tie hrozí minimálne 20 rokov väzenia. Teraz museli vysvetľovať, ako neskôr Richardsovi umožnili znížiť trest na nulový.
Prípad odsúdený na prehru
Biden v článku v denníku News Journal tvrdil, že obvinenie zo znásilnenia proti Richardsovi z roku 2009 nebolo dostatočne silné a prehra sa dala predpovedať.
Po uzavretí dohody o priznaní viny sa Richards musel zaregistrovať ako sexuálny delikvent a absolvovať rehabilitačnú terapiu. Sľúbil, že nebude udržiavať kontakt s obeťou znásilnenia a nikým mladším ako 16 rokov. „Richardsova prehra v súdnom procese by znemožnila akékoľvek z týchto obmedzení,“ uviedol Biden.
Je pravda, že tento prípad by bolo ťažké stíhať. Podľa Davida Finkelhora, riaditeľa Výskumného centra pre zločiny proti deťom, sú prokurátori pri prípadoch, kde sú obeťami malé deti, v ťažkej situácii. Deti, bohužiaľ, nie sú silní svedkovia a o násilí sú často žiadne alebo nedostatočné dôkazy.
Podľa Finkelhora je tiež pre prokurátorov ťažšie, keď má údajný páchateľ peniaze na silnú obhajobu.
„Ak má prokurátor pred sebou dobrého obhajcu, ktorý navyše disponuje finančnými prostriedkami, čím dokáže proces naťahovať, môže to nakoniec viesť k tomu, že pre vyčerpanie všetkých zúčastnených nakoniec obvinenie stiahne,“ tvrdí Finkelhor.
Freepik
Podľa anonymného zdroja blízkeho k prípadu sa presne to isté stalo aj s Richardsom. „Je jasné, že ak je niekto dobre situovaný, bude mať lepšieho právnika a dosiahne tak lepšiu dohodu. Jeho obhajca bol skvelý. To rozhodlo o všetkom.“
Obhajca Eugene Maurer mladší má so zastupovaním delikventov 40-ročné skúsenosti. Preslávil sa obhajobou bývalého zástupcu generálneho prokurátora štátu Delaware Thomasa Capana, ktorý bol uznaný vinným z vraždy svojej priateľky v roku 1999, či sériového vraha z Delaware Stevena B. Pennella koncom 80. rokov. Na svojej webstránke sa Maurer chváli tým, že je už približne 25 rokov označovaný za najlepšieho advokáta v Delaware v oblasti trestnej obhajoby. Maurer na viaceré žiadosti časopisu Forbes o rozhovor nereagoval.
Bohatá história
Stáročia pestovaný majetok rodiny du Pontovcov sa rozprestiera na viacerých kontinentoch. Pierre du Pont, bohatý vydavateľ a ekonóm, bol poradcom Ľudovíta XVI., posledného francúzskeho kráľa. Pierrov syn Éleuthère Irénée bol vedec, ktorý pracoval v továrni na výrobu pušného prachu vo Francúzsku, kde sa zameriaval na zlepšenie receptúry výbušniny a techniky jej masovej výroby.
Po tom, ako bol Ľudovít XVI. počas revolúcie popravený, sa du Pontovci v roku 1799 v tichosti presťahovali do Spojených štátov. Éleuthère v Deleware založil firmu DuPont.
„Delaware sa stal prvým sídlom du Pontovcov. Často sa hovorí, že im patrí. Všeobecne sa vie, že boli dlho najvplyvnejšou rodinou v Delaware,“ napísal B. C. Forbes v roku 1937. „Stali sa nimi preto, lebo pre svoj domovský štát urobili viac, ako ktorákoľvek iná rodina pre ktorýkoľvek iný štát. Ich mecenášstvo bolo a stále je štedré a obrovské.“
Majetok du Pontovcov sa zväčšoval spolu s ich firmou. Z výrobcu pušného prachu sa postupne stala chemická veľmoc. Zo ziskov firmy dodnes profitovalo a profituje viac ako 3 500 členov rodiny. Medzi nimi bol aj Pierre S. du Pont IV., ktorý bol v rokoch 1977 až 1985 guvernérom štátu Delaware. Po neúspešnej prezidentskej kandidatúre v roku 1988 sa stal partnerom v najväčšej právnickej firme v štáte Richards, Layton & Finger, kde bol údajne partnerom aj otec Roberta Richardsa.
Čierna ovca rodiny
Rodina má aj neslávne známych členov. Športovec a morský biológ John du Pont v roku 1996 zavraždil zlatého olympijského zápasníka Davida Schultza. Uznali ho za vinného z vraždy tretieho stupňa a absolvoval psychiatrické liečenie v štátnom nápravnom zariadení Cresson v Pensylvánii. Ako jediný člen rebríčka Forbes 400 odsúdených za vraždu zomrel vo väzení v roku 2010 vo veku 72 rokov. Príbeh Johna du Ponta bol zdramatizovaný v roku 2014 vo filme Foxcatcher, Steve Carell si za stvárnenie vraha z bohatej rodiny vyslúžil aj nomináciu na Oscara.
Podľa registra sexuálnych delikventov štátu Delaware aktuálne žije v dome ukrytom za vysokými stromami v meste Hockessin. Od januára 2017, keď sa skončila jeho osemročná podmienka, sa drží v ústraní.
„Rodina du Pontovcov, obrovská rodina, mala svojich bláznov, ktorí sa o to proste postarali,“ povedal zdroj blízky Richardsovmu prípadu. Zdôraznil, že Richards musel za svoje konanie aspoň čeliť vine, ktorej by jeho predkovia čeliť určite nemuseli.
„Keby bol Richards o generáciu starší, nič z toho by nevyšlo najavo.“
Článok vyšiel na Forbes.com, autorkou je Deniz Çam.