2. decembra 2019

Aj vy cítite, že vám veci prerastajú cez hlavu? Sú vaše skrine plné oblečenia a aj tak „nemáte čo na seba“? Vaše deti majú hračiek plnú detskú izbu a aj tak nie sú spokojné? A čo takto vyskúšať minimalizmus?

Andrea Richardson mala podobný problém. Žila v luxuse a hojnosti, ale neprinášalo jej to pocit šťastia. Práve naopak, pociťovala stres a ustavičný tlak. Ako mama na materskej s dvomi deťmi, ktorá už mala dosť nikdy nekončiaceho sa upratovania a udržiavania domácnosti, si raz povedala „dosť“. V minimalizme našla cestu k tomu, ako si zjednodušiť život a byť spokojnejšia. To všetko v súlade s heslom „menej vecí a viac života“.

„Odporúčam začať tak, že sa pozrieme na svoj život a nájdeme oblasť, kde máme prebytok. Všetkého veľa škodí – hračiek, vecí, práce, internetu, sociálnych médií, hier, televízie, jedla. Začnite v nejakej tej oblasti pomaly redukovať a garantujem vám, že ťažoba pominie.“

Blogerka a autorka publikácií Minimalistický domov a Minimalistický denník pre Forbes Slovensko hovorila o tom, čo ju nasmerovalo na cestu minimalizmu a ako to môžete vyskúšať aj vy. Rodáčka z Dunajskej Stredy vyštudovala chémiu a neskôr pracovala v Bratislave. Sama seba opisuje ako „všestranného človeka a svetobežníka“.

Profesionálne ju zaujímalo veľa vecí a vyskúšala rôzne smery. „Pracovala som ako poisťovací maklér pre veľmi známu americkú firmu AON, bola som aj finančnou asistentkou v Organizácii za zákaz chemických zbraní v Haagu, pracovala som pre saudsko-arabskú ropnú spoločnosť Aramco na oddelení inšpekcie. Istý čas som mala online biznis ako prvá virtuálna asistentka na Slovensku, venovala som sa chovu afgánskych chrtov. Dokonca som chvíľu pracovala aj ako realitným agent v Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch,“ vyratúva Andrea.

Chcete ušetriť? Pomôcť vám môže minimalizmus a týchto sedem tipov

Práve v emirátoch momentálne Andrea s manželom a svojimi dvoma deťmi žije. Aktuálne sa naplno venuje svojmu blogu minimalistka.sk a o tomto životnom postoji píše knihy.

Ako ste sa dostali k minimalizmu?

Nebolo v tom nič spirituálne, jednoducho som ako matka na materskej s dvoma malými deťmi mala plné zuby domácnosti a upratovania. To bol hlavný dôvod – uľahčiť a zjednodušiť si život tak, aby som sa mohla venovať nejakej práci z domu, nielen metle a dvíhaniu hračiek zo zeme.

Druhým podnetom bolo naše sústavné cestovanie. Manžel pracuje ako projektový inžinier, a preto sme sa často museli pomerne rýchlo pobaliť a presťahovať celú domácnosť na opačný koniec sveta. Nomádsky život nás prinútil pozrieť sa, koľko materiálnych vecí skutočne vlastníme a ako sa tieto statky z roka na rok zväčšujú. Čím viac máte nábytku a rôznych harabúrd, tým ťažšie sa vám presúva. Bolí z toho hlava.

Andrea Richardson spolu s jedným zo svojich detí.
“Keď som deťom vypratala izby, prvýkrát sa v nich samy zahrali celé hodiny,” hovorí Andrea Richardson.  Foto: archív AR

V čom spočíva základný princíp minimalistického životného štýlu?

Minimalizmus je o zbavení sa prebytku, a tým nemyslím len majetok. Naše domácnosti praskajú vo švíkoch, máme preplnené kalendáre, pracujeme viac ako predtým. V domácnostiach máme „šetriče“ času, a napriek tomu sme preťažení a vystresovaní, nestíhame, a stále niekde hľadáme to pomyselné šťastie. Minimalizmus nám umožňuje vidieť veci, čas a peniaze z iného uhla. Opísala by som to ako vedomú skromnosť.

Čo je táto „vedomá skromnosť“ vo vašom prípade?

Začala som vytrieďovať domácnosť, zjednodušovať si deň. S rodinou sme sa pozreli na to, ako trávime čas, na aké veci míňame rodinný rozpočet. Žili sme v Katare a teraz sme späť v emirátoch, istý čas sme bývali aj v Nemecku a mali sme možnosť porovnať spôsoby života rôznych kultúr. Čo je zmyslom toho, že manžel chodí do práce? Aby sme si každý rok viac toho dopriali alebo aby sme raz mali možnosť žiť slobodne a robiť to čo chceme a kde chceme?

Ako sa človek stane minimalistom?

Myslím si, že v kútiku duše sme minimalisti všetci. Dnes už viem, že mi nová kabelka, dovolenka alebo nové auto dali len dočasné potešenie. Netrvá dlho a túžime po nových a krajších veciach či väčších úspechoch. S vyšším príjmom rastú aj naše nároky a nič nám nie je dosť dobré. Rozhodí nás to, že na záchode nie je štvorvrstvový toaletný papier alebo že ten steak v reštaurácii nie je dosť prepečený. Minimalizmus je o zmene myslenia, bez toho to nejde, ego a status musia ísť bokom.

Je potrebné prejsť veľkým prerodným procesom alebo sa princípy minimalistického spôsobu života dajú zavádzať do nášho životného štýlu aj po malých krokoch a postupne? 

Cesta k minimalizmu sa začína pocitom všeobecnej nespokojnosti, kde aj napriek materiálnemu zabezpečeniu, dobrej práci, zdravej rodine, nám nie je dobre a hanbíme sa za to. Je to asi choroba strednej a vyššej vrstvy. Odporúčam začať tak, že sa pozrieme na svoj život a nájdeme oblasť, kde máme prebytok. Všetkého veľa škodí – hračiek, vecí, práce, internetu, sociálnych médií, hier, televízie, jedla. Začnite v nejakej tej oblasti pomaly redukovať a garantujem vám, že ťažoba pominie. Treba ubrať a pozorovať, čo sa deje. Nuž a potom to ide samo.

Mne sa páčil ten pocit. Zistila som, že čím viac som redukovala, tým viac som mala odvahy pokračovať a nastavila si latku vyššie a vyššie. Pýtala som sa: „Na aký účel mi táto alebo onaká haraburda vlastne slúži? Stála za tie peniaze?“

Aké benefity prináša minimalizmus?

V prvom rade jasnejšiu myseľ – nemusím sa toľko rozhodovať, nakoľko si zredukujem možnosti voľby. Ak mám napríklad v skrini 40 kusov oblečenia, vyberá sa mi ľahšie, viem, čo kde mám, nič nehľadám a cítim sa doma príjemne. A deti sa hrajú s pár druhmi hračiek.

Ďalší benefit je viac času, a to som ako žena ocenila asi najviac. Keď nemusím sústavne niečo umývať, ukladať alebo dvíhať zo zeme, môžem robiť veci, ktoré ma bavia. Minimalistická domácnosť je praktická, bez čačiek-mačiek, vitrín, plných skríň a garáží. Všade vládne jednoduchosť a čisté plochy, ktoré aj vizuálne upokojujú myseľ. Častejšie hovorím „nie, nechce sa mi“ a mám prehľadnejší deň. Tretí benefit je, že minimalizmus je ako taká formulka a funguje aj v iných aspektoch života.

Prinieslo vám to do života ešte niečo?

Teraz mi vyšiel denník, ktorý pomáha ľuďom menej si plánovať a tešiť sa z prázdnych miest v diári, mať menej na práci. Žijeme v dobe, keď si zapĺňame každú minútu dňa. A keď si len tak sadneme a nič nerobíme, máme pocity viny. Ja som sa musela naučiť len tak relaxovať, pozerať z okna a nedržať v ruke mobil. Volá sa to digitálny minimalizmus. Istý čas som používala klasický tlačidlový telefón, ktorý mám ako druhý telefón dodnes. Nosím ho so sebou, keď chcem pauzu.

Andrea Richardson vydala diár s názvom Minimalistický denník.
Doprajte si v diári viac prázdnych miest, hovorí Andrea Richardson. Foto: archív AR

Ste mamou dvoch detí. Ako reagovali na zmenu životného štýlu?

Keď som deťom vypratala izby, prvýkrát sa v nich samy zahrali celé hodiny. Zistila som, že som výchovu nezvládala aj preto, lebo boli preťažené z prebytku hračiek a aktivít, a potom sa chovali mrzuto a stále niečo vyžadovali.

Minimalizmus ich vrátil späť do takého normálu, na ktorý som bola aj ja ako dieťa zvyknutá – že nemôžem mať všetko, že si treba našetriť, vážiť si veci. Keď má dcéra 20 bábik a jedna skončí v blate, má ešte 19 ďalších. Ale ak má len jednu, dáva si na ňu veľký pozor. To je ten rozdiel.

Takže reakcia bola len a len pozitívna. Deti si najmä všimli, že som prestala zvyšovať hlas, začala som sa im viac venovať a bola som ako rodič vo väčšej pohode.

Blížia sa Vianoce, „sviatky hojnosti“. Ako môžeme v tomto čase aplikovať princípy minimalistického životného štýlu?

Robiť presný opak toho, čo robia ostatní a do čoho nás tlačia obchody a reklama. Menej, menej a ešte raz menej všetkého. Nestačí vybrať pár dôsledne vybraných darov a dať ich len najbližšej rodine? Nestačí jeden plech koláčov, možno trošku viac kvalitnejšieho jedla, jedna či dve pekné dekorácie, malý stromček? Spomalila by som, nebehala po nákupných centrách a nehnala sa za obrazom perfektných Vianoc. Koho zaujíma, či mám umyté okná a plnú chladničku? Ten tlak je len v našej hlave.

Mnohí ľudia sa pred sviatkami zadlžujú a míňajú ako „besní“, aby potom začali nový rok s dlhmi a preťažení len pre jeden deň v roku. Akosi sme pod hromadou baliaceho papiera zabudli na podstatu Vianoc. Konečne máme čas oddýchnuť si a venovať sa jeden druhému, vypnúť mobily, telky a nabrať energiu.

Je to špeciálne obdobie, keď môžeme naozaj nič nerobiť a nikto sa nebude po nás zháňať. Pokojne sa môžeme zbaliť, odísť od hluku a reklamy na nejakú chatu v lese, navariť si kotol kapustnice a vychutnávať si ticho. Aj to sú Vianoce.

Mohli by ste ľuďom, ktorých minimalizmus zaujal, ale nevedia kde začať, poradiť niekoľko zásad ako na to?

Prvou je nepodceňovať, ako na nás vplýva prostredie, v ktorom žijeme alebo pracujeme, neporiadok okolo seba ústi do neporiadku v hlave. Princípom minimalizmu sú prázdne plochy, keďže upokojujú myseľ. Vytriediť, odložiť, predať, darovať.

Druhou mojou zásadou je, že život je jednoduchý, ale my si ho radi a často komplikujeme. Vždy, keď som preťažená, spýtam sa, ako a kde môžem niečo zjednodušiť?

Treťou je začať vytrieďovať malými krokmi, ale tam, kde nám to najviac prekáža – jedna zásuvka, skrinka, kút, stôl, čokoľvek. Stačí len začať a ono sa to samo rozbehne. Vytrieďovanie je psychologická očista a je zadarmo.

Štvrtou a najdôležitejšou zásadou je uvedomiť si, ako málo toho k spokojnosti potrebujeme. Keď sa z vlastnej vôle uskromníme, splatíme dlhy, nežijeme len preto, lebo stále niečo chceme. Budeme slobodnejší v rozhodovaní o našom živote. Minimalizmus umožní človeku menej pracovať pre materiálne veci a žiť plnohodnotnejší život plný duševného uspokojenia aj z maličkostí.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk