13. novembra 2019

Slovensko má siedmu najnižšiu minimálnu mzdu spomedzi 22 sledovaných krajín Európskej únie, ktoré majú zavedené takéto opatrenie. Jej navrhované zvýšenie na 580 eur mesačne by nás síce dostalo o tri priečky vyššie – pred Poľsko, Estónsko či Lotyšsko – podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Lenky Buchlákovej je to však v porovnaní s ostatnými krajinami stále nízka hranica.

Slovensko patrí k druhej najchudobnejšej skupine štátov Európy. Aspoň pokiaľ ide o minimálku. Minimálna hodinová mzda sa v krajinách tejto skupiny pohybuje v rozmedzí 2,50 až 5 eur. U nás je to 2,99 eura, v susednom Česku o čosi viac, a to 3,10 eura. Do rovnakej skupiny patrí väčšina východoeurópskych krajín, zo západoeurópskych krajín sa tam zaradilo len Portugalsko s výškou hodinovej minimálnej mzdy na úrovni 3,94 eur. Vyplýva to z tohtoročného vydania štúdie Prosperity Report, ktorú spracoval britský Legatum Institute v spolupráci so skupinou Erste.

Minimálne hodinové mzdy v Európe. Foto: Prosperity Report

„Slováci a Česi po nežnej revolúcii s nádejou pozerali vpred a očakávali rýchle dobiehanie životnej úrovne západoeurópskych krajín. Ukázalo sa však, že je to ilúzia a tento proces je dlhodobý. Ani západ sa neprestal vyvíjať,“ vysvetľuje analytik ČSOB Marek Gabriš. Zatiaľ čo u nás je minimálna mzda aktuálne na úrovni 520 eur v hrubom, vo Francúzsku je to 1521 eur, v Nemecku 1557 eur a v Holandsku dokonca 1616 eur. „Priemerná výška miezd regiónu strednej a východnej Európy dosahuje iba 25 – 40 percent miezd vyplácaných v Nemecku,“ vysvetľuje Buchláková.

Región rástol

Samotné výšky minimálnych miezd však podľa odborníkov nevypovedajú o cenových rozdieloch v životných nákladoch, keďže často sú len politickým rozhodnutím. Vhodnejšie je preto pozerať sa na túto tému širšie, napríklad cez paritu kúpnej sily, teda koľko si reálne môžu domácnosti v jednotlivých krajinách dovoliť. Zjednodušene povedané: platy na západe sú síce vyššie, no rovnako tak aj náklady na život.

Ovplyvnilo trh povinné zverejňovanie platov? Uvedená mzda nemusí byť pre záujemcov záväzná

Aj v tomto je však náš región pozadu, čo ilustruje príklad z Prosperity Report. Zatiaľ čo priemerný pracovník v Prahe musí podľa nej robiť viac ako dve hodiny na to, aby si mohol dovoliť obed v lokálnom bistre, zamestnanec v Paríži si naň zarobí za polovičný čas v práci.

A ako je na tom Slovensko? „Obchodovateľné tovary sú u nás na úrovni zhruba 90 percent úrovne priemeru EÚ, no pri službách sme niekde pri 50 percentách priemeru EÚ. Preto aj napriek nižším mzdám je kúpyschopnosť Slovákov na úrovni 80 percent,“ hovorí analytik Tatra Banky Juraj Valachy.

Vývoj posledných rokov v postkomunistických krajinách tiež ukazuje pozitívny trend. Výkonnosť ich ekonomík v porovnaní so západoeurópskymi štátmi vzrástla. Kým v roku 1995 dosahovala produkcia na obyvateľa necelých 30 % priemeru západnej Európy, vlani už presiahla 50 %.

„Ešte rýchlejšie doháňal “východný blok” západoeurópske krajiny v ukazovateli celkovej prosperity, ktorý okrem ekonomických výkonnostných ukazovateľov zahŕňa aj oblasti ako zdravotníctvo, vzdelanie, životné prostredie či bezpečnosť daných krajín,“ hovorí Buchláková. Ďalší rast si však podľa analytikov bude vyžadovať radikálnejšie zmeny.

Potrebné reformy

Gabriš tvrdí, že dobiehanie životnej úrovne západných krajín si vyžaduje investície do vzdelania, výskumu a inovácií a Valachy spomína aj potrebu reforiem v zdravotníctve a justícii. „Pokiaľ ich neurobíme, tak sa konvergencia jednoducho zastaví. Budeme síce dosahovať 80 percent priemeru EÚ, čo bude v celosvetovom meradle stále pomerne dobré, no na dobehnutie Nemecka či Rakúska môžeme zabudnúť,“ hovorí.

Platy vo firme nemusia byť tajomstvom. Ako to funguje, keď sa odtajnia?

Samotné zvyšovanie minimálnej mzdy nás preto nezachráni a v niektorých regiónoch môže dokonca uškodiť. „ Môže vytláčať časť ľudí z trhu práce, lebo náklady na zamestnávanie sa stanú príliš vysoké. Administratívne zvyšovanie miezd bez odbornej diskusie a ekonomického rácia môže ekonomike uškodiť,“ dodáva Gabriš a súhlasí aj Buchláková. „Okrem dopadov na zamestnancov a zamestnávateľov je potrebné pozrieť sa tiež na daňovo-odvodové nastavenie – či pri zmene miezd bude čistá mzda zamestnanca naozaj vyššia a o koľko, a prípadne zvážiť navýšenie čistej minimálnej mzdy práve cez úpravu napríklad odvodových parametrov,“ uzatvára.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk