Moderné vyšetrenia čoraz častejšie odhaľujú riziká ešte pred prvými príznakmi. Spoločnosť Synlab preto stavia na prevencii, presnejších technológiách a lepšom využívaní dát.
Cítia sa v plnej sile a k lekárovi bežne nechodia, napriek tomu moderné laboratórne testy u takmer polovice dvadsiatnikov odhaľujú skryté zdravotné riziká. Zdravotníctvo sa preto čoraz viac zameriava na prevenciu ešte skôr, než sa objavia prvé ťažkosti.
„Keď sa s výsledkom začne pracovať včas, možno nastaviť zmenu životného štýlu a nevychádzať chorobe v ústrety,“ povedala Kateřina Bílly Danyšová, generálna riaditeľka Synlabu, na konferencii Forbes Next Big Thing v Brne.
Krv podľa Danyšovej nikdy neklamala. Dnešné technológie však umožňujú z jej výsledkov získať oveľa viac informácií než v minulosti. Posun pritom nespočíva iba v množstve dát. Laboratóriá dnes dokážu niektoré hodnoty sledovať presnejšie, skôr a rýchlejšie.
Ako príklad uviedla nový kvapalinový chromatograf s hmotnostnou spektrometriou, ktorý umožňuje detailne sledovať napríklad hladiny vitamínov alebo kovov v tele. „A to je naozaj špičkový prístroj, o ktorom si myslím, že má veľkú budúcnosť. Nie je však lacný,“ skonštatovala.
Väčšie množstvo laboratórnych dát však podľa šéfky Synlabu automaticky neznamená lepšiu starostlivosť. Kľúčové je zasadiť výsledky do kontextu.
„Dáta majú význam až v kontexte konkrétnej diagnózy, v kontexte konkrétneho človeka,“ vysvetlila.
Rovnaký laboratórny výsledok totiž nemusí znamenať to isté pre každého človeka. „Jeden a ten istý výsledok môže pre dvoch rôznych ľudí znamenať odlišnú diagnózu, alebo môže mať rozdielny vplyv na ich organizmus,“ dodala.
Synlab pritom pracuje s obrovským množstvom vzoriek. Podľa Danyšovej laboratórium ročne spracúva údaje viac než milióna ľudí. Schopnosť pracovať s takým množstvom dát, prepájať ich s modernými technológiami a zároveň využívať skúsenosti zo zahraničia podľa nej predstavuje jednu z najväčších zmien, ktoré zdravotníctvo čakajú.
Cieľom podľa nej nie je iba zhromažďovať ešte viac údajov.
„Ten ‚next big thing‘ pre nás bude oveľa lepšie využitie dát, technológií, moderných prístrojov a vedomostí ľudí tak, aby sa oveľa praktickejšie využili v prospech pacienta a ten vďaka tomu zostal dlhšie zdravý,“ vysvetľuje.
Od žiadanky k prevencii
Laboratórne vyšetrenie si ľudia tradične spájajú predovšetkým s návštevou lekára. Niečo ich bolí, majú príznaky a lekár im vystaví žiadanku na konkrétny test. Podľa Danyšovej sa však v poslednom období čoraz viac presadzuje iný prístup: sledovať zdravotný stav ešte predtým, než sa objavia problémy, a získať tak možnosť včas niečo zmeniť.
Ako príklad uviedla vlastnú štúdiu Synlabu zameranú na mladých ľudí vo veku od 20 do 29 rokov. Táto skupina podľa nej často vynecháva preventívne prehliadky, pretože sa cíti zdravá. Výsledky približne 15-tisíc vzoriek však ukázali, že takmer 45 percent ľudí malo hodnotu LDL cholesterolu vyššiu, než by mala byť.
Podľa Danyšovej pritom môže byť práve mladší vek výhodou. Ak človek o zvýšenom riziku vie dostatočne skoro, má dosť času niečo zmeniť.
„Keď sa potom s týmto výsledkom pracuje komplexne a má ho v rukách lekár, už možno nastaviť zmenu životného štýlu a nevychádzať chorobe v ústrety,“ vysvetlila.
Snaha dostať prevenciu bližšie k ľuďom sa premieta aj do služieb Synlabu. Firma v Brne predstavila svoje mobilné odberové pracovisko, kde ponúka napríklad testy zamerané na cholesterol, testosterón alebo hormóny štítnej žľazy.
Práve testosterón je podľa nej medzi samoplatcami jedným z najžiadanejších vyšetrení, ktoré Synlab vykonáva.
Mobilné pracovisko odráža snahu priblížiť prevenciu ľuďom. Synlab ho ponúka aj firmám, pričom odberové pracovisko môže prísť priamo za zamestnancami.
Ak zamestnávateľ pracuje s anonymizovanými dátami, môže podľa Danyšovej výsledky využiť napríklad pri nastavovaní pracovného prostredia alebo firemného stravovania.
„Ak všetkým alebo väčšine zamestnancov vyjde napríklad vyšší cholesterol alebo cukor, zamestnávateľ môže prispôsobiť napríklad to, čo sa varí v kantíne, keď to úplne zjednoduším,“ spresnila možné využitie.
Veľké množstvo laboratórnych dát zároveň vytvára priestor pre ďalšiu technológiu, ktorá čoraz výraznejšie preniká do zdravotníctva: umelú inteligenciu.
Synlab podľa Danyšovej využíva AI napríklad pri práci s anonymizovanými údajmi. Cieľom je okrem iného naučiť systémy rozpoznávať, čo sa ešte pohybuje v bežných medziach a čo už z nich vybočuje. V laboratórnej praxi môže AI pomáhať napríklad pri mikroskopickom skúmaní vzoriek.
Ak systém zaznamená podozrivú alebo patologickú zmenu, môže ju podľa Danyšovej zvýrazniť a upozorniť na ňu človeka, ktorý vzorku vyhodnocuje. Významné to môže byť najmä pri práci náročnej na zrak, počas ktorej človek za deň dokáže spracovať iba obmedzené množstvo vzoriek.
„AI človeka nenahradí, pretože je tam stále potrebný ľudský úsudok, ktorý zohľadní širšie spektrum okolností. Prácu však výrazne uľahčí a urýchli,“ zdôraznila na záver.