Menej zákazov a bariér, viac otvorených záhrad, služieb aj investícií. Pavel Vyhnánek chce z najnavštevovanejšej českej pamiatky opäť urobiť prirodzenú súčasť mesta.
Bola to prechádzka Pražským hradom, ktorá vracia – nielen – nádej. Sprievodcom Forbesu bol šéf Správy Pražského hradu Pavel Vyhnánek, ktorý má najnavštevovanejšiu českú pamiatku posledné dva roky na starosti. Vlani prešlo Hradom rekordných deväť miliónov ľudí a platiaci návštevníci nechali v pokladniciach viac než 900 miliónov českých korún, teda viac ako 37 miliónov eur.
Budem, milí čitatelia, osobný. V blízkosti Pražského hradu som roky býval a občas som cez jeho nádvoria prechádzal do centra mesta. Až do roku 2016, keď sa pri vstupoch do areálu objavili takzvané „Zemanove“ drevené búdky pre policajtov kontrolujúcich každého, kto chcel vojsť.
Vtedy som si povedal, že až keď tie otrasné stavby zmiznú, prestanem sa Hradu vyhýbať.
Že sa tento okamih blíži, začalo byť jasné počas druhej polovice minulého roka. Pavel Vyhnánek v tom čase na Facebooku zverejnil niekoľko príspevkov o tom, ako sa Pražský hrad pod novým prezidentom Petrom Pavlom postupne mení a znovu vracia ľuďom.
Išlo o zdanlivé drobnosti, napríklad inštaláciu rozprašovačov vody počas horúčav, ale aj komplikovanejšie problémy ako odstraňovanie zhrdzavených protitankových ježkov na prístupových cestách. Tie mali chrániť Pražský hrad a jeho obyvateľov, hoci sme sa nikdy nedozvedeli pred čím alebo pred kým.
Ešte predtým zmizli plošné kontroly. Zmeny však zahŕňajú aj investície v hodnote miliónov eur, napríklad úplne nové osvetlenie hradnej panorámy.
Forbes Česko/David Turecký
Pavel Vyhnánek prišiel na Hrad pred tromi rokmi. Najskôr ako šéf finančného odboru, približne po roku mu však kancelár Milan Vašina ponúkol vedenie Správy Pražského hradu.
„A to sa neodmieta,“ usmeje sa krátko po tom, ako sa stretávame v záhrade Na Baště. Tá po minuloročnej rekonštrukcii získala späť podobu, ktorú jej navrhol slovinský architekt Jože Plečnik.
Vynechajme teraz jej znovunadobudnutú krásu a sústreďme sa na funkčnosť. Ešte pred tromi rokmi tu boli každých pár metrov zapichnuté tabuľky so zákazom vstupu. Dnes sú preč.
Záhrade dominuje trávnik s nášľapnými kameňmi, po ktorých chodia dospelí a poskakujú deti.
„Nechceme ísť cestou obmedzovania. Každá tabuľka so zákazom vytvára atmosféru, že niečo nesmiete, a to neprispieva k tomu, aby ste sa cítili príjemne,“ hovorí muž, ktorý vedie približne 300 zamestnancov starajúcich sa o Pražský hrad aj o zámok v Lánoch.
Pokračujeme cez Prašný most k Stájovému dvoru. Kedysi tu boli konské stajne, posledné desaťročia však veľká plocha slúžila ako parkovisko zamestnancov Hradu.
Vyhnánek autá odstránil a priestor vrátil ľuďom, ktorí tadiaľ prechádzajú do Kráľovskej obory a ďalej k Belvederu.
Práve tu by sa časť budov dostavaných v 50. rokoch minulého storočia mohla zmeniť na nové návštevnícke centrum. To by sa zároveň stalo novou vstupnou bránou do Hradu.
Jeho podobu určí medzinárodná architektonická súťaž, ktorá by sa mala začať už na jeseň.
V rovnakom období by sa pri vstupoch mali objaviť aj prvé nové prístrešky pre policajné kontroly. Úplne ich odstrániť nemožno, Správe Pražského hradu sa to nepodarilo, preto aspoň vyhlásila architektonickú súťaž na ich novú podobu.
„Máme tu korunovačné klenoty, najstráženejší poklad v Česku, centrum duchovného života v podobe Katedrály svätého Víta, sídli tu prezident, teda najchránenejšia osoba republiky, a dlhodobo tu býva jedna z najvyšších koncentrácií ľudí v Česku. Požiadavka na bezpečnosť je preto úplne legitímna. Musíme iba vyriešiť, ako ju skĺbiť s našou požiadavkou na určitú estetickú úroveň,“ opisuje Vyhnánek.
Protitankové ježky preto nahradili výsuvné stĺpiky a drevené búdky s igelitovými plachtami vystriedajú subtílne, vizuálne nenápadné prístrešky navrhnuté Ateliérom Hra.
Mimochodom, ich podoba vzišla z prvej architektonickej súťaže, ktorú Hrad vypísal po tridsiatich rokoch.
