Hlboká priepasť alebo spojené nádoby? Architekt Jozef Olšavský sa snaží prepojiť dedinu s veľkomestom. Čo spája napríklad Čiernu nad Tisou s Bratislavou?
Pracoval v popredných svetových architektonických štúdiách, no aktuálne stojí na čele vlastnej kancelárie a iniciatívy. Do hľadáčika si vzal tému, ktorá často polarizuje spoločnosť. Čo sa môže vidiek naučiť od veľkomiest? Nové vo fúzii so starým, monolitická zástavba verzus moderné štvrte.
Podľa Jozefa Olšavského dokáže bok po boku existovať moderný development s historickou zástavbou a jedno ani druhé nemusí kritikov iritovať. Zároveň si v rozhovore pre Forbes posvietil bližšie na Bratislavu ako metropolu Slovenska, a to aj všetky jej plusy a mínusy.
Čo sa dočítate v rozhovore:
- Ako architekti vnímajú aktuálnu situáciu v kultúre?
- Ako vníma Jozef Olšavský výstavbu v Bratislave?
- Prečo je podľa neho Most SNP jazvou mesta?
- Prečo je Petržalka podľa odborníka neprirodzenou súčasťou metropoly?
- Čo spája a rozdeľuje dedinu a mesto?
Architekti verzus vedenie ministerstva kultúry
Aktuálne sa veľa hovorí o napätí v rezorte kultúry, najčastejšie sa však skloňuje herecká obec, divadelníci či filmári. Napríklad o architektoch sa veľa nehovorí. Ako vnímate vy kroky ministerstva?
Ide práve o to, že za posledných 30 až 35 rokov sme si zvykli, že architekti a architektúra sú viac súčasťou biznisu ako kultúry. Podľa tejto predstavy architekti iba chrlia veľké kancelárske budovy či byty na predaj. Až teraz, vyše tridsať rokov po Nežnej revolúcii, sa v Českej republike či v Poľsku začali stavať kultúrne projekty.
Je už lepšie vidieť, že architekti a architektúra sa celkovo začínajú venovať tomu, aby mestá slúžili ľuďom, deťom, a ďalším podobným otázkam. Architekti sa po dlhých desaťročiach včlenili do spoločnosti a stali sa jej súčasťou.
