Oliver má len 13 a Matej 17. V Osake vyhrali svetový titul s robotom, ktorý sa rozhoduje sám. Tisíc hodín práce, žiadne diaľkové ovládanie a zlato zo svetového finále.
Robot, ktorý v Osake neprehral ani jeden zápas, nevznikol vo vývojovom centre automobilky ani v univerzitnom laboratóriu. Skladal sa doma, kus po kuse, celé mesiace a stoja za ním dvaja chlapci z Martina. Trinásťročný Oliver Žirko a 17-ročný Matej Kalinčák.
Z kongresového centra Grand Cube v japonskej Osake si priviezli zlato zo svetového finále medzinárodnej robotickej súťaže RoboRAVE International. Reprezentanti z Amavet klubu robotiky 958 The Benders Žilina štartovali v polovici augusta v kategórii SoccerBot Autonomous, v robotickom futbale jeden na jedného.
Diaľkové ovládanie je v nej zakázané, takže robot musí sám čítať situáciu na ihrisku, sám sa orientovať a sám sa rozhodnúť, čo urobí v nasledujúcej sekunde, a to všetko len na základe údajov z vlastných senzorov.
Konštrukcia robota prešla od prvého funkčného prototypu viacerými zásadnými úpravami tak, aby na ihrisku dokázala kombinovať rýchlosť reakcií, presnú orientáciu a spoľahlivé rozhodovanie v rôznych herných situáciách.
„Najväčšiu obavu sme mali, či robot po dlhom lete a preprave vôbec zapneme. Keď hneď prvý tréning fungoval presne ako doma, vedeli sme, že máme šancu na úspech,“ povedal tréner Miroslav Pienčak. Všetko fungovalo správne, a tím vyhral všetko, čo sa dalo.
Šesť mesiacov na plný úväzok
Za robotom FF01 je podľa klubu približne tisíc hodín práce na softvéri, konštrukcii, vlastnej elektronike a ladení senzorov. Po prepočítaní sa to rovná pol roku práce na plný úväzok, ktorú títo dvaja tínedžeri stíhali popri škole, bez mzdy a bez toho, aby im to ktokoľvek započítal do životopisu.
The Benders Žilina
Tento úspech sa tu stretáva so slovenskou realitou. Podľa Medzinárodnej federácie robotiky pripadalo v roku 2021 na slovenský spracovateľský priemysel 143 robotov na 10-tisíc zamestnancov, v Česku 168 a v Slovinsku 249. Barometer trhu práce na rok 2026 zároveň radí špecialistov v priemysle medzi najnedostatkovejšie profesie na Slovensku, pričom softvéroví architekti a systémoví programátori patria s hrubou mzdou okolo 3 196 eur mesačne k najlepšie plateným nedostatkovým pozíciám vôbec.
Podľa analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky študuje v zahraničí každý piaty slovenský vysokoškolák, z ktorých sa domov vracia necelá polovica a pri najlepších študentoch je to tretina. To znamená, že Slovensko vie vyrobiť svetového šampióna v robotike, ale otázka je, či mu potom má čo ponúknuť.
Kto zaplatí ďalších tisíc hodín
Cestu do Japonska pokryli ministerstvo školstva, mesto Martin s ICM, AMAVET, Žilinská univerzita a séria menších partnerov. Bez nich by tím neletel, čo klub otvorene priznáva.
Je to systém postavený na dobrej vôli, ktorý funguje dovtedy, kým sa nájde ochotný primátor a ochotný sponzor, a v roku, keď jeden z nich škrtne v rozpočte položku, o ktorej väčšina poslancov ani nevedela, že existuje, ďalší tím jednoducho nikam neletí. Koľko celá cesta stála, klub nezverejnil.
The Benders Žilina
„Bol to dobrý pocit vyniesť na preberanie cien slovenskú zástavu,“ zhrnul Pienčak. Teraz je však rad na Slovensku, aby sa podobné momenty mohli opakovať.