Forbes Česko/Pavel Vyhnánek
Analýzy, štúdie, prieskumy, architektonické súťaže. To sú výrazy, ktoré Pavel Vyhnánek používa často.
Keď neskôr sedíme v jeho kancelárii, dopĺňa ich hotovými prezentáciami mapujúcimi súčasný stav Hradu a plány do budúcnosti.
Je zjavné, že pri jeho správe nemieni postupovať náhodne. Najskôr opísať situáciu, identifikovať problémy a potreby a až potom začať niečo meniť.
Niekedy aj radikálne, hoci stále v medziach toho, čo umožňuje pamiatková ochrana.
„Najväčšou výzvou v mojej funkcii je, že práce je toľko, že nikdy nebude hotová. Hrad je stále kam posúvať. Zároveň je to neuveriteľne pestrá práca. Keď sa na Pražský hrad pozriete, zistíte, že je ako malé mesto. Musíte sa starať o návštevníkov, vytvárať prostredie pre prezidenta, riešite parky, komunikácie, budovy, dopravu aj odvoz odpadu,“ hovorí.
Forbes Česko/David Turecký
Priestoru na prácu má dosť. Starostlivosť o Hrad bola celé roky podfinancovaná.
Keď nové vedenie v roku 2023 nastúpilo, na opravy a investície smerovalo ročne približne 80 miliónov českých korún, teda asi 3,3 milióna eur. Vlani to už bolo zhruba 340 miliónov korún, približne 14 miliónov eur, a budúci rok má byť suma ešte vyššia.
Vyhnánek však zdôrazňuje, že nejde o peniaze, ktoré by Hrad odčerpával zo štátneho rozpočtu.
„Sú to peniaze, ktoré Hrad zarobí predajom vstupeniek a ďalšími príjmami od turistov. Vlani to bolo viac než 900 miliónov korún a tá suma medziročne stále rastie. Vďaka tomu znižujeme aj štátny príspevok, o ktorý žiadame. Tento rok už klesol pod 100 miliónov korún. To je menej, než koľko na dani z pridanej hodnoty odvedieme zo vstupného,“ dodáva.
Z peňazí návštevníkov sa financuje nielen prevádzka, investície či rekonštrukcie, ale aj kultúrne podujatia a výstavy.
„Môže to byť deň otvorených dverí, výstava korunovačných klenotov, vinobranie, deň detí…,“ pokračuje.
Pokračujeme späť do areálu. Na druhom nádvorí sa Pavel Vyhnánek zastavuje pri novom obchode so suvenírmi. Aj ten bol dlhoročným problémom, s ktorým bolo potrebné niečo urobiť.
Suveníry predtým predával nájomca a správa Hradu nemala vplyv ani na vzhľad obchodu, ani na ponúkaný sortiment. Turistov pri vstupe lákali blikajúce LED obrazovky a polepy s rytiermi.
„Nebolo to dôstojné,“ pripúšťa Vyhnánek.
Forbes Česko/Pavel Vyhnánek
Vlani preto v historickom priestore Apelace na prízemí vedľa Vladislavskej sály v Starom kráľovskom paláci otvorili prvý obchod prevádzkovaný priamo Správou Pražského hradu.
Ponúka starostlivo vybraný sortiment, ktorý má skutočne reprezentovať Česko.
Modrotlač, kovové hračky od Kovapu, pršiplášte značky Bohéma, šatky návrhárky Andrey Vytlačilovej, autorské predmety Jiřího Pelcla alebo Maxima Velčovského, ale aj med z Pražského hradu či lacnejšie suveníry.
Ďalej pokračujeme popri pokladniciach na treťom nádvorí. Ešte nedávno sa pred nimi tvorili dlhé rady.
Tie dnes takmer zmizli, hoci počet návštevníkov medziročne rastie. Stačilo využiť moderné technológie: QR kódy a internetový predaj vstupeniek.
Zmizol aj kontroverzný bankomat siete Euronet.
„Online predaj funguje niekoľko mesiacov a takto sa už predáva približne 20 percent vstupeniek,“ pochvaľuje si Vyhnánek.
Presadil tiež, aby boli všetky verejné toalety na Hrade bezplatné. Jednoduché to vraj nebolo.
„Existovali obavy, že sa to podpíše na ich stave, ale ukázalo sa, že to nie je pravda. A keď teraz príde školská trieda, deti už nemusia po vreckách hľadať drobné,“ usmieva sa.
Nie všetky zmeny však prechádzajú ľahko. Bezplatné toalety boli jednou z nich.
„Priznám sa, že som to nečakal, ale jednou z najťažších vecí, s ktorými som tu bojoval, bola zmena myslenia ľudí. Potrebovali sme ich presvedčiť, aby sa na návštevníka Pražského hradu nepozeralo ako na niekoho, kto obťažuje a prekáža. Aby sme k nemu pristupovali ako k človeku, ktorý je tu vítaný, bez ktorého by sme nemohli fungovať a ktorý nám pomáha Hrad rozvíjať,“ priznáva.
Podľa neho išlo o všeobecne rozšírený postoj, keď mal Hrad tendenciu pred ľuďmi zvonku skôr zatvárať dvere a tváriť sa, že nie je súčasťou mesta.
„Tak to jednoducho nesmie byť,“ dodáva.
Stojíme už na Jiřskom námestí pred neogotickými Mockerovými domami.
Ich interiér bol pôvodne navrhnutý pre veľkokapacitnú gastronomickú prevádzku. Prieskum medzi návštevníkmi, ktorý si dala Správa Pražského hradu vypracovať, však ukázal, že o takýto podnik nie je záujem.
Prednosť preto dostalo veľké vzdelávacie centrum pre deti a mládež s bistrom na prízemí.
Podoba prestavby opäť vzišla z medzinárodnej architektonickej súťaže, ktorá už pozná víťaza. Hotovo by mohlo byť za štyri až päť rokov.
Ďalším veľkým projektom bude modernizácia vonkajšieho osvetlenia Pražského hradu.
Súčasný systém pochádza ešte z 90. rokov, je na hranici životnosti a technologicky už zastaraný. Pôjde preto zrejme o ďalšiu investíciu v hodnote niekoľkých miliónov eur.
Vizualizácia Studio Aha
Aj tentoraz na základe výsledkov medzinárodnej súťaže, do ktorej sa prihlásila približne dvadsiatka tímov z celého sveta. Do druhého kola postúpilo päť.
Porota, v ktorej sedia aj architekti Eva Jiřičná či Ladislav Lábus, by mala víťaza vybrať v novembri.
Na jednej strane ide o obrovské sumy, na druhej Vyhnánek opakovane upozorňuje na množstvo drobných zmien, ktoré Hrad postupne premieňajú.
Zastavujeme sa napríklad pri zdanlivo nepodstatnom výklenku na začiatku Jiřskej ulice pri Bazilike svätého Juraja, kde bol celé roky iba neporiadok.
„Miesto sme vyčistili, naši záhradníci mu dali novú podobu a vysadili tu jabloň. Je to prvý strom vo vnútornom areáli Hradu po takmer tridsiatich rokoch,“ hovorí.
Podobnú radosť mu robí aj pitná fontánka neďaleko Zlatej uličky. Roky na nej visela tabuľka, že voda nie je pitná.
Nikomu to celé roky nepripadalo zvláštne. Nikto sa nad tým nezamyslel.
„Až sa ma Janek Rubeš pred viac než rokom spýtal, odkiaľ tú vodu berieme, keď nie je pitná. Začali sme pátrať a zistili sme, že ide o vodu z vodovodu, ktorá, samozrejme, pitná je. Zákaz sme okamžite odstránili a teraz v lete stále vidíte ľudí, ako si tu dopĺňajú fľaše,“ opisuje Vyhnánek.
Vchádzame aj do neďalekého bistra, ktoré rozhodne nie je turistickou pascou.
Dôvodom je, že Hrad podobné priestory súťaží s dôrazom na kvalitu, nie iba na výšku nájomného. Navyše má slovo aj pri tom, ako bude výsledný priestor vyzerať.
Forbes Česko/David Turecký
Od Zlatej uličky napokon smerujeme do Južných záhrad, konkrétne do časti, ktorá bola viac než 10 rokov neprístupná – nenápadnej Hartigovskej záhrady.
Stačí z Plečnikovej vyhliadky zísť po schodoch a zrazu sa ocitnete na mieste, kde môžete byť sami aj počas najrušnejších hodín.
Stačí si sadnúť do kresiel ikonickej dánskej značky Hay, otvoriť knihu a nenechať sa nikým ani ničím rušiť.
Forbes Česko/Adriana Fialová
Tu sa naša prechádzka končí.
Čo si z nej odniesť? Predovšetkým to, že Hrad sa po Zemanovej ére opäť vracia ľuďom a stáva sa znovu súčasťou mesta.
Voči turistom je ústretovejší a Pražanov láka, aby sem prišli aj bez konkrétneho dôvodu. Na prechádzku, do parku, za kultúrou, na výstavu, koncert či deň detí.
Už tu nezakopávate o záplavu nesúrodých tabúľ, na každom rohu nekričí zákaz a areál už „nezdobia“ stojany s vrecami na odpad, protitankové ježky ani ďalšie nevkusné bariéry.
Už nemusíte stáť v rade na osobnú kontrolu, opäť sa dá vojsť do Jeleního příkopu a Hradom možno jednoducho prejsť z Pohořelca smerom nadol k Vltave.
„Pražský hrad nepotrebuje revolučné zmeny. Potrebuje desiatky, možno stovky opatrení rozložených v čase podľa toho, ako rýchlo sa dajú uskutočniť. Jednotný vizuálny štýl zavediete rýchlo, ale obnova zelene v Chotkových sadoch bude trvať desaťročia.“
„Všetky tieto drobné zmeny môžu Hrad postupne posúvať smerom, ktorým chceme. Aby bol prívetivým miestom, ktoré láka na návštevu a ktoré v čo najlepšom stave odovzdáme ďalším generáciám,“ uzatvára Pavel Vyhnánek.
